Otázky a odpovede

Obec je od roku 1998 jediným spoločníkom v s. r. o., ktorá podniká v oblasti poskytovania ubytovacích služieb, verejného stravovania, doplnkových služieb cestovného ruchu a prevádzkovania telovýchovných zariadení a zariadení slúžiacich k regenerácii a rekondícii. V súčasnom období skončila platnosť nájomnej zmluvy medzi obcou a s. r. o., na základe ktorej s.r.o. využívala majetok obce na svoje podnikanie. Je nájomná zmluva pre obec najvhodnejší nástroj, prípadne existuje iný na zverenie majetku obce na využívanie s.r.o., v ktorej je obec jediným spoločníkom (prenajímame sami sebe a taktiež pri štandardnej zmluve o nájme podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, pre nájomcu vyplýva povinnosť uhrádzať náklady na modernizáciu, opravy a rekonštrukciu nad určitú sumu, ktoré boli predtým odsúhlasené, čo pri bazénoch a chatách, do ktorých nebolo 30 rokov nič investované, nie je za súčasnej finančnej situácie pre obec  najvhodnejšie riešenie)? Ak  áno, ako je to v tomto prípade s povinnosťou uplatňovať ustanovenie § 9a ods. 9 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p.

Môže poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vydať pacientovi zdravotnú dokumentáciu?

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom stravu. Čo v prípade, ak poskytuje stravu vo vlastnom stravovacom zariadení - reštaurácia - zdarma, teda zamestnanci nemajú ani stravné lístky, ani za obedy v jedálni neplatia. Treba vyhotoviť nejaký dokument, kde zamestnanci podpíšu, že boli oboznámení so spôsobom zabezpečenia stravy bezplatne v jedálni? Kvôli kontrole, keby prišli a chceli by vidieť, akým spôsobom zamestnávateľ zabezpečuje stravu?

Po obstaraní malého príručného murovaného skladu sme ho zaradili ako hmotný majetok a odpisovali sme ho a aj uplatňovali odpočet DPH na vstupe. Sklad ešte nie je úplne odpísaný a má zostatkovú cenu. Sklad sme svojpomocne zbúrali, nakoľko došlo k ukončeniu zmluvy o dlhodobom prenájme pozemku, na ktorom tento sklad stál. Z účtovníctva sme ho vyradili likvidáciou a zostatkovú cenu sme zúčtovali do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane (jednoduché účtovníctvo) - aby sme mohli dať si zostatkovú cenu tohto skladu pri vyradení likvidáciou do daňových výdavkov, aký doklad je potrebné doložiť do účtovníctva v prípade, ak sme svojpomocne vykonali búracie práce?  Aký doklad v takomto prípade je potrebný pre účely DPH evidencie, aby sme nemuseli robiť odvod DPH zo zostatkovej ceny skladu?

Spoločnosť má vo svojej evidencii pohľadávky a záväzky po splatnoti. Niektoré sú po splatnosti viac ako štyri roky. Zaujíma ma nasledovné:

1. Je spoločnosť povinná odpísať pohľadávku po uplynutí štyroch rokoch od splatnosti alebo ju môže evidovať stále v účtovníctve? Z účtovníctva ju, napr. vyradí až po 7 rokoch?

2. Je spoločnosť povinná odpísať záväzok po uplynutí štyroch rokoch od splatnosti alebo ho môže evidovať stále v účtovníctve? Z účtovníctva ho napr. vyradí až po 8 rokoch?

3. Ak spoločnosť bola povinná tieto pohľadávky a záväzky odpísať po 4 rokoch od splatnosti a neurobila tak, hrozia jej nejaké sankcie?

4. Čo sa pri odpise pohľadávky, resp. záväzku považuje za dobu splatnosti? Je to dátum uvedený na faktúre (uvádzajú sa rôzne splatnosti: 10. dní, 14 dní, 90 dní), alebo sa mám riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, kde je uvedená 60 dňová lehota (to znamená, že ak splatnosť na faktúre je 14, dní tak ja budem počítať až 60 dní a vtedy nastane splatnosť). V podstate ma zaujíma, či účtovná jednotka je povinná urobiť vyradenie pohľadávok a záväzkov po uplynutí 4 rokov od ich splatnosti, alebo je to na rozhodnutí účtovnej jednotky.

Spoločnosti, ktorá prevádzkuje sklad potravín, bežne odberatelia platia stravnými poukážkami. Poukážky potom odovzdáva za 5% spoločnostiam , a len minimálnu časť používa na ďalší nákup tovaru. môžeme Možno tieto stravné poukážky používať na ďalší nákup tovaru, a môže spoločnosť stravné poukážky od odberateľov použiť aj pre zamestnancov.

Výrobná spoločnosť, ktorá neúčtuje zákazkovú výrobu. Účtuje o nedokončenej výrobe a o vlastných výrobkoch. V roku 2011 uzatvorila dve zmluvy, na ktoré prijala zálohy rovnako v roku 2011 a potom v priebehu roka 2012 s termínom ukončenia (protokolárneho odovzdania). 1.zmluva - do 31. decembra 2012 a 2.zmluva - 3. januára 2013. Akým spôsobom spoločnosť účtuje o uvedených dvoch zmluvách v rokoch 2011, 2012 a 2013 v súvislosti s dopadom na daň z príjmov? Je správne, ak celý zisk pri druhej zákazke je až v roku 2013 pri vystavení konečnej faktúry a protokolárnom odovzdaní, napriek tomu, že výroba bola kompletne ukončená (a prijatá na sklad hotových výrobkov) v priebehu roka 2012 a v roku 2013 ide o jej formálne ukončenie?

Spoločnosť zaoberajúca sa kovoobrábaním chce predať kovový odpad (hliník, nerez, mosadz, oceľ) firme v Českej republike. Vlastným dopravným prostriedkom odpad vyvezie odberateľovi v Českej republike. Potrebuje na to nejaké povolenie? Ako sa bude účtovať predaj odpadu u vývozcu? Zobrazuje sa tento príjem v daňovom priznaní k DPH?

Sme slovenská obchodná spoločnosť, mesačný platiteľ DPH. Dostali sme faktúru (z hotela) za ubytovanie našich zamestnancov, ale aj našich zákazníkov, ktorí síce nie sú našimi zamestnancami, ale boli spolu s našimi zamestnancami na spoločnej služobnej ceste v Nemecku t.z., že faktúra je vystavená s nemeckou DPH. Tú časť ubytovania, ktorá sa netýka našich zamestnancov by sme chceli refakturovať na slovenskú firmu (mesačný platiteľ DPH). Má byť uvedená FA vystavená bez DPH? Ak áno, refakturovať základ bez nemeckej DPH? Uvedená FA by nebola uvedená v súhrnnom výkaze?

Ako je zamestnávateľ povinný poskytovať stravné listky? Napr. na mesiac máj by sa mali odpočítať dni za apríl, kedy napr. zamestnanec mal pracovnú neschopnosť, dovolenku, platí to aj pre mesiac január a mínus dni za december?