Otázky a odpovede

Finančný sprostredkovateľ SZČO, sprostredkováva pre občanov aj pre podnikateľov rôzne úvery, poistenia, investície na kapitálovom trhu a podobne. Príjem z takéhoto sprostredkovania predstavujú provízie od finančných inštitúcií. Môže sa takáto SZČO po prekročení obratu 49 790 € stať platiteľom DPH?

Slovenská s.r.o., neplatiteľ DPH vykonáva sprostredkovanie investícií pre slovenských aj českých občanov aj podnikateľov do podielových fondov, ktoré spravuje Česká právnická osoba. Ide o sprostredkovanie nákupu akcií a rôznych cenných papierov. Výnosy sú provízie za sprostredkovania od českej právnickej osoby. Berie sa takýto obrat slovenskej s.r.o. do obratu na účely DPH?

Aké všetky doklady spadajú pod požiadavku - "predloženie účtovných dokladov o nákladoch na financovanie obežného majetku za 3 kalendárne mesiace predchádzajúce podaniu žiadosti" ? Napr. úverové zmluvy, pôžičky spoločnosti a vyčíslenie súvisiacich úrokových nákladov ?

V decembri 2020 maďarská firma zriadila organizačnú zložku na Slovensku. Vyžiadala tiež DIČ číslo na maďarskú firmu prostredníctvom formulára Žiadosť o reg., oznámenie zmien... Odsek 1 daň z príjmov a vyznačili kolónku získanie povolenia..... V odseku 5 stála prevádzkareň na Slovensku nebola vyznačená- ohlásená. Maďarskej firme v roku 2020 nevznikla stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 ZDP, lebo vznikne až v roku 2021 stavebná stála prevádzkareň, a to vtedy keď sa začnú stavebné práce na území SR. Takže za príslušné zdaňovacie obdobie 2020 nemali žiadne príjmy podľa § 16 ZDP. Otázkou je, či máme povinnosť podať tzv. nulové DPPO priznanie a nulovú účtovnú závierku za rok 2020?

Firma A (platiteľ DPH) prenajíma luxusné motorové vozidlo druhej firme B (neplatiteľ DPH). Zmluvne dohodnuté mesačné nájomné je oveľa nižšie ako mesačný odpis vozidla. Mesačné nájomné je cca. v rámci trhových cenách pri prenájmu, presnejšie na spodných cenách trhu, kvôli dlhodobého prenájmu. Ale presnú trhovú cenu zdokumentovať nevieme. Firma A postupuje podľa § 17 ods. 35 ZDP, lebo nebola vykázaná výška základu dane pre uplatnenie celého nájomného za motorové vozidlo so vstupnou cenou 48 000 eur a viac. Firma B dáva nájomné do daňových výdavkov. Firma A a firma B nie sú prepojené, nejedná sa o závislé osoby podľa § 2 písm. n) ZDP. Existuje pri tomto prenájme nejaké riziko aj pre firmu A, aj pre firmu B z hľadiska zákona o dani z príjmov alebo z hľadiska zákona o DPH?

Chceli by sme sa opýtať a poprosiť o usmernenie: Slovenská firma, platiteľ DPH, prijala službu za návrh interiéru prevádzky (ktorá sa nachádza na SR) od českého neplatiteľa DPH. Aké povinnosti pre nás vyplývajú? Kto je povinný platiť DPH z tejto služby? My ako slovenský platiteľ DPH? Je možnosť uplatniť si odpočítanie DPH? Uvádza sa to v KV?

5 živnostníci začali spoločne podnikať na základe Zmluvy o združení osôb bez právnej subjektivity na základe § 829-841 OZ. Na 1 z nich je zriadený účet, na ktorý majú všetci účastníci združenia prístup a na ktorý budú chodiť príjmy z podnikateľskej činnosti a hradiť spoločné výdavky na predmetnú činnosť. Samostatne bude vedená daňová evidencia združenia a na konci roka každý sa bude podieľať 1/5 na príjmoch a výdavkoch združenia v rámci svojho daňového priznania. Zahraničný odberateľ, pre ktorého budú vykonávať činnosť však neakceptuje vo svojej evidencii faktúry v hlavičke ktorých by boli všetci účastníci združenia. Je možné akceptovať vystavovanie faktúr vždy na jedného účastníka združenia, vždy iného- ako dodávateľa s tým, že účet na úhradu faktúr by bol spoločný ako aj evidencia združenia.

Maďarská firma (Kft., platiteľ v Maďarsku) vykonáva stavebné práce na území SR. Zahraničná osoba, ktorá má v tuzemsku zriadenú organizačnú zložku, ktorá spĺňa kritériá prevádzkarne v zmysle § 4 ods. 5 zákona o DPH, t. j. má personálne a materiálne vybavenie, z ktorej sa dosahuje príjem, sa na účely zákona o DPH považuje za osobu usadenú v tuzemsku. Maďarská firma má registráciu podľa § 4 zákona o DPH. Tiež oznámila vznik stavebnej stálej prevádzkarne podľa § 16/2 zákona o dani z príjmov, lebo trvanie stavebných prác presiahne 12 mesiacov. Maďarská firma tiež má organizačnú zložku na Slovensku. Organizačná zložka zahraničnej osoby Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území SR vzniká ku dňu zápisu OZ do obchodného registra. OZ nemá právnu subjektivitu, zahraničná osoba a OZ predstavujú jednu právnickú osobu. Ale účtovnou jednotkou je organizačná zložka, ktorá má povinnosť viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v súlade s požiadavkami zákona o účtovníctve. Maďarská firma sa pýta, či má založiť pre OZ bankový účet na Slovensku? Všetky faktúry, ktoré sa týkajú slovenskej časti (slovenskej stálej prevádzkarne) by mali byť hradené z tohto účtu. Pri vykonávaní podnikateľskej činnosti zahraničnej osoby na území SR prostredníctvom organizačnej zložky (stálej prevádzkarne) táto musí rešpektovať všetky daňové, pracovno-právne, obchodno-záväzkové a iné vzťahy, platné na území SR. Preto aj pri vedení účtovníctva musí organizačná zložka zahraničnej osoby postupovať podľa predpisov platných pre slovenské podnikateľské subjekty. OZZO je vždy samostatnou účtovnou jednotkou. Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve") osobitne neustanovuje spôsob vedenia účtovníctva pre OZZO (keďže organizačná zložka nie je samostatnou právnickou osobou). Ak sa má však zabezpečiť verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky, je možné toto ustanovenie analogicky aplikovať aj na organizačnú zložku bez právnej subjektivity. Síce zákon o účtovníctve pravdepodobne neukladá povinnosť zriadiť pre OZ slovenský bankový účet, ale z hľadiska verného obrazu o účtovných skutočnostiach na území SR my by sme odporučili firme zriadiť SK bankový účet. Tiež by bolo účtovníctvo usporiadanejšie. Takže otázkou zostáva, či má povinnosť OZ zriadiť SK bankový účet alebo úhrady môžu ísť cez bankový účet materskej firmy?

HK bol zvolený obecným zastupiteľstvom. Starosta pracovnú zmluvu podpísal, ale HK odmietol podpísať pracovnú zmluvu z dôvodu, že sa mu znenie pracovnej zmluvy nepáči. Rozumieme, že podľa zákona o obecnom zriadení ma HK nárok na uzatvorenie pracovnej zmluvy, čo rešpektujeme. Na druhej strane si myslime, že nárok na uzatvorenie pracovnej zmluvy neznamená, že HK ma právo určovať si všetky podmienky pracovnej zmluvy alebo dokonca podmieňovať výkon funkcie HK vlastným znením pracovnej zmluvy. Ako mame v takejto situácii postupovať? Zákon na takéto situácie nepamätá.

Podnikateľ SZČO platiteľ DPH kúpil v januári 2020 auto v obstarávacej cene 18 000 + 3 600 DPH spolu 21 600 €. Auto  predal vo februári 2021. Auto má daňovú zostatkovú cenu k 31. 1. 2021 18 000 - 4 500 - 375 = 13 125 €. Auto sa však bude predávať len za 10 000 € z dôvodu, že je poškodené, čiže za nižšiu ako daňovú zostatkovú cenu. Z akej sumy má podnikateľ odviesť DPH, z predajnej ceny alebo z daňovej zostatkovej ceny? 

Máme lekárov s uzatvorenými pracovnými zmluvami za nasledovných podmienok: lekár špecialista, pracovisko určené Fakultná nemocnica úväzok 1,00 = 37,5 hod. týždenný úväzok (zamestnancov týmito podmienkami vieme preradiť aj na iné pracoviská v areáli nemocnici, nie len napr. jedno oddelenie, úsek). Lekári vykonávajú prácu aj na lôžkových oddeleniach a pod kliniky patria aj špecializované ambulancie, v ktorých sa lekári v pracovný čas (napr. od 8.00-15.00 po vizite) striedajú podľa získanej - získavanej špecializácie (prebiehajúca špecializácia neatestovaného lekára). Z dôvodu potreby aj záujmu napr. lekárov vykonávať prácu na viac ako 1,00 úväzok by sme mali záujem uzatvoriť ďalšiu pracovnú zmluvu na úväzok napr. 0,2 napr. na výkon pracovnej činnosti lekára - naša predstava je napr. ordinácia v ambulancii otvorená napr. 2x v týždni v poobedňajších hodinách. Nami sledovaný výsledok je, aby sme neprekračovali nadčasovú prácu (samozrejme efekt je aj v nákladoch na nadčasovú prácu) ale hlavne v dodržaní hodín prípustnej nadčasovej práci a zabezpečenie pravidelnej možnosti zárobku pre zamestnanca, ktorý by mal záujem. Lekári (ale aj iný personál - sestry...) často vyhľadávajú iné pracovné príležitosti v súkromných ambulanciách pre privyrobenie. Túto možnosť by sme im aj my chceli ponúknuť nie ako príležitostnú (výnimočnú) = práca nadčas ale ako stabilnú formu zárobku. Telefonické vyjadrenie kontrolóra inšpektorátu práce v Nitre bolo, že nemôžeme uzatvoriť s lekárom ďalšiu pracovnú zmluvu na úväzok 0,2 napr. k úväzku 1,0 na pozíciu lekára. Vedeli by ste nám poradiť podľa Vášho názoru formu korektného uzatvorenia - stanovenia podmienok v tejto oblasti?