Otázky s vecným pojmom: Pracovné právo

V zmysle zákona č. 257/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela"), platného  od 1. 9. 2011 sa mení znenie § 88 - pružný pracovný čas. Základný a voliteľný pracovný čas zamestnávateľ nemusí stanoviť. Prevádzkový čas je celkový čas, ktorý musí zamestnanec odpracovať v pružnom pracovnom období (v našej firme je to mesiac). Okrem toho, nové znenie § 97 v ods. 3 Zákonníka práce stanovuje, že práca nadčas pri pružnom pracovnom čase je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom, nad rozsah prevádzkového času, v určenom pružnom pracovnom období. Z toho vyplýva, že ak zamestnanec odpracuje so súhlasom zamestnávateľa viac hodín, ako je prevádzkový čas, považuje sa to za prácu nadčas, za ktorú si možno napr. vyčerpať náhradné voľno. Môže  si zamestnanec náhradné voľno čerpať aj pred ukončením mesiaca alebo až v nasledujúcom mesiaci? Treba k tomu nejaké doklady, ktoré preukazujú, že hodiny boli odpracované na príkaz, resp. so súhlasom zamestnávateľa? Alebo je postačujúci výkaz dochádzky, podpísaný vedúcim zamestnancom?

Spoločnosť má zavedený pružný pracovný čas a zároveň zamestnávateľ po dohode so zamestnaneckou radou stanovil základný pracovný čas od 8.00 h. do 13.00 h.  V zmysle § 88 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce") zamestnávateľ môže určiť základný pracovný čas, ale nemusí. Ako však potom postupovať pri preplatení náhrady mzdy v zmysle § 143 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. prekážky v práci pri pružnom pracovnom čase, podľa ktorého náhrada mzdy patrí zamestnancovi len v rozsahu, v ktorom prekážka zasiahla do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahla do voliteľného pracovného času sa posudzuje len ako ospravedlnené voľno a neposkytuje sa náhrada mzdy. Okrem toho, podľa § 143  ods. 4 cit. zákona  je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu túto časť nadpracovať, tak aby mal odpracovaný celý prevádzkový čas. Možno to chápať tak, že ak zamestnávateľ neurčí základný pracovný čas, zamestnanec vôbec nemá nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnanca (okrem § 143 ods. 2 citovaného zákona)? Alebo si môže zamestnávateľ v internom predpise stanoviť, za akú dobu budú mať zamestnanci nárok na náhradu mzdy? V zmysle § 141 ods. 2. písm. a) a c) Zákonníka práce má predsa nárok na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 + 7 dní v kalendárnom roku.

V obci je zavedený 37 a ½ hod. týždenný rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Podľa pracovného poriadku máme zavedený pevný čas, ktorý je rozvrhnutý vrátane prestávky v práci na odpočinok a jedenie, nasledovne:

• pondelok, utorok, štvrtok od 7.00 hod. do 15.00 hod.,
• streda od 7.00 hod. do 16.00 hod,
• piatok od 7.00 hod. do 14.00 hod.

V prípade, ak zamestnanec má v stredu návštevu u lekára, ktorá trvá celý deň, akú náhradu mzdy za tento deň máme zamestnancovi poskytnúť?

Starostke našej obce bol od 1. 10. 2011 priznaný starobný dôchodok. Nie sme si istí, či jej z uvedeného dôvodu vznikne od obce nárok na odchodné, keď naďalej (nateraz) zostáva vo funkcii starostky. Ak áno, v akej výške a kedy jej ho máme vyplatiť?

Otázka sa týka odmeňovania starostov obcí a primátorov miest za obdobie január až máj 2011, t. j. ešte pred prijatím zákona č. 154/2011 Z. z, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov. Zákonom č. 154/2011 Z. z. bolo odmeňovanie starostov obcí a primátorov miest zrušené a ustanovenie o právnych podmienkach poskytovania odmien týmto verejným funkcionárom za obdobie január až máj 2011, či už štvrťročne alebo polročne, citovaný zákon neobsahuje. Tiež hľadám odpoveď na otázku, či môžu poslanci rozhodnúť o poskytnutí odmeny starostovi obce za druhý štvrťrok 2011 (za apríl až máj) na júlovom zasadnutí obecného zastupiteľstva, keď v zmysle platného uznesenia OZ bolo poskytovanie odmien starostovi schválené štvrťročne (po jeho uplynutí).

Podnikám v oblasti stavebníctva. Vzhľadom na charakter práce poskytujem zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky, ktoré ponúkajú viacerí predajcovia.  Ako zistím, že osobné ochranné prostriedky, ktoré kúpim, splňujú požiadavky predpisov?

Je možné vyslať zamestnanca na rehabilitáciu aj v dňoch pracovného pokoja a vo sviatok, tak ako v prípade vysielania na rekondičný pobyt?

Zamestnanec, čašník - v hlavnom pracovnom pomere pracuje nepravidelne. Jedna zmena trvá 12 hodín. Musí však dodržiavať 40 hodinový pracovný týždeň. Ako sa potom vypočíta nárok na dovolenku za rok ?

Starosta obce bol opätovne zvolený do funkcie starostu na roky 2010 až 2014. Má starosta obce povinnosť pri podávaní „Oznámenia  funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za rok 2010" v bode „V uplynulom kalendárnom roku som z výkonu funkcie verejného funkcionára ..." uvádzať príjem za celý kalendárny rok  alebo iba do konca novembra, kedy sa uskutočnili voľby a v „Oznámení" po ujatí sa verejnej funkcie za rok 2010 uvádzať príjem za mesiac december 2010 alebo príjem za celý rok 2010?

Môže hlavný kontrolór obce vykonávať činnosť na základe dohody (o pracovnej činnosti) alebo s ním musí obec uzatvoriť pracovnú zmluvu?