Otázky a odpovede

Sme občianske združenie. Chceme preplatiť cest. náhrady našim hráčom na zápasy. Je možné použiť základnú sadzbu náhrady a namiesto presných výpočtov podľa TP určiť paušálne, napr. 0,117 € na 1 km (tzn. zapracovať do výpočtu náhrady aj očakávanú spotrebu)? Tzn., rozhodnutím výboru oz limitovať výšku nákladov. Samozrejme, predpokladám súhlas druhej strany.

Spoločnosť s r. o., platiteľ DPH predáva svoje vlastné darčekové poukážky. Spoločnosť sa zaoberá predajom tovaru s 10 % aj 20 % DPH, prevádzkuje 2 e-shopy a predajňu. Rozhodla sa vydať dva typy poukážok. Jeden na nákup celého sortimentu predajne a e-shopu č. 1 a druhý typ poukážky na nákup celého sortimentu e-shopu č.2.

1. Dajú sa chápať tieto poukážky ako viacúčelové poukážky, t. j. budú považované za za prostriedok, ktorý nahrádza peniaze a na žiadnom stupni sa nezdaňuje DPH? DPH sa odvedie až v deň dodania tovaru a poukážka bude vystupovať ako platidlo bez DPH ?

2. Je možné pri predaji poukážok poskytnúť zľavu (množstevný rabat) – t. j. predať poukážky pod ich pod ich menovitú hodnotu? Na základe evidenčného čísla poukážok by Spoločnosť vedela identifikovať poukážky predané s rabatom. DPH pri predaji tovaru a platbe poukážkou predanou s rabatom odvedie Spoločnosť z plnej hodnoty tovaru, alebo je možné uplatniť zníženie základu dane a DPH o poskytnutý rabat?

Chcela by som sa spýtať, ako postupovať v prípade predaja mobilov nad 5 tis. € a uvedenia faktúry za predaj v DP k DPH a KV. Uvádzajú sa v oboch a v ktorých častiach a riadkoch? 

Chcela by som poprosiť o vysvetlenie mojej požiadavky.

Ide o predaj pozemku v k.ú. Malachov, ktorej vlastníčkou je moja dcéra a jej manžel. Pozemok bol zakúpený v roku 2008, nakoľko však nechcú stavať dom v tejto obci, ponúkli sme pozemok na predaj.

Aktuálny záujemca sa bol informovať na Obecnom úrade, kde mu p. starostka povedala, že ona nepodpíše aby sa tam staval dom. V čase odkupovania pozemku  máme stanovisko starostu, kde nie sú výhrady.

Ako by sme mali postupovať vo vzťahu k pani starostke a jej kompetencii. Vieme, že pozemky nachádzajúce sa nad našim pozemkom už odkúpil istý pán z B.B a chce tam stavať stacionár.

Obraciam sa na Vás s otázkou vo veci dane zo zisku pri predaji rodinného domu, osobné vlstníctvo. Moj klient kúpil v roku 2014 rozostavaný rodinný dom. Dom dokončil, avšak z rodinných dôvodov ho predáva za trhovú cenu. Dá sa pre uplatnenie výpočtu zisku aplikovať fotodokumentácia alebo Znalecký posudok vypracovaný na dokončenú stavbu? Ide o osobný majetok, občana - nepodnikateľa.

Naša spoločnosť je platiteľom DPH. Jednou z jej činností je prenájom bytových a nebytových priestorov. Niekoľko nehnuteľností vlastníme a niekoľko nehnuteľností máme sami prenajaté. Nájomníkmi sú občania aj podnikatelia. Nebytové priestory a jeden byt sú v súčastnosti prenajaté zdaniteľným osobám – teda podnikateľom a obchodným spoločnostiam. Ostatné byty sú prenajaté nezdaniteľným osobám, teda občanom. Všetky merače elektrickej energie, plynu, vody a tepla sú evidované na našu spoločnosť. Skutočnú spotrebu energií refakturujeme nájomníkom. Ak určité obdobie nehnuteľnosť nie je prenajatá, sú energie našou vlastnou spotrebou (elektrina na svietenie a bezpečnosť, voda na upratovanie a teplo na temperovanie). Ako máme správne vystavovať daňové doklady? Máme skutočnú spotrebu energií nájomníkom refakturovať s DPH podľa § 19 odst. 6 alebo bez DPH ako prechodnú položku podľa § 22 odst. 3? Je samozrejmé, že zdaniteľné osoby majú záujem o refakturáciu s DPH, aby si daň mohli odpočítať.

