Otázky v kategórii: Daň z pridanej hodnoty

Platiteľ dane so sídlom v tuzemsku poskytuje vzdelávacie služby. Vzdelávanie (školenie zamestnancov) sa uskutoční na Slovensku na základe objednávky pre obchodnú spoločnosť so sídlom v Rakúsku.

Platiteľ, ktorý sa zaoberá predajom tovaru, zároveň poskytuje prenájom nehnuteľnosti oslobodený od dane. V Česku a v Nemecku obstaral vzdelávacie manažérske služby, ktoré