Otázky s vecným pojmom: Stravné

Možno zamestnancom poskytovať spätne na predchádzajúci mesiac stravné lístky?

Stravné lístky rozpočtovej organizácii došli až v marci, ale zamestnancom ich rozdali za mesiace január, február a marec 2013, teda spätne. Hodnota stravného lístka je 3 eurá, a nakoľko boli rozdané spätne, chcela by organizácia  úhradu od zamestnanca vyriešiť cez pokladnicu.

Podľa Zákonníka práce má zamestnávateľ prispievať sumou 55 % z ceny stravného na 5-12 hodín, maximálne 2,48 €. Po komunikácii s vedúcou jedálne som však narazila na problém. Zamestnanci sú vraj normovaní ako stredoškoláci, čo v našom finančnom pásme vychádza 1,12 € za odobratý obed. Túto hodnotu musí zamestnanec uhradiť na účet jedálne - samostatný účet. Uhrádza sa v tomto prípade jedlo podľa finančného pásma? Za jedlo v hodnote 2,33 € platí zamestnávateľ 1,21 € na príjmový účet, 1,00 € platí zamestnanec a 0,12 € platí SF na účet jedálne. Chcem zosúladiť stravné lístky so stravným v školskej jedálni. Podľa Zákonníka práce zamestnávateľ má prispievať v hodnote max 2,48 €, pričom som rátala so sumou za zamestnávateľa 1,93 € na príjmový, 0,20 € by bolo vyplatené zo SF a 0,20 € by doplácal zamestnanec. Má nejaký súvis stravovanie zamestnancov v jedálni s finančnými pásmami? Ako to je správne? Mám postupovať podľa Zákonníka práce a teda hodnotou 1,93 € na príjmový účet, alebo sa musím držať normy? Ako potom uhradím náklady jedálne za stravovanie zamestnancov do výšky 1,12 €?

Zjednodušený príklad výpočtu stravného pracovnej cesty:

• 1. deň  - Odchod zamestnanca z tuzemska o 20.00 h.
• 2. deň  - Po polnoci prešiel hranicou s Českou republikou a celý deň bol v tejto krajine.
• 3. deň: - Odchod z Českej republiky, o 18.00 h prechod cez hranicu a príchod domov o 22.00 h

Má zamestnanec nárok na tuzemské stravné v zmysle § 5 ods. 4 písm. b) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách")?

PO,PU,platiteľ DPH. Naši zamestnanci robia medzinárodnú prepravu. Vždy do 15 nasledujúci mesiac nám odovzdávajú podklady pre výpočet diét za predchádzajúci mesiac, ktoré im vyplácame vo výplatnom termíne (t. j. 20.) spolu s mzdou . Akým kurzom máme prepočítať zahraničné stravné (napr. české), ktoré nie je v eurách?

Má zamestnanec nárok na výplatu tuzemského stravného v prípade, že sa prelína so zahraničnou cestou?  Vodič preváža tovar do Českej republiky. Odchod na pracovnú cestu zo sídla podniku je o 21.00 h a o polnoci je na hraničnom priechode s Českou Republikou. Z miesta vykládky odchádza o 13.00 h o 15.00 h prekračuje hranicu  so SR a o 18.00 h má príchod späť do firmy. Má zamestnanec nárok na tuzemské stravné v úhrne za dva dni?

Účtovná jednotka má vlastné stravovacie zariadenie a poskytuje reštauračné služby. Účtovná jednotka je platitteľom DPH a účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V priebehu bežného účtovného obdobia, ktorým je kalendárny rok, nakupuje suroviny do kuchyne (múku, cukor, mäso, koreniny a pod.), z ktorých pripravuje jedlá na denné menu a tiež tzv. minútkové jedlá. Nákup týchto surovín účtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane. Cena denného menu je 3 €. V tejto cene, ktorou sú 3 €, poskytuje stravu aj vlastným zamenstnancom vo vlastnom stravovacom zariadení, vo vlastnej reštaurácii. Na stravu prispieva zamestnávateľ vo výške 55 % z 3 €, čo je 1,65 €a zamestnanci doplácajú zvyšných 1,35 € za každé jedlo. Na konci mesiaca každý zamestnanec prinesie pokladníčke peniaze v sume 1,35 € x počet obedov, pokladníčka vypíše príjmový pokladničný doklad a zároveň dá zamestnancovi podpísať protokol o počte zjedených jedál za daný mesiac, pričom zamestnanec podpisom tohto protokolu potvrdzuje, že za dané jedlá aj zaplatil. Následne dá pokladníčka tento protokol a príjmový doklad účtovníčke a účtovníčka na základe tohto príjmového dokladu a protokolu účtuje nasledovné:

