Otázky s vecným pojmom: Samostatne zárobkovo činná osoba

Podnikateľ - živnostník používa osobné motorové vozidlo výlučne na jazdy v meste. Ročne najazdí približne 4 000 km. V technickom preukaze je uvedená len jedna spotreba paliva, a to 5,9 l/100km. Toto je kombinovaná spotreba, ktorá sa pri jazde v meste nedá dodržať.

Môže podnikateľ internou smernicou navýšiť spotrebu podľa skutočného stavu, napr. o 20 %, alebo sa musí držať spotreby uvedenej v technickom preukaze?

Samostatne zárobkovo činná osoba, platiteľ DPH, na základe peňazí, ktoré jej prišli na účet júni 2013 zistila, že nemá v evidencii dve faktúry z roku 2012 - dobropisy za vrátený tovar. Faktúra je s dodaním október 2012 a november 2012. Musí urobiť opravné daňové priznanie k DPH za tieto dva mesiace. Je mesačný platiteľ  DPH.

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)  prevádzkuje obchod s chovateľskými potrebami. K dátumu 31. 8. 2010 chce zrušiť živnostenské oprávnenie,  pretože odchádza na materskú dovolenku. Keďže manžel chce v obchode pokračovať, plánuje si živnosť otvoriť on. Ako má SZČO postupovať pri zrušení živnosti, aké bude mať povinnosti voči daňovému úradu, Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni  a ako prepísať, resp. preniesť na manžela zásoby, čo jej ostanú na sklade?

Podľa § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu.

Môže si SZČO uplatňovať náhradu za pohonné látky (PHL) v prípade, že doklad z ERP nemá (resp. má jeden doklad na mesiac)? Je možnosť v súlade so znením zákona „podľa cien platných v čase ich nákupu" si napr. uplatniť cenu PHL zo štatistického úradu, ktorý umožňuje § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách? V prípade, že si náhrady za PHL nemôže uplatniť, má možnosť si uplatniť základnú náhradu na km (napr. 100 km x 0,183)?

Podnikateľ - SZČO (poberateľ výsluhového dôchodku), účtujúci v sústave podvojného účtovníctva,  neplatil preddavky na zdravotné poistenie za rok 2011. Bol to prvý rok podnikania a za výsluhového dôchodku platí poistné do príslušnej zdravotnej poisťovne štát, kým nevznikne povinnosť platiť SZČO. Za rok 2011 bude mať nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia (ďalej aj „RZPP“), ktorý mu vypočíta príslušná zdravotná poisťovňa v roku 2012. Ako zaúčtovať nedoplatok z RZZP, ktorého presnú výšku nevie určiť? Účtovať do roku 2011 odhadom, resp. vytvoriť nedaňovú rezervu, resp. zaúčtovať až v roku 2012, keď bude známa výška nedoplatku?

Vyšší územný celok vydal zdravotnej sestre povolenie na prevádzkovanie agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Povolenie nadobudlo právoplatnosť 8. 6. 2010, ale v povolení je výslovne napísané, že „Činnosť zdravotníckeho zariadenia začína dňom 1. 7. 2010". Podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. má držiteľ povolenia 3 mesiace od jeho právoplatnosti, aby začal prevádzkovať toto zdravotnícke zariadenie. Od ktorého dňa sa zdravotná sestra teda musí považovať za fyzickú osobu (SZČO)? Od dátumu 1. 7. 2010 alebo odo dňa, keď prakticky začne prevádzkovať činnosť (teda do 7. 9. 2010, keď jej uplynula trojmesačná lehota)?

Podnikateľ - živnostník účtuje v jednoduchom účtovníctve. Z rokov 2003, 2004, 2005 má pohľadávku voči jednému a tomu istému dlžníkovi, hodnota každej pohľadávky je približne 100 000 Sk (teda 3 x 100 000 Sk). V rámci uzávierky za rok 2008 zistil, že dlžník bol v roku 2006 vymazaný z obchodného registra, to znamená, že pohľadávky odpíše živnostník z evidencie pohľadávok. Môže sa vziať v tomto roku do úvahy zákon č. 595/2003 z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP") platný v r. 2006, kedy sa mohla daňovo odpísať taká pohľadávka (v tomto prípade odpis bez potreby úpravy základu dane), na ktorú bolo možné tvoriť 100% opravnú položku podľa ZDP? Sporne sa zdá, že v súčasnosti platí iné znenie ZDP, dlžník však zanikol v 2006 a podľa správnosti sa mala pohľadávku odpísať v tomto roku.

SZČO - slovenský subjekt, nie je registrovaný pre DPH, uzatvoril zmluvu s rakúskym podnikateľom – platiteľom DPH o obchodnom zastúpení. Predmetom zmluvy je vyhľadávať zákazníkov na území SR, t. j. sprostredkovanie obchodov. Rakúsky podnikateľ bude platiť obchodnému zástupcovi províziu z uzatvorených obchodov a mesačne paušálny príspevok na úhradu nákladov. Provízia je jasná - odmena za služby, podlieha DPH v Rakúsku - v mieste odberateľa. Fakturuje bez DPH, ide o prenesenú daňovú povinnosť na odberateľa. SZČO sa musí zaregistrovať podľa § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) a podávať súhrnný výkaz za mesiace, keď bude fakturovať províziu. Ako ale zaradiť paušálny mesačný príspevok na úhradu nákladov? Rakúsky podnikateľ ho bude uhrádzať len na základe zmluvy, nechce ku tomu vystavovať faktúru. Ako to zaradiť do jednoduchého účtovníctva, ako ostatný príjem podliehajúci dani alebo ako príjem za služby? Treba tento príspevok vykazovať do súhrnného výkazu, ak áno, tak v ktorom mesiaci, v mesiaci keď bude zaplatený alebo v mesiaci, za ktorý sa uhrádza, podľa zmluvy je splatný vždy do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Ako má zaúčtovať SZČO, účtujúca v jednoduchom účtovníctve, platiteľ DPH, poistné plnenie za opravu auta: DF 400 € + 80 € DPH - celkom 480 €. Výšku DPH 80 € uhradila SZČO, 400 € vystavila poisťovňa, krycí list a túto čiastu uhradí priamo dodávateľovi opravy.

SZČO - podnikateľ v ČR zdaniteľná osoba neplatiteľ DPH bude vykonávať službu (softwerové služby) pre slovenský subjekt zdaniteľnú osobu, platiteľa DPH registrovanú v SR. Musí sa SZČO český subjekt u nás registrovať podľa za platiteľa DPH? Ak by bol platiteľom DPH zdaniteľná osoba v Česku, bol by prenos daňovej povinnosti na slovenský subjekt?