Otázky s vecným pojmom: Pracovná cesta

Robotník na poľnohospodárskom družstve - pastier dobytka je vyslaný na pracovnú úlohu mimo trvalého bydliska (cca 10 km od obce, kde býva a má aj zamestnávateľ sídlo). Svoju prácu vykonáva na salaši, pasie a stráži dobytok. Na mieste výkonu práce - na salaši sa zdržiava 24 hodín denne po dobu dvoch mesiacov. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce obec, v ktorej má trvalé bydlisko a zamestnávateľ sídlo. Chcem sa opýtať, aký nárok na stravné a iné príplatky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len  „Zákonník práce“)  mu z tejto pracovnej činnosti vyplýva. Zamestnávateľ mu nijakým spôsobom stravu nezabezpečuje, tzn., nedostáva stravné lístky, ani mu strava nie je dovezená na pracovisko. Má možnosť si stravu kúpiť, ale tá sa vydáva len v mieste, kde má zamestnávateľ sídlo, a ten mu nie je ochotný stravu vyviesť na salaš. Stravné mu teda nie je poskytnuté ani kompenzované. Nie sú mu vyplácané ani iné príplatky

Na zahraničnú pracovnú cestu bola poskytnutá záloha formou výberu z bankového účtu v inej mene ako euro, išlo o britské libry. Aký kurz treba použiť na vyúčtovanie cestovných náhrad, ak zo zálohy bol uhradený použitý taxík z letiska? Záloha nebola celkom vyčerpaná a nebola ani vrátená – firma nemá valutovú pokladnicu, ale bola vykonaná zrážka zo mzdy. Firma použila kurz, ktorým bol výber z banky uskutočnený, je to správne?

Podľa v § 7 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. starosta obce nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani nárokoch vyplývajúcich z pracovného pomeru. Toto ustanovenie sa zdá byť v rozpore s niektorými usmerneniami, v ktorých sa uvádza, že starostovi nemožno poskytovať také plnenia zo strany obce ako ostatným zamestnancom obce. Ide hlavne o to, či starosta má nárok na:

1. dovolenku tak, ako ostatní zamestnanci obce, teda zvýšenú o päť dní na základe uzatvorenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ako aj podnikovej kolektívnej zmluvy, ktorá obsahuje toto ustanovenie,
2. čerpanie prostriedkov zo sociálneho fondu ako ostatní zamestnanci obce; predpokladáme, že ak z platu starostu tvoríme sociálny fond, nekonáme v rozpore s platným právnym stavom,
3. stravovanie, jednak na príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu, ako aj príspevok obce na stravovanie v rovnakej výške, ako obec prispieva zamestnancom obce,
4. na stravné, ako jednu z náhrad pri pracovnej ceste,
5. na doplnkové dôchodkové sporenie, ak máme v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom obec prispieva na doplnkové dôchodkové sporenie.

Zamestnanec používa súkromné vozidlo na pracovné cesty a spotreba v technickom preukaze je uvedená podľa § 7 ods. 6 písm. a) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p., t. j. 6,4 l/100 km. Pri výpočte náhrady za spotrebované pohonné látky (ďalej len „PHL") používa spotrebu 6,4 litra pre ubehnuté kilometre mimo mesta a v meste používa spotrebu zvýšenú o 40 %, t. j. 8,96 litra.

Ubehnuté kilometre:

• v meste 22 km x (6,4/100) = 1,408 litra,
• mimo mesta 9 km x (8,96/100) = 0,8064 litra.

Spolu: 1,408 litra + 0,8064 litra = 2,2144 litra.

Môže sa pri výpočte náhrady zaokrúhliť takto vypočítaná spotreba v litroch na 2 desatinné miesta (2,21) alebo sa náhrada musí počítať s nezaokrúhlenou hodnotou (2,2144)?

Zamestnanec použil po dohode so zamestnávateľom pri pracovnej ceste z Bratislavy do Popradu súkromné vozidlo a prejazdil 690 km, pričom všetky kilometre najazdil v režime mimo mesto. Vozidlo má v technickom preukaze uvedenú spotrebu pohonných látok (ďalej len „PHL") podľa normy STN, ktorá je 9,9 l/100 km. Zamestnanec preukázal cenu PHL v deň nástupu na pracovnú cestu dokladom o čerpaní, ktorá bola 1,31 €.

Spotreba PHL výrazne nezodpovedala skutočnej spotrebe a zamestnanec preukázal spotrebu 10,90 l/100 km, a to dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie.

Môže zamestnávateľ uznať zamestnancovi zvýšenú spotrebu pohonných látok v zimnom období a pri používaní prívesného vozíka? Je možné tieto zvýšené náklady účtovať ako daňovo uznané výdavky? V prípade, ak dôjde k zmene PHL (benzín – plyn), kto určí spotrebu PHL?

Má nárok na zamestnaneckú prémiu zamestnanec zamestnaný u slovenského zamestnávateľa, ak prácu vykonáva na stavbe v Českej  republike, kde je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu?

Fyzická osoba - podnikateľ využíva  pri podnikaní automobil, ktorý je napísaný na manželku, ona nepodniká, čiže automobil nie je zahrnutý v obchodnom majetku podnikateľského subjektu. Účtuje podnikateľ o priemernej spotrebe a paušáli? Oznamovaciu povinnosť podal podnikateľ a podá zároveň aj daňové priznanie? Rovnako sa účtuje o automobile, ktorý si prenajal podnikateľ od fyzickej osoby nepodnikateľa, ale ešte si do výdavkov zahrnie aj výdavky na prenájom? Ak zamestnanec právnickej  osoby je zároveň aj konateľom a spoločníkom v jednej osobe, napr. lekár a automobil nemá v majetku, ale využíva vlastné vozidlo na služobné cesty. Je povinný robiť cestovné výkazy, alebo len účtuje o priemernej spotrebe a paušáli za km?

Ako správne zaúčtovať v jednoduchom účtovníctve nasledovné prípady: - preddavok 1 000,00 CZK pracovníkovi na pracovnú cestu (výmenný kurz banky v deň nákupu a vyplatenia preddavku 26,20) - vyúčtovanie pracovnej cesty, doplatok 800,00 CZK (vým. kurz banky v deň vyúčtovania 26,22).

1.) Ak začala pracovná cesta zamestnanca o 5.30 ráno v Košiciach a slovensko-rakúsku hranicu prekročil o 10.45, pričom v Rakúsku potom zostal nocovať do nasledujúceho dňa. Má zamestnanec nárok na stravné na Slovensku vo výške 4,5 € (5-12 hodín) a zároveň na plné stravné platné v Rakúsku 45 €, keďže tam bol viac ako 12 hodín?

2.) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v § 13 ods. 5 definuje rozhodujúci čas pre posúdenie stravného v jednotlivých krajinách pri zahraničnej pracovnej ceste v prípade leteckého spôsobu dopravy - odlet lietadla podľa letového poriadku. Správne tomu rozumiem, že zákon definuje túto podmienku rovnako pre všetky krajiny, bez ohľadu na to, či ide o členské štáty EÚ alebo tretie krajiny?

3.) Zamestnanec bol na zahraničnej pracovnej ceste na Ukrajine. K cestovnému príkazu bol priložený bloček zo zmenárne v UA, kde zmenil 50 € na 1 400 UAH. Počas pracovnej cesty mal spolu výdavky vo výške 5 000 UAH a všetky tieto výdavky boli v cestovnom príkaze prepočítané kurzom zo zmenárne, kde zmenil iba 50 € na 1 400 UAH. Je tento postup správny? Ak nie, akým kurzom by sa mali tieto výdavky (okrem 1 400 UAH) prepočítať? Je relevantné tvrdenie zamestnanca, že mal už zvyšné UAH z predchádzajúcej pracovnej cesty?