1. Prijaté peniaze od zamestnancov do pokladnice: 1,35 € za 1 obed x počet obedov mínus DPH z každého obeda, čo je 0,22 €. Účtovanie: peňažný denník, pokladnica, príjem ovplyvňujúci základ dane, čiže príjmom ovplyvňujúcim základ dane je 1,13 € za každý poskytnutý obed zamestnancovi, pričom pre výpočet platí: 1,35 € - 0,22 €= 1,13 €. Samotná DPH potom predstavuje účtovanie v peňažnom denníku v časti pokladnica ako účtovanie o príjme neovplyvňujúcom základ dane, pričom pre výpočet sumy DPH platí: DPH z prijatého plnenia je 1,35 € / 1,2 = 1,13 €, čo je základ DPH. 1,35 € - 1,13 € = 0,22 €, a to je DPH.

2. Príspevok zamestnávateľa: 1,65 € a toto už účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane, keďže o skutočných výdavkoch už účtovala pri nákupe surovín. Otázky: 1. Je vyššie uvedené účtovanie správne? 2. Je postup výpočtu DPH správny? 2. Nemohla by účtovná jednotka účtovať o výdavku vo výške 1,65 € v rámci uzávierkových účtovných operácií, čo je príspevok zamestnávateľa, ako o daňovom výdavku, hoci raz už o daňových výdavkoch účtovala v priebehu bežného účtovného obdobia, a síce nákup surovín do kuchyne na prípravu denného menu a tzv. minútkových jedál. Z týchto surovín sa totižto pripravuje aj strava pre zamestnancov.

Dňa 18. 11. 2014 došlo k škole k havárii - zhorel elektrický kábel, z tohto dôvodu bola školská jedáleň odstavená a nevarilo sa. Škola zabezpečuje stravovanie zamestnancov vo vlastnej školskej jedálni.  V škole je objednávkový systém, strava sa objednáva vopred, najneskôr deň dopredu do 12,30 hod. V utorok ráno, t. j. 18. 11., keď sa zamestnanci o havárii dozvedeli, už nie je možné sa na stravu prihlásiť ani odhlásiť. Na ďalší deň - stredu 19. 11. 2014 bol objednávkový systém prístupný a funkčný, pretože nikto nevedel, či sa podarí poruchu odstrániť v utorok alebo až v stredu. Keďže sa nevarilo, zabezpečili sme v utorok aj v stredu stravovanie stravnými lístkami pre tých zamestnancov, ktorí mali stravu nahlásenú a objednanú. Dňa 3. 12. 2014  s odstupom cca 3 týždňov sa obrátila na mňa osobne predsedkyňa Nových školských odborov, odborovej organizácie, ktorá na našej škole pôsobí, so žiadosťou o vydanie stravných lístkov všetkým zamestnancom školy, teda aj tým, ktorí nemali obed prihlásený. Následne 4. 12. 2014 poslala svoju požiadavku mailom. Sú to takí zamestnanci, ktorí sa nestravujú a nevyužívajú služby školskej jedálne, alebo ich využívajú veľmi sporadicky. V čase školských prázdnin, keď je kuchyňa mimo prevádzky - je to vopred plánovaná odstávka, dostávajú stravné lístky všetci zamestnanci. Ide o prázdniny v mesiaci júl, prípadne ak sa rozhodne o odstávke, tak iné prázdninové obdobie v roku (jesenné, jarné). Považujeme rozhodnutie vydať stravenky len tým zamestnancom, ktorí mali stravu prihlásenú, za správne. Prosila by som o vaše stanovisko k danému problému. V prípade, že škola nepostupovala správne, chceme problém doriešiť.

Konateľ je zároveň aj jediným zamestnancom. Firma ma sídlo v meste Košice. V Poprade si kúpil spolu s manželkou byt a tento byt začal od oktobra prenajímať firme. Keďže je IT cestuje po celej SR. Robí si vyúčtovanie cestovného. Doteraz bol vždy začiatok cesty v Košiciach. Ako by malo teraz vyzerať jeho vyúčtovanie prac. cesty, keďže býva v Poprade. Sídlo je stále v Košiciach, prevádzku nemá zriadenú. Môžte mi konkrétne uviesť, ako by malo vyzerať vyúčtovanie + stravné, napr. 09.10 Košice 07:00 - Poprad 7:50 10.10 Poprad 08:00 - Trnava 10:55 10.10 Trnava 17:30 - Poprad 20:25 11.10 Poprad 05:00 - Bratislava 08:50 12.10 Bratislava 17:00 - Košice 21:40

Sme nemocnica, príspevková organizácia ŽSK. Naša odborová organizácia chce čerpať sociálny fond formou gastrolístkov, ktoré sa dajú zamestnancom na dni dovolenky. Je to možné, ako túto skutočnosť účtovať? Je toto čerpanie zdanené daňou z príjmu a platia sa odvody?