Konateľ spoločnosti nakupuje v zahraničí služby v EÚ aj mimo EÚ a platí kreditnou kartou napr. 80 €, 50 USD atď. Fa mi nepredloží. Na výpise z banky mám len informáciu napr. Dropbox (archiv) a pod. Mám tieto položky uvádzať ako prenesenie daňovej povinnosti? V KV ich mám uvádzať bez IC DPH? Ako sa postupuje v takomto prípade?

Chceli by sme sa poradiť ohľadne účtovania stravovania školských jedálni pri MŠ, ktoré sú bez právnej subjektivity a od 1. 1. 2017 je stravné aj réžia rozpočtované. Nevieme prísť na to, kde robíme chybu, keď nám za mesiac 2/2017 vychádza rozdiel v sume réžii za 1/2017. Stravné je prijímané aj s réžiou na účet ŠJ, kde sa účtuje 221 - rozpočet 223001 a 223003 oproti účtu 324. Z tohto účtu sú hradené aj potravinové faktúry 321/221 - rozpočet 633011. Predpis pri faktúrach je 112/321. Po skončení mesiaca na základe uzávierok vedúcich je prevedená réžia na základný účet MŠ, odkiaľ sú následne hradené potrebné réžijné náklady. Prevod réžie účtujeme len prostredníctvom účtu 261 (261/221 odoslanie réžie z účtu ŠJ a 221/261 príjem réžie na základnom účte MŠ). Mesačný predpis účtujeme: 318/602 skutočne odobraté jedlo za mesiac 318/602, 472/395 príspevky zo SF na stravné 324/318 zúčtovanie preddavku na stravné podľa skutočne odobratého jedla za mesiac 318/602 predpis režijných nákladov podľa vyúčtovania skutočne odobratého jedla za mesiac 324/318 zúčtovanie réžij. nákladov podľa skutočne odobratého jedla za mesiac 501/112 spotreba potravín za mesiac 527/622 55% stravné zamestnávateľ Zároveň neviem prečo vychádza rozdiel vo výške preplatkoch, ktorý je tvorený rozdiel medzi sumou SF za 1/2017 a 2/2017. Predpis účtujeme 318/602, a zároveň predpis čerpania 472/395. Príjem na stravné z účtu SF na účte ŠJ je účtované 221/318. Odvod z účtu SF je účtovaný 395/221. Rozdiel v preplatkoch je vidieť porovnaním kontroly okruhu ŠJ preplatky a prehľadom vedúcej ŠJ. Tie vykazujú v prehľade inkasa stravného od stravníkov za mesiac v stĺpci predpis = predpis SF za aktuálny mesiac, prevod z predošlého mesiaca je vykázaný SF v stĺpci nedoplatky výška SF predchádzajúceho mesiaca, v stĺpci zaplatené v bežnom mesiaci je SF vo výške predpisu predchádzajúceho mesiaca, stĺpec zostatok na konci mesiaca sa nachádza výška SF predpisu bežného mesiaca v časti nedoplatok. Niekde robíme chybu a neviem prísť na to kde. Za mesiac január sa kontrola okruhu školských jedálni rovnala, nevykazoval sa rozdiel. Problém je teraz s predpisom za 2/2017 a následnou kontrolou okruhu.

V článku s názvom Vybrané spôsoby obstarania dlhodobého majetku rozpočtových a príspevkových organizácií Ing. Ingrid Šabíková, PhD. (http://www.daneauctovnictvo.sk/sk/casopis/uctovnictvo-ropo-a-obci-v-praxi/vybrane-sposoby-obstarania-dlhodobeho-majetku-rozpoctovych-a-prispevkovych-organizacii.m-3209.html) uvádza príklad č. 2: Obstaranie prístroja v štátnej príspevkovej organizácii – z kapitálového transferu od zriaďovateľa v sume 3 000 €. Chcela by som sa opýtať, či je správne stanovená suma v bode 7. Zaúčtovanie transferu do výnosov vo výške odpisov, vzhľadom k tomu, že na obstaranie DHM bol poskytnutý transfer vo výške 1/2 obstarávacej ceny? V prípade, že sa obstaráva v PO iba z vlastných zdrojov, aký je postup účtovania vrátane odpisov? Vzniká výnos pri zaúčtovaní vo výške odpisov?

Mesto založilo obchodnú spoločnosť s.r.o., so 100 % účasťou mesta, splatenie základného imania mestom sa rozpočtuje ako kapitálový výdavok s akou rozpočtovou skladbou?