Otázky s vecným pojmom: Pracovné právo

Firma má zavedené 2 typy pracovného času - pružný pracovný čas na mesačné obdobie a nepretržitý 12-hodinový pracovný čas (4 zmeny). Niektorí zamestnanci, ktorí majú primárne pružný pracovný čas, majú v pracovnej zmluve dohodnuté, že budú zastupovať v prípade potreby (PN, dovolenky) zamestnancov pracujúcich na 12-hodinových zmenách  (11,5 h bez prestávky na jedenie a oddych). Títo zamestnanci potom v rámci mesiaca čerpajú voľno za hodiny navyše odpracované v zmenovom režime (počítame 4 h na zmenu, pretože priemerný denný pracovný čas zamestnancov pracujúcich v pružnom pracovnom čase je 7,5 h). V prípade, že si čerpajú voľno („náhradné voľno“?) za tieto hodiny na celý deň, je potrebné im započítať do dochádzky 7,5 h, alebo 4,5 h, čo je stanovený základný pracovný čas (od 8.00 h do 13.00 h)?

Ak si nevyčerpajú všetky navyše odpracované hodiny pri zastupovaní počas mesiaca, vyčerpajú si ich v nasledujúcom období, čo považujeme za čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas, príp. sú im preplatené s nadčasovým príplatkom. V prípade, že si voľno vyčerpajú v priebehu mesiaca a odpracujú len fond pracovného času (t. j. prevádzkový čas), máme taktiež považovať tieto hodiny  za nadčasy a čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas? Prácou nadčas pri pružnom pracovnom čase je totiž práca vykonávaná na príkaz alebo so súhlasom zamestnávateľa nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom období (mesiac). Pravidelný zmenový kalendár sa im nedá stanoviť, lebo zastupovanie je väčšinou nepravidelné a výnimočné.

Živnostník pracuje na základe mandátnej zmluvy pre spoločnosť už desať rokov. Bolo mu oznámené, že od roku 2013 nemôže ako živnostník podpisovať doklady a ani konať v mene firmy pre ktorú pracuje, a preto,  musí podpísať pracovnú zmluvu. Je požiadavka spoločnosti oprávnená, resp. akým spôsobom by mohol bez zrušenia živnosti naďalej pracovať pre túto firmu?

Som zamestnancom súkromného zdravotného zariadenia, ktorého majiteľka, a súčasné riaditeľka pracuje priamo v budove, v ktorej sa poskytuje liečebno-preventívna starostlivosť. Pracujem v ambulancii, ktorá je vybavená príslušným medicínskym zariadením a medicínskymi prístrojmi. V ambulancii mám písací s tromi zásuvkami, domnievala som sa, že do nich si môžem ukladať svoje osobné veci. Je prípustné, aby majiteľka po mojom odchode z práce kontrolovala obsah zásuviek, fotila ich a prezentovala personálu? V zásuvkách boli len osobne veci. Dôvodom prezentácie mal byť neporiadok, ktorý je v zásuvke. Aj keď je písací stôl majetkom riaditeľky - odhliadnuc od etického aspektu - má na takého jednanie právo?

Existuje určité ohraničenie, resp. počet hodín, aký čas môže lekár v kuse ordinovať? Som zamestnanec súkromného centra a bežne pracujem, resp. ordinujem od 7.40 h do 15.20 h s 20 minútovou prestávkou na obed. Pôvodný plán bol od 7.40 h do 17.00 h. Keď ordinujem, vyšetrujem, nejde o informovanie o výsledkoch. Existuje právna úprava ordinačných hodín? Začať pracovať s výsledkami vyšetrení, hodnotením nálezov, zdvíhaním telefónov po 15.20 h je neúnosné.

V rámci popisu činností je mojim predmetom kontrola našich závodov, ktoré sú rozmiestnené od môjho miesta výkonu práce, napísaného v zmluve cca 200 km. Ide o pracovnú cestu, ktorú mám vykonávať zhruba dvakrát mesačne. Zároveň mám automobil zverený do užívania, a v ktorom je umiestnené GPS. Môj týždenný pracovný čas v zmluve je 40 hod. Na pracovnú cestu som išla 6.53 h z miesta môjho bydliska, čo je bližšie na vzdialenosť do závodu, t. j. nešla som na pracovisko a odtiaľ na služobnú cestu.

Príklad :

• Začiatok služobnej cesty do závodu  je v trvaní od 6.53 h do 9.00 h, t. j. cca 2 h - vedenie motorového vozidla.
• Od  9.00 h. do 19.00 h., t. j. 10 h  výkon prác.
• Koniec služobnej cesty od 19.00 h. do 21.15 h, t. j. cca 2 h - vedenie motorového vozidla.

Koľko hodín pracovného času sa mi v ten deň zaráta do odpracovaného času?

Zamestnávateľ zaplatil zamestnancovi kurz  anglického  jazyka v Londýne. Cena kurzu je 2 600 EUR. Čo všetko mám zamestnancovi zraziť zo mzdy?

Vykonávam štátnu službu podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 400/2009 Z. z.“). V rámci najnáročnejšej činnosti uvedenej v opise činností štátnozamestnaneckého miesta vykonávam najnáročnejšiu činnosť podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 400/2009 Z. z.: „rozhodovanie v prvom stupni správneho konania“ (6. platová trieda), ktoré zahŕňa nasledovné čiastkové činnosti:

• preberanie žiadostí od účastníkov konania,
• posudzovanie úplnosti a správnosti vyplnenia žiadosti a kompletnosti príloh,
• zisťovanie a vyhodnocovanie podkladov pre rozhodnutie vo veci,
• posúdenie skutkového stavu veci s právny stavom a
• vypracovanie písomného rozhodnutia vo veci.

Takto vyhotovené písomné rozhodnutie podpisuje riaditeľ odboru. Stalo sa mi, že som nesprávne posúdil skutkový stav s právny stavom a vyhotovil som nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré sa už napraviť nedá. Môj priamo nadriadený (vedúci oddelenia), ktorý rozhodnutie parafuje pred podpisom riaditeľa odboru si túto chybu nevšimol a ani riaditeľ odboru pri podpisovaní rozhodnutia. Služobnému úradu tým vznikla škoda.

Škodová komisia navrhla, aby som vzniknutú škodu nahradil len ja, keďže podľa najnáročnejšej činnosti uvedenej v opise činností vykonávam rozhodovaciu činnosť, a tým len ja zodpovedám za správnosť rozhodnutia. Myslím si, že uvedený názor škodovej komisie nie je správy, pretože aj keď mám v opise činností uvedené „rozhodovanie v prvom stupni správneho konania“, tak len pripravujem „návrh“ rozhodnutia (t. j. v pravom slova zmysle nerozhodujem,  rozhoduje ten, kto podpisuje), ktorý po schválení mojim priamo nadriadeným vedúcim podpisuje riaditeľ odboru. Ten kto podpisuje, súčasne potvrdzuje, že uvedené rozhodnutie je správne, teda rozhoduje. Podľa môjho názoru, na úhrade škody by sa mal podieľať aj môj priamo nadriadený vedúci oddelenia a možno aj riaditeľ odboru.

Zamestnanec, ktorým má v opise činností uvedené „rozhodovanie v prvom stupni správneho konania“ zodpovedá za správnosť rozhodnutia v plnom rozsahu (aj v rozhodnutí musíme uvádzať „za správnosť vyhotovenia“, kde uvádzame meno zamestnanca, ktorý rozhodnutie vyhotovil), alebo sa táto zodpovednosť pomerne delí aj na vedúceho zamestnanca, ktorý rozhodnutie parafuje (kontroluje) a vedúceho zamestnanca, ktorý rozhodnutie podpisuje?

Zamestnávateľ – samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) zamestnáva jediného zamestnanca. S týmto zamestnancom doteraz uzatváral pracovné zmluvy od roku 2008 vždy na dobu určitú – na jeden rok. Posledná pracovná zmluva je uzatvorená od 21.12.2009 do 31.12.2010. Bude môcť podnikateľ opätovne uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú od decembra 2010 do decembra 2011? Musí pracovníka už zamestnať na dobu neurčitú? Ako je to po novele Zákonníka práce (zákon č. 574/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z . z. Zákonník práce v z. n. p.), možno ešte uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú a koľkokrát, alebo už nie je iná možnosť len ho zamestnať na dobu neurčitú, keďže na dobu určitú je pracovný pomer opakovane uzatváraný už tretíkrát a vecný dôvod ďalšieho predlžovania pracovného pomeru na dobu určitú (do 20 zamestnancov) sa v novele tohto zákona už nenachádza?

Aké je percento príplatku za prácu nadčas u zamestnancov, ktorí sú zaradení v treťom stupni náročnosti práce a v štvrtom stupni náročnosti práce?

Ako je to v prípade potreby voľna na vlastné ošetrenie zamestnanca u lekára? Koľko dní v roku môže byť zamestnanec práceneschopný a ako je to s náhradou mzdy?