Otázky s vecným pojmom: zamestnanec

Som jediným spoločníkom, zároveň aj konateľom spoločnosti, v ktorej som aj zamestnaný. Otázka znie, či budem môcť účtovať cestovné náhrady po ukončení pracovného pomeru, t.j. vtedy, keď v spoločnosti budem figurovať už len ako spoločník a konateľ? Zároveň poznamenávam, že osobné auto, s ktorým sú vykonávané pracovné a služobné cesty, nie je majetkom spoločnosti, pritom ale daň z motorového vozidla je pravidelne každý rok uhradená.

Spoločnosť zamestnáva občanov ČR na Slovensku na základe dohody o pracovnej činnosti. Aké povinnosti má voči všetkým inštitúciám? Do akej zdravotnej poisťovne sa prihlasujú, keď majú trvalý pobyt v ČR? Majú títo zamestnanci nárok aj na nezdaniteľnú časť na daňovníka v SR alebo nie? Okrem tejto práce inú nevykonávajú, ani v ČR.

Zamestnanec - lekár, príjmy má len podľa § 5 zákona  č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"), sa zúčastnil na kongrese, kde ho pozvala firma XZ a na konci roku mu poslala potvrdenie o nepeňažnom plnení, poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti vo výške 4 100 eur. Ako vykázať tento nepeňažný príjem v daňovom priznaní? Je potrebné ho uviesť v daňovom priznaní typu B ( v ktorých riadkoch)? Odvádzajú sa z tohto príjmu aj odvody do zdravotnej, alebo sociálnej poisťovne?

Živnostník zamestnáva pracovníkov na plný pracovný úväzok. Z dôvodu, že firma v súčasnosti neprosperuje, tak nemá prácu pre zamestnancov na každý pracovný deň. Zamestnávateľ chce pracovníkom platiť v prípade, že nebude mať v daný deň pre nich prácu 60% ich priemerného zárobku. Ako má postupovať, aby dodržal ustanovenia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) U zamestnávateľa nepôsobia žiadny zástupcovia zamestnancov, ktorí by zastupovali pracovníkov.

Právnická osoba má zamestnancov, ktorých činnosť môžeme charakterizovať ako činnosť osôb, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania. Zamestnávateľ sa v dodatku k pracovnej zmluve so zamestnancami dohodol, že im bude v zmysle 5 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „cestovné náhrady“) vyplácať diéty (podľa vyplneného cestovného príkazu) vo výške o 25% vyššej, než je suma stravného stanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí  a rodiny SR. Bude tento náklad daňovým výdavkom spoločnosti? Pre ďalšiu skupinu zamestnancov, ktorých pracovné cesty trvajú denne, avšak denne menej ako 5 hodín, stanovil zamestnávateľ paušál pre vyplácanie diét.  Bude tento výdavok daňovo uznaným v zmysle § 34 zákona o cestovných náhradách?

Som povinná preplatiť cestovný príkaz, ak náklady na služobnú cestu vznikli pred dvomi rokmi a zamestnanec predložil cestovný príkaz na preplatenie až teraz? Zákon č. 282/2003 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) nerieši premlčanie, resp. zánik nároku cestovných náhrad.

Akciová spoločnosť poskytuje svojim zamestnancom (vrcholovým manažérom) služobné motorové vozidlá aj na súkromné účely. V zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) sa suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla pripočítava k ich zdaniteľným príjmom. Aké ďalšie nároky by mala spoločnosť uplatniť voči týmto zamestnancom?

Študent vysokej školy - denné štúdium - má podpísanú zmluvu s reprezentačným športovým tímom (skupinový šport). Z titulu tejto zmluvy mal v roku 2012 príjem vo výške 5 200 eur. Ako a kde správne zaradiť tento príjem do daňového priznania k dani z príjmov? Je povinný sa registrovať na daňovom úrade? Bude platiť z tohto príjmu zdravotné a sociálne poistenie?

V odbornej tlači sa možno stretnúť s dvoma rôznymi spôsobmi účtovania predpisu a odvodu miezd na osobné účty zamestnancov:

• Mzda vyplatená zamestnancom na osobné účty sa účtuje na účet 331, tak ako aj  mzda vyplatená v hotovosti   alebo,
• Mzda vyplatená na osobné účty zamestnancov sa účtuje prostredníctvom účtu 379.

Ktorý z týchto dvoch spôsobov je v zmysle platnej metodiky pre roky 2012 a 2013 správny?

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom stravu. Čo v prípade, ak poskytuje stravu vo vlastnom stravovacom zariadení - reštaurácia - zdarma, teda zamestnanci nemajú ani stravné lístky, ani za obedy v jedálni neplatia. Treba vyhotoviť nejaký dokument, kde zamestnanci podpíšu, že boli oboznámení so spôsobom zabezpečenia stravy bezplatne v jedálni? Kvôli kontrole, keby prišli a chceli by vidieť, akým spôsobom zamestnávateľ zabezpečuje stravu?