Otázky s vecným pojmom: Stravné

Robotník na poľnohospodárskom družstve - pastier dobytka je vyslaný na pracovnú úlohu mimo trvalého bydliska (cca 10 km od obce, kde býva a má aj zamestnávateľ sídlo). Svoju prácu vykonáva na salaši, pasie a stráži dobytok. Na mieste výkonu práce - na salaši sa zdržiava 24 hodín denne po dobu dvoch mesiacov. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce obec, v ktorej má trvalé bydlisko a zamestnávateľ sídlo. Chcem sa opýtať, aký nárok na stravné a iné príplatky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len  „Zákonník práce“)  mu z tejto pracovnej činnosti vyplýva. Zamestnávateľ mu nijakým spôsobom stravu nezabezpečuje, tzn., nedostáva stravné lístky, ani mu strava nie je dovezená na pracovisko. Má možnosť si stravu kúpiť, ale tá sa vydáva len v mieste, kde má zamestnávateľ sídlo, a ten mu nie je ochotný stravu vyviesť na salaš. Stravné mu teda nie je poskytnuté ani kompenzované. Nie sú mu vyplácané ani iné príplatky

Ako má správne obec účtovať rozpočtovú klasifikáciu pri obstaraní stravných lístkov?

• pri úhrade faktúry za dodanie stravných lístkov zaúčtuje celú sumu faktúru =  321 / 221 + RK  alebo
• pri úhrade faktúry zaúčtujeme úhradu bez rozpočtovej klasifikácie = 321/221 a následne koncom mesiaca interným účtovným dokladom zaúčtujeme rozpočtovú klasifikáciu vo výške 55% hodnoty stravných lístkov (náklad zamestnávateľa).

Aký postup je správny? Pri príjme príspevku na stravu zamestnancov zo sociálneho fondu obce na bežný účet obce 221/ 262 treba účtovať rozpočtovú klasifikáciu alebo nie?

Pracovník pracuje na skrátený úväzok, t. j. 4 h denne. V akej výške má nárok na dovolenku ?  Má zamestnanec nárok na stravné lístky ? V prípade, že je týždenný pracovný  fond 5 x 8 h = 40 h, je  skrátený úväzok 20 h týždenne?

Firma má zmluvu o poskytovaní stravovania s dodávateľskou spoločnosťou. Cena fakturovaného stravného lístka je 2,13 eura plus 0,43 eura (DPH), čiže spolu je to  2,56 eura. Na vstupe si uplatňuje firma odpočet DPH v plnej výške, t. j. 0,43 eura za každý stravný lístok. Náklady spoločnosti sa účtujú nasledovne:

• 1,20 eura +0,24 eura (DPH) spolu 1,44 eura,
• príspevok zo sociálneho fondu 0,16 eura + 0,03 eura (DPH) spolu 0,19 eura,
• zamestnanec platí 0,77 eura + 0,16 eura (DPH) spolu 0,93 eura.

Takto postupuje od 1.1.2010. Je tento postup správny, alebo sa má odvádzať DPH len vo výške 0,16 eura, t. j. zo sumy ktorú platí zamestnanec?

Má zriaďovateľ a zároveň aj pracovník súkromného školského zariadenia (nezisková organizácia) právo si účtovať cestovné náhrady? Používa vlastné motorové vozidlo, keď dochádza do iných miest – pobočiek školského zariadenia za účelom vykonávania svojej činnosti, a to v poobedňajších a večerných hodinách (napr. mestá A, B, C). Adresa sídla organizácie je v meste X a trvalý pobyt zamestnanca je v meste Y. Stravovanie nie je zabezpečené ani v jednom meste. Môže si zakúpiť stravné lístky ? Ak áno, na ktoré dni?

Ak sa člen telovýchovnej jednoty zúčastní športového podujatia v trvaní viac ako 5 h mimo bydliska, treba pri účtovaní tohto stravného prikladať k podpisu o prevzatí sumy aj pokladničný doklad o použití stravného a musí byť presne vo výške 3,8 eura ?

Zamestnávateľ znížil hodnotu stravných lístkov a zdôvodnil to krízou. Aká je minimálna hodnota, ktorú musí vyplatiť? Aký je postup, ak zamestnancom neposkytuje zamestnávateľ stravné lístky vôbec?

Podnikateľ – SZČO poskytuje svojim zamestnancom stravné lístky bez náhrady - v plnej výške 3,60 €  a do výdavkov si započíta iba 55 %z hodnoty stravného lístka. Ako je to z pohľadu zamestnanca?

Podľa v § 7 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. starosta obce nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani nárokoch vyplývajúcich z pracovného pomeru. Toto ustanovenie sa zdá byť v rozpore s niektorými usmerneniami, v ktorých sa uvádza, že starostovi nemožno poskytovať také plnenia zo strany obce ako ostatným zamestnancom obce. Ide hlavne o to, či starosta má nárok na:

1. dovolenku tak, ako ostatní zamestnanci obce, teda zvýšenú o päť dní na základe uzatvorenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ako aj podnikovej kolektívnej zmluvy, ktorá obsahuje toto ustanovenie,
2. čerpanie prostriedkov zo sociálneho fondu ako ostatní zamestnanci obce; predpokladáme, že ak z platu starostu tvoríme sociálny fond, nekonáme v rozpore s platným právnym stavom,
3. stravovanie, jednak na príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu, ako aj príspevok obce na stravovanie v rovnakej výške, ako obec prispieva zamestnancom obce,
4. na stravné, ako jednu z náhrad pri pracovnej ceste,
5. na doplnkové dôchodkové sporenie, ak máme v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom obec prispieva na doplnkové dôchodkové sporenie.

Možno zamestnancom poskytovať spätne na predchádzajúci mesiac stravné lístky?