Otázky v kategórii: Správne právo

Dobrý deň, moja otázka je obdobou otázky zodpovedanej pod ID1086 dňa 07.02.2012 s tým rozdielom, že poskytovateľom LSPP je právnická osoba (s.r.o.) a druhá právnická osoba (s.r.o . - ambulancia s licenciou v odbore všeobecné lekárstvo) vysiela do služby LSSP svojho zamestnanca (lekára) na základe povinnosti danej zákonom a na základe rozpisu služieb vypísanom samosprávnym krajom. S poskytovateľom LSSP táto spoločnosť nemá zmluvný vzťah, nakoľko podmienky v ním predloženej zmluve neakceptovala. Ktorá z týchto spoločností je zodpovedná za pochybenie vyššie uvedeného lekára pri výkone lekárskej služby prvej pomoci? Spoločnosť, ktorej je tento lekár zamestnancom alebo poskytovateľ LSPP, v ktorého ambulancii je zdravotnícka činnosť týmto lekárom vykonávaná. Ďakujem. Milan Janoušek

CHARAKTERISTIKA MŠ: Obecná MŠ bez právnej subjektivity, počet detí 102, počet tried 5, celodenná prevádzka. OTÁZKY: - môže riaditeľka MŠ bez právnej subjektivity vymenovať ako svoju zástupkyňu - učiteľku MŠ, ktorá je zároveň jej dcérou (... spĺňa požiadavku I. atestácie)? - môže a má v princípe, vôbec riaditeľka MŠ bez právnej subjektivity kompetenciu menovať do funkcie svoju zástupkyňu? Nemal by v prípade, že MŠ nemá právnu subjektivitu menovať zástupkyňu riaditeľky zriaďovateľ? POZNÁMKA (názor): Pokiaľ by MŠ mala právnu subjektivitu, tak podľa § 7 zákona č. 552/2003 Z. z., by "riaditeľkyna dcéra" zástupkyňu robiť nemohla. Keďže, ale MŠ nemá právnu subjektivitu, riaditeľka tak nieje štatutárom (t. j. ... riaditeľka vs. zástupkyňa nepodliehajú navzájom napr. pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole? ...) 

1. Môže riaditeľ miestneho kultúrneho strediska (príspevková organizácia obce) sám so sebou uzatvoriť zmluvu o vytvorení umeleckého diela, za ktorý dostane honorár? 2. Môže poslanec obecného zastupiteľstva alebo prednosta obce uzatvoriť s miestnou obecnou príspevkovou organizáciou (MKS) zmluvu o vytvorení umeleckého diela, za ktorý dostane honorár?

Som starostom obce Lechnica, na ktorej katastrálnom území je okrem domov v správe obce postavených 11 rodinných domov, ktoré spravuje susedná obec Červený Kláštor. Deje sa tak od r. 1976, nakoľko v tom období bolo spoločné MNV a lokalita, kde je postavených týchto 11 domov bola bližšie k obci Červený Kláštor a taktiež sa do tejto lokality dalo prejsť po ceste len cez obec Červený Kláštor. Ako som uviedol územie, kde sa nachádza týchto 11 domov je kataster našej obce Lechnica, ale spravuje to obec Červený Kláštor a zároveň Červený Kláštor poberá z tohto územia všetky miestne dane, poplatky a taktiež podielové dane za občanov. V mojom záujme je, nakoľko som od novembra novozvolený starosta, uviesť túto situáciu do správnych koľají, avšak vzhľadom na to, že obec Červený Kláštor spravovala toto územie už dlhšiu dobu starosta obce "nechce pustiť" túto lokalitu. Totiž obidve obce sme malé obce a príjem cca 5 000 €/rok z daní atď. je značným percentom v našich rozpočtov. Naviac ani ľudia sa nechcú prehlásiť k nám do obce Lechnica napriek tomu, že bývajú v našom katastrálnom území. Čerešničkou na torte je to, že obec Červený Kláštor vydávala stavebníkom v tejto lokalite súpisné čísla a tak sa na katastrálnom úrade objavujú pod jedným súpisným číslom v katastri Lechnica dvaja rôzny majitelia. A moja otázka teda znie:

1. Keď odhliadneme od podielových daní - má obec Červený Kláštor právo vyberať miestne dane, poplatky, daň za psa atď. z katastrálneho územia našej obce? Pre príklad kúpim si byt v BA a dane predsa musím platiť BA, nakoľko je byt v k.ú. BA nie do iného mesta či obce.

