Otázky a odpovede

Chcem sa opýtať, či správne postupujem pri tvorbe a účtovaní rezerv. Naša firma predala parný sterilizátor. Na základe kúpno-predajnej zmluvy naša firma zabezpečí kompletizáciu a inštaláciu zariadenia. Zároveň po dobu trvania záručnej doby, t. j. 24 mesiacov bude poskytovať bezplatné záručné a servisné práce. Uvedené práce nám vykonáva externá firma. Naša firma účtuje spôsobom B. Predaj zariadenia účtujem 31100/60400+DPH. Práce za inštaláciu od externej firmy 51800 + DPH/32100. Na konci roka vytvorím rezervu na servisné opravy 51800/45900. V nasledujúcom roku pri servisných prácach budem účtovať 45900/32100. Podobný problém mám aj s vytvorením krátkodobej rezervy na vrátený tovar. V roku predaja tovaru účtujem 31100/60400+DPH, na konci roka vytvorím rezervu 60400/32300. Pri vrátení tovaru v nasledujúcom roku zaúčtujem 32300/31110. Obe uvedené tvorby rezervy dám do daňového priznania ako náklady ovplyvňujúce výsledok hospodárenia.

Právnická osoba si prenajíma osobné vozidlo a používa ho len na podnikateľské účely. Môže si nárokovať DPH z PHL? Ak je v nájomnej zmluve, že opravu a údržbu vozidla zabezpečuje právnická osoba, ktorá si vozidlo prenajala, sú tieto náklady daňovo uznané? Ako je to ak si právnická osoba prenajíma na podnikateľské účely vozidlo od spoločníka?

Spoločnosť s. r. o., platiteľ dane, predáva platobné terminály (ide o platobné terminály, ktoré sú ako medzičlánok medzi kartovými spoločnosťami, ktoré sú členmi kartovej asociácie). Za každý predaný platobný terminál si spoločnosť účtuje jednorazovú odmenu + DPH. Okrem tento jednorazovej odmeny bude spoločnosť fakturovať aj províziu za finančné služby, t. j. províziu z každej uskutočnenej finančnej transakcie cez tento terminál. Moja otázka je, či pri fakturácii provízie z každej uskutočnenej finančnej transakcie cez tento terminál, ide o finančné služby v zmysle § 39 ods. 1 písm. d) činnosti týkajúce sa platieb. Bude sa táto provízia za finančné služby fakturovať bez DPH?

Dlžník má v obci pohľadávku a obec voči nemu záväzok, ako zaúčtujem vzájomný zápočet?

V minulosti PO prenajímala obchodný priestor, ktorý predala súčasnému nájomcovi a započítali si do ceny aj výšku nájomného v minulom období. Právnická osoba účtujúca v systéme podvojného účtovníctva predá nehnuteľnosť, ktorú má v obchodnom majetku cca 10 rokov a na ktorý existuje znalecký posudok vypracovaný v roku 2018, pričom: - suma vyplateného prenájmu pre premietla do ceny predaja - t. j. ponížila sa o napr. ročné nájomné - a súčasne prepadla výška zábezpeky - opcia súčasného nájomcu na kúpu nehnuteľnosti t. j. vzorec na kúpnu cenu nehnuteľnosti = dohodnutá cena nehnuteľnosti - ročné nájomné - suma opcie.

Je možné ponížiť cenu nehnuteľnosti (ak existuje znalecký posudok, t. j. ide o cenu obvyklú, ktorú by PO mala dodržať) o ročný nájom a - o sumu už vyplatenej opcie? Týmto by došlo ku kúpnej cene nehnuteľnosti pod cenu stanovenú znaleckým posudkom - akým % by sa zdanila suma už vyplatenej výšky opcie (predpokladáme 19 %), napr. 2 % z ceny nehnuteľnosti a získa jeden rok prednostného práva na kúpu nehnuteľnosti - ak by PO predala túto nehnuteľnosť vznikne jej príjem, ktorý je predmetom zdanenia (keďže ju má stále v obchodnom majetku) a tým pádom aj nová vyššia výška platenia preddavkov na daň z príjmu v nasledujúcom roku. Ako posudzuje Finančná správa takýto “mimoriadny” príjem , prihliada na jej mimoriadnosť a nepravidelnosť, ak FO požiada o stanovenie novej výšky preddavkov a vyňala z jej výpočtu takýto mimoriadny príjem? - na účely platenia výšky DPH je rozhodujúci zápis nového vlastníka v liste vlastníctva alebo moment, kedy je pripísaná KC za danú nehnuteľnosť (predpokladáme, že postupné splácanie a platenie DPH aplikované obvyklým spôsobom, t. j. keď sú kreditované jednotlivé splátky KC).

Daná je firma s 2 zamestnancami. Firma im zabezpečila Callio Gastro karty na stravovanie. Na karty im poslala peniaze s tým, že ich denné stravné má byť 5 €. Za normálnych okolností by tak 55 % (2,75 €) bol náklad zamestnávateľa, 45 % (2,25 €) by sa stiahlo z mzdy zamestnanca. Firma však nechce zrážať zo mzdy zamestnanca ich podiel. Ako máme v tomto prípade postupovať? Podľa nás by tých 45 % bolo zdaniteľným príjmom zamestnanca a nedaňovým nákladom zamestnávateľa. Čo ak zamestnanec minie nad rámec dohodnutých 5 €? Prípadne aj na veci, ktoré nespadajú do definície stravovania zamestnanca? Aj tu platí, že by to bolo zdaniteľným príjmom zamestnanca a nedaňovým nákladom zamestnávateľa?

Ako postupovať v prípade, ak by som mala zamestnanca na SC v zahraničí, kde je buď hospitalizovaný, alebo nepracuje z dôvodu choroby? Ak by mal na tie dni vystavenú v dochádzke PN, patria mu zo zákona za tie dni diéty? 

Potrebovala by som sa poradiť v oblasti zákona o cestovných náhradách. Mám zamestnancov, ktorí boli vyslaní na služobnú cestu do Srbska. Po návrate šli do povinnej karantény. Ich ošetrujúci lekári im však vystavili PN-ku už od dňa príchodu, kedy ešte cestovali domov. Majú v tomto prípade nárok na diéty za ten deň? 

Pri kompletizácii dokladov k ročnému Ohláseniu o vzniku odpadov a nakladaním s ním máme každý rok problémy s kódmi nakladania odpadov u niektorých odberateľov odpadov. Je na základe platnej právnej úpravy možné od odberateľov žiadať tieto údaje?

Sme pôvodcom nebezpečného odpadu. V našej prevádzke odovzdávame približne 10 ton nebezpečného odpadu ročne. V rámci okresu však máme ešte dve menšie prevádzky, kde máme sklad a predajňu. V tomto prípade sme však len v prenájme. Potrebujeme súhlas na zhromažďovanie nebezpečných odpadov aj pre tieto prevádzky, keď nedosahujeme 1 tonu nebezpečného odpadu ročne?