Otázky v kategórii: Pracovné právo

Ako je to s dopravou na výkon práce v rámci pracovnej pohotovosti (sme zdravotnícke zariadenie, ide o privolanie lekára z domu, niekedy aj viackrát s viacnásobnými nákladmi na dopravu)? Je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť dopravu a ak nie, aké nároky má zamestnanec v súvislosti so zvýšenými nákladmi na prepravu? Ak zamestnávateľ dopravu zabezpečí (vlastným vozidlom), v prípade havárie=poškodenia zdravia zamestnanca nesie zodpovednosť? Ak áno akú? Išlo by o pracovný úraz? Ak zamestnávateľ dopravu nezabezpečí a zamestnanec sa prepraví vlastným vozidlom, kto nesie zodpovednosť v prípade havárie=poškodenia zdravia v takomto prípade? Išlo by o pracovný alebo mimopracovný úraz? 

Zahraničná spoločnosť (má stálu prevádzkareň a organizačnú zložku na Slovensku) vykonáva stavebné práce na Slovensku. Jej zamestnanci boli vyslaní na Slovensko na stavebné práce (pre potreby organizačnej zložky). Teraz si spoločnosť uvedomila, že ich musí oznámiť na Inšpektoráte práce. Majú zamestnancov nahlasovať spätne alebo ich majú nahlásiť so súčasným dátumom? Aké pokuty s tým spojené môže očakávať a ako sa má spoločnosť zachovať, aby minimalizovala škody?

Môže občan, ktorý je zároveň zamestnancom pracujúcim vo verejnom záujme (552/2003 Z. z.) napr. prednosta obce, matrikárka, pedagóg, účtovník, kuchárka, požiadať obec/mesto o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. § 9 odst. 3? Môže občan sprístupnené informácie zverejniť? Môže byť zamestnanec organizácie následne (na základe sprístupnenia/prípadne zverejnenia informácií) u zamestnávateľa postihovaný? Je v nejakom konflikte záujmov?

SZČO-fyzická osoba zamestnáva spolu niekoľko zamestnancov (TPP+dohodári). Táto FO chce zmeniť právnu formu podnikania na právnickú osobu - spoločnosť s ručením obmedzeným. Je potrebné ku dňu skončenia podnikania fyzickej osoby ukončiť aj pracovný pomer všetkých zamestnancov, odhlásiť ich zo soc.poisťovne, zdravotnej poisťovne, vyhotoviť všetku dokumentáciu spojenú so skončením prac.pomeru a odo dňa založenia novej právnej formy podnikania-s.r.o. opätovne prijať všetkých zamestnancov, prihlásiť ich do SP, ZP, vyhotoviť nové doklady (prac.zmluvy, dohody, vyhlásenie o dani.......). Čo sa týka elektronickej komunikácie so ZP a SP a DÚ, kde sú uvedené údaje FO a táto sa stane právnickou osobou, je potrebné všetko toto odhlásiť a vybavovať znovu ? Na čo ešte nemožno zabudnúť?

Pracovník vykonáva agendu ako samostatný referent na úseku daní a poplatkov, čo je v katalógu zaradené do 9. platovej triedy, ale vykonávajúci pracovník má len úplné stredoškolské vzdelanie. Pravidelne každoročne sa zúčastňuje školení, ale aj napriek vykonávanej činnosti je zaradený v 8. platovej triede. Postupujeme v tomto prípade v súlade s odmeňovaním vo verejnej správe? 

Potrebovali by sme vedieť, ako je po 1. 1. 2018 chránený príjem zamestnanca.

Pre kontrolu, či sme vypočítali správne, prosíme o prepočet exekučnej zrážky ak:

1. Zamestnanec má čistý príjem 450,00 Eur, manželku a 2 vyživované deti, neprednostná pohľadávka.
2. Zamestnanec má čistý príjem na dohodu o činnosti 30,00 Eur, neprednostná pohľadávka.

Zamestnávateľ má vypracovaný pracovný poriadok organizácie, ktorý však nie je zverejnený a prístupný zamestnancom. Ak sa zamestnávateľ pri komunikácii so zamestnancom dožaduje dodržiavania pracovného poriadku, nemal by byť zamestnanec najprv s PP oboznámený a PP zamestnancom prístupný? Dochádza k porušeniu Zákonníka práce § 84 ods. 3, 4? Môže sa zamestnávateľ (pri oznámení predsedu ZO OZPŠAV, že dokumenty, týkajúce sa zamestnancov sa nezverejňujú) odvolávať na pracovný poriadok na stránke minedu.sk, ktorý je údajne platný pre všetkých zamestnancov školstva bez rozdielu, bez ohľadu na to, či má alebo nemá vypracovaný pracovný poriadok vlastnej organizácie? Zamestnancom nie sú prístupné ani iné dokumenty (napr. kritériá na pridelenie osobného príplatku - majú tvoriť prílohu KZ). Môže zamestnávateľ určiť v pracovnom poriadku zákaz bežnej komunikácie medzi zamestnancami? 

Podľa Zákonníka práce je definované podľa § 106, kedy môže byť poskytnutá dodatková dovolenka. Môže sa zamestnávateľ rozhodnúť, že poskytne dovolenku naviac i pri nesplnení podmienok § 106 a len časti zamestnancov? Ak áno, aké doklady sú k tomu potrebné?? Ide o neziskovú organizáciu so 6 pracovníkmi. - Môže byť sociálny fond v neziskovej organizácii čerpaný i na príspevok na dopravu pre dobrovoľníkov, ktorí tu pracujú cez úrad práce v projekte dobrovoľníctva?

Obec zamestnáva zamestnancov na dobu určitú cez ÚPSVaR podľa zákona o službách zamestnanosti (napr. § 50j), uzatvára s nimi zmluvu aj výšku platu určuje podľa Zákonníka práce, hoci nemá schválený poriadok odmeňovania a všetkých ostatných zamestnancov odmeňuje podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Odvoláva sa na to, že postupuje podľa zmluvy s ÚPSVaR, ktorá však nestanovuje výšku platu, ale maximálnu výšku príspevku na takto prijatých zamestnancov. Je takýto postup správny? Môže si obec upraviť v poriadku odmeňovania postup podľa Zákonníka práce len pre vybrané skupiny zamestnancov, napr. zamestnancov prijatých cez ÚPSVaR, alebo skupiny zamestnancov podľa pracovných činností? Môže zamestnávateľ pri zaraďovaní zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. do platových stupňov neprihliadať na dĺžku započítanej praxe, prípadne započítať prax v plnom rozsahu (podľa veku), ak to nemá v internom predpise? 

Zamestnankyňa ukončila prípravné atestačné vzdelávanie na získanie prvej atestácie, osvedčenie zo dňa 11. 12. 2014. Osvedčenie o prvej atestácie mám zo dňa 20. 3. 2017. Platí jej toto prípravné atestačné vzdelávanie ako náhrada 30 kreditov k vykonaniu atestácie? Ide mi o to, že zamestnankyňa má dokopy 88 kreditov a absolvované prípravné atestačné vzdelávanie. Má nárok na vyplácanie 6% kreditového príplatku /použitých na atestáciu 30 kreditov a prípravné atestačné vzdelávanie/ alebo nemá nárok na žiaden kreditový príplatok, keďže na atestáciu použila 60 kreditov a prípravné atestačné vzdelávanie sa jej nebralo do úvahy. Môžem ja ako personalistka zistiť aké kredity a v akom počte na atestáciu použila?