Otázky v kategórii: Mzdy

V odbornej tlači sa možno stretnúť s dvoma rôznymi spôsobmi účtovania predpisu a odvodu miezd na osobné účty zamestnancov:

• Mzda vyplatená zamestnancom na osobné účty sa účtuje na účet 331, tak ako aj  mzda vyplatená v hotovosti   alebo,
• Mzda vyplatená na osobné účty zamestnancov sa účtuje prostredníctvom účtu 379.

Ktorý z týchto dvoch spôsobov je v zmysle platnej metodiky pre roky 2012 a 2013 správny?

Ak konateľ alebo spoločník majú uzatvorenú riadnu pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu napr. bezpečnostný technik, vedúci obchodného úseku alebo kurič, na ktorých syntetických účtoch treba  účtovať o mzdových nákladoch a záväzkoch - výplatná listina rekapitulácia?

Spoločnosť s ručením obmedzeným dosiahla v roku 2012 zisk, konateľ firmy sa rozhodol pre vyplatenie uvedeného zisku po vysporiadaní všetkých zákonných povinností (platba dane z príjmu, prevod do rezervného fondu).  Podlieha podiel na zisku vyplatený konateľovi, resp. spoločníkovi (ide o tú istú osobu) odvodom do Sociálnej a príslušnej zdravotnej poisťovne? Ako postupovať pri vyplácaní podielu na zisku spoločnosti s ručením obmedzeným za rok 2012 (podiel sa vypláca v roku 2013). Aké sú povinnosti spoločnosti s ručením obmedzeným pri vyplácaní podielu na zisku? Spoločník a konateľ je tá istá osoba, ktorá nie je zamestnaná v spoločnosti, ale chce si zobrať podiel na zisku. Treba sa zaregistrovať do Sociálnej poisťovne a do príslušnej zdravotnej poisťovni?

Príspevok na mzdu - na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov, podlieha odvodom poistného na zdravotné poistenie a na sociálne poistenie, resp. dani z príjmov zo závislej činnosti?

Zamestnancom pracujúcim v trvalom pracovnom pomere v priestoroch spoločnosti chce spoločnosť preplácať v roku 2013 náhrady, pravdepodobne paušálne vo výške cca 200 eur mesačné za používanie vlastného naradia (nástrojov), ktoré používajú v priestoroch firmy, a aj doma, ide o notebooky, internet, a pod. Spoločnosť prevádzkuje internetový obchod a títo zamestnanci pracujú aj doma, spracúvajú si objednávky, a pod. Ide z hľadiska spoločnosti o daňovo uznané výdavky, a z hľadiska  zamestnancov je ich príjem ako nezdaniteľná náhrada? Je tento príjem oslobodený aj od povinného sociálneho a zdravotného poistenia? Je rovnaká legislatíva v tejto oblasti, aj keď zamestnanci pracujú na dohodu o pracovnej činnosti?

Spoločnosť v roku 2011 vyplatila zamestnancovi odmenu, ktorá v danom mesiaci prevýšila maximálny vymeriavací základ pre zdravotné poistenie. Nakoľko ročné zúčtovanie za rok 2011 robia zdravotné poisťovne za všetky subjekty, prišiel spoločnosti výkaz nedoplatkov, tak ako za zamestnanca, aj za zamestnávateľa. Ako postupovať pri zaúčtovaní v podvojnom účtovníctve tohto nedoplatku v roku 2012? Je to daňovo uznaný náklad v roku 2012? Ako postupovať pri zamestnancovi, ak zamestnanec má momentálne minimálnu mzdu a výška nedoplatku presahuje túto minimálnu mzdu?

Robotník na poľnohospodárskom družstve - pastier dobytka je vyslaný na pracovnú úlohu mimo trvalého bydliska (cca 10 km od obce, kde býva a má aj zamestnávateľ sídlo). Svoju prácu vykonáva na salaši, pasie a stráži dobytok. Na mieste výkonu práce - na salaši sa zdržiava 24 hodín denne po dobu dvoch mesiacov. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce obec, v ktorej má trvalé bydlisko a zamestnávateľ sídlo. Chcem sa opýtať, aký nárok na stravné a iné príplatky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len  „Zákonník práce“)  mu z tejto pracovnej činnosti vyplýva. Zamestnávateľ mu nijakým spôsobom stravu nezabezpečuje, tzn., nedostáva stravné lístky, ani mu strava nie je dovezená na pracovisko. Má možnosť si stravu kúpiť, ale tá sa vydáva len v mieste, kde má zamestnávateľ sídlo, a ten mu nie je ochotný stravu vyviesť na salaš. Stravné mu teda nie je poskytnuté ani kompenzované. Nie sú mu vyplácané ani iné príplatky

Je možné čerpať cez sociálny fond - preplatiť zamestnancovi vstupenku na muzikáli v Českej republike ?

Spoločnosť so sídlom v Žiline má zamestnanca na pozícii obchodný zástupca. V pracovnej zmluve má uvedené miesto výkonu práce Žilina. Zamestnanec má trvalý pobyt v Trnave. Môže zamestnávateľ preplatiť ubytovanie v Žiline tomuto zamestnancovi, keďže sídlo firmy je v Žiline? Ak nie a zamestnávateľ mu ubytovanie preplatil, aj napriek tomu, že zamestnanec nemá nárok na preplatenie tohto ubytovania, považuje sa to za nepeňažný príjem zamestnanca? Ak áno, akým odvodom by podliehal tento nepeňažný príjem? Na aký účet sa má zaúčtovať tento výdavok za ubytovanie?

Spoločník s. r. o. nie je zamestnancom tejto spoločnosti. Firma kúpila dva automobily a zaradila ich do obchodného majetku (jeden automobil pre konateľa a spoločníka, ktorý je zamestnancom). Môže druhý automobil využívať spoločník pre činnosť danej s. r. o., aj keď nie je zamestnancom?