2. Je možné pozastaviť výkon správy obci Červený Kláštor na danú lokalitu?

3. Môžem odňať súpisné čísla, vydané obcou Červený Kláštor stavbám na našom území, aby som tak dal do poriadku zdvojené súpisné čísla v jednom katastri?

4. Má obec Červený Kláštor právo si označiť naše územie svojimi značkami začiatok a koniec obce? Pre pozornosť len uvediem, že zástupcovia Červeného Kláštora stále hovoria o tomto území ako o svojom území, ale ak je niečo moje prečo si to chcem od niekoho iného kúpiť? - lebo obec Č. Kláštor nám zasielala viacero návrhov na odkúpenie tohto územia, čo viem aj podložiť písomnými žiadosťami od obce Č. Kláštor. Taktiež hneď vedľa týchto domov je rekreačný areál, ktorého stavby majú pridelené súpisné čísla našej obce a platia nám aj miestne dane.

Obec chce založiť obecný podnik. Aké právne formy môže mať obecný podnik?

Môže byť účasť zamestnanca obecného úradu na zasadnutiach OZ určená ako povinná? Z § 16 zákona o obecnom zriadení to priamo nevyplýva, mohol by to podľa mňa určiť starosta ako vedúci zamestnanec (v prípade malej obce), organizačný poriadok (tiež tvorený starostom), rokovací poriadok, ale čo v prípadoch, ak to tak nie je a účasť zamestnanca úradu vyžadujú len poslanci OZ? Majú na to právo? Ide o situáciu, kedy zamestnankyne úradu odmietajú účasť na zasadnutí, pretože sú konfrontované otázkami nie priamo súvisiacimi s bodmi rokovania alebo príliš detailnými, na ktoré nie sú pripravené, nemajú potrebné podklady a pod. Nemajú problém sa zúčastniť v prípade prizvania ku konkrétnym bodom rokovania.

Ak požiada žiadateľ v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v z. n. p. o sprístupnenie administratívneho spisu povinnej osoby, pričom nie je osobou uvedenou v § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p., je potrebné aby táto osoba žiadateľa preukázala odôvodnenosť svojej požiadavky podľa § 23 ods. 2 správneho poriadku, resp. v akom rozsahu podlieha sprístupňovanie informácií z úradných spisov úprave zákona o slobode informácií za súčasného dodržania § 23 ods. 2 správneho poriadku?

Obecné zastupiteľstvo v roku 2013 rozhodlo o plate starostu podľa zákona 253/1994 Z.z. v platnom znení a navrhlo zvýšenie základného platu o 30 %. Následne na mimoriadnom zasadnutí poslanci zrušili toho navýšenie platu, pričom starosta predmetné uznesenie nepodpísal a vetoval ho. Nakoľko so zvýšením platu súhlasia 4 poslanci z 9, ďalší 5 sú proti, v tomto zložení zastupiteľstva nie je možné, aby 2/3 všetkých poslancov potvrdili zrušené uznesenie. Niektorí poslanci dávali podnet aj na prokuratúru, ale zbytočne. V roku 2014 sa podľa zákona znova rokovalo o plate starostu, pričom poslanci odsúhlasili starostovi základný plat bez navýšenia. Starosta opäť uznesenie nepodpísal a od roku 2013 poberá vyšší plat. Prosím Vás, nejde v tomto prípade o zneužitie právomoci verejného činiteľa, tým, že si starosta úmyselne zadovážil sebe neoprávnený prospech? Nedá sa v tomto prípade uplatiť ešte aj § 4 ods. 3 zákona. 253/1994 Z.z.? Od kedy by potom mal starosta mal poberať mzdu s poukazom na § 4 ods. 3 zákona 253/1994 Z.z.? Má vôbec význam dávať podneť na prokuratúru?

Môže mesto uzatvoriť zmluvu s poslancom  mestského zastupiteľstva, ktorý je konateľom miestnej firmy. Predmetom  zmluvy o dielo je vývoz odpadu z mesta vo veľkokapacitných  kontajneroch podľa požiadaviek mesta.

Môže zdravotná sestra v ambulancii podať infúznu liečbu aj bez prítomnosti lekára? Za akých podmienok?