Otázky v kategórii: Správne právo

Aké sú náležitosti čestného vyhlásenia zamestnanca o osamelosti zamestnanca /zamestnankyne, ktorý (-á) sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov? Toto čestné vyhlásenie predkladá zamestnanec zamestnávateľovi - štátnej príspevkovej organizácii (fakultná nemocnica) za účelom § 164 ods. 3 Zákonníka práce (výlučne len dohoda o práci nadčas a o pracovnej pohotovosti). Obdobne aj v prípade čestného vyhlásenia o osamelosti zamestnanca, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky - § 64 ods. 1 písm. d) ZP (zákaz výpovede) alebo 68 ods. 3 ZP (obmedzenie OSPP)? Je v týchto prípadoch zamestnanec povinný uvádzať v čestnom vyhlásení aj údaje o dieťati (meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko)? Treba potom dať aj súhlas zamestnanca-zákonného zástupcu dieťaťa so spracovaním osobných údajov dieťaťa? Uvádza sa v čestnom vyhlásení, že uvedené údaje sú pravdivé a že zamestnanec si je vedomý právnych následkov v prípade ich nepravdivosti? resp. vťahuje sa na tieto prípady § 39 ods. 3 správneho poriadku a § 21 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb.?

Majú daňovníci platiť daň z nehnuteľnosti aj za parcely registra E?

Rozhodnutie bolo účastníkovi konania doručované poštou, avšak aj na druhý krát nebolo úspešné. Doručovateľ v súlade so správnym poriadkom. uložil písomnosť na pošte, o čom adresáta riadne upovedomil. Deň uloženia zásielky bol napr. 2. 12. 2008. Keďže podľa Poštového poriadku má pošta odbernú lehotu 18 kalendárnych dní, adresát si písomnosť vyzdvihol na pošte dňa 10. 12. 2008. Ktorý deň sa považuje za deň doručenia rozhodnutia (tretí deň od uloženia zásielky, t. j. deň 5. 12. 2008, alebo deň, keď si adresát písomnosť na pošte vyzdvihol, t. j. 10. 12 . 2008)?

Rozhodnutie bolo účastníkovi konania doručované poštou. Keďže doručenie bolo aj na druhýkrát neúspešné, doručovateľ uložil písomnosť na pošte, o čom adresáta upovedomil. Deň uloženia zásielky bol napríklad 2. 6. 2008. Keďže podľa Poštového poriadku má pošta odbernú lehotu 18 kalendárnych dní, adresát si písomnosť vyzdvihol na pošte dňa 10. 6. 2008. Ktorý deň sa považuje za deň doručenia rozhodnutia (tretí deň od uloženia zásielky, t. j. deň 5. 6. 2008, alebo deň, keď si adresát písomnosť na pošte vyzdvihol – 10. 6. 2008)?

V roku 2007 správca dane vyrubil daňovníkovi daň z nehnuteľností na rok 2007, ktorú daňovník uhradil po lehote splatnosti. V dôsledku oneskorenej úhrady dane správca dane v roku 2009 vyrubil sankčný úrok rozhodnutím, ktorý zaslal daňovníkovi doručenkou, ale nie do vlastných rúk. Je možné toto rozhodnutie považovať za doručené?

Pri zmene poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý vedie aj elektronickú zdravotnú dokumentáciu pacienta, musí túto dotyčný lekár vymazať, alebo ako s ňou naložiť?

Možno popri výkone funkcie hlavného kontrolóra vykonávať aj mzdovú agendu, prípadne poslanca obecného zastupiteľstva?

Hlavného kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo, pričom jeho funkcia je zo zákona nezávislá od starostu aj od obecného zastupiteľstva. Čo však s hlavným kontrolórom, ktorý nekoná nezávisle, ale tendenčne a v záujme skupiny poslancov obecného zastupiteľstva (ktorí zároveň tvoria väčšinu)?

HK bol zvolený obecným zastupiteľstvom. Starosta pracovnú zmluvu podpísal, ale HK odmietol podpísať pracovnú zmluvu z dôvodu, že sa mu znenie pracovnej zmluvy nepáči. Rozumieme, že podľa zákona o obecnom zriadení ma HK nárok na uzatvorenie pracovnej zmluvy, čo rešpektujeme. Na druhej strane si myslime, že nárok na uzatvorenie pracovnej zmluvy neznamená, že HK ma právo určovať si všetky podmienky pracovnej zmluvy alebo dokonca podmieňovať výkon funkcie HK vlastným znením pracovnej zmluvy. Ako mame v takejto situácii postupovať? Zákon na takéto situácie nepamätá.

Som starostom obce Lechnica, na ktorej katastrálnom území je okrem domov v správe obce postavených 11 rodinných domov, ktoré spravuje susedná obec Červený Kláštor. Deje sa tak od r. 1976, nakoľko v tom období bolo spoločné MNV a lokalita, kde je postavených týchto 11 domov bola bližšie k obci Červený Kláštor a taktiež sa do tejto lokality dalo prejsť po ceste len cez obec Červený Kláštor. Ako som uviedol územie, kde sa nachádza týchto 11 domov je kataster našej obce Lechnica, ale spravuje to obec Červený Kláštor a zároveň Červený Kláštor poberá z tohto územia všetky miestne dane, poplatky a taktiež podielové dane za občanov. V mojom záujme je, nakoľko som od novembra novozvolený starosta, uviesť túto situáciu do správnych koľají, avšak vzhľadom na to, že obec Červený Kláštor spravovala toto územie už dlhšiu dobu starosta obce "nechce pustiť" túto lokalitu. Totiž obidve obce sme malé obce a príjem cca 5 000 €/rok z daní atď. je značným percentom v našich rozpočtov. Naviac ani ľudia sa nechcú prehlásiť k nám do obce Lechnica napriek tomu, že bývajú v našom katastrálnom území. Čerešničkou na torte je to, že obec Červený Kláštor vydávala stavebníkom v tejto lokalite súpisné čísla a tak sa na katastrálnom úrade objavujú pod jedným súpisným číslom v katastri Lechnica dvaja rôzny majitelia. A moja otázka teda znie:

1. Keď odhliadneme od podielových daní - má obec Červený Kláštor právo vyberať miestne dane, poplatky, daň za psa atď. z katastrálneho územia našej obce? Pre príklad kúpim si byt v BA a dane predsa musím platiť BA, nakoľko je byt v k.ú. BA nie do iného mesta či obce.

2. Je možné pozastaviť výkon správy obci Červený Kláštor na danú lokalitu?

3. Môžem odňať súpisné čísla, vydané obcou Červený Kláštor stavbám na našom území, aby som tak dal do poriadku zdvojené súpisné čísla v jednom katastri?

4. Má obec Červený Kláštor právo si označiť naše územie svojimi značkami začiatok a koniec obce? Pre pozornosť len uvediem, že zástupcovia Červeného Kláštora stále hovoria o tomto území ako o svojom území, ale ak je niečo moje prečo si to chcem od niekoho iného kúpiť? - lebo obec Č. Kláštor nám zasielala viacero návrhov na odkúpenie tohto územia, čo viem aj podložiť písomnými žiadosťami od obce Č. Kláštor. Taktiež hneď vedľa týchto domov je rekreačný areál, ktorého stavby majú pridelené súpisné čísla našej obce a platia nám aj miestne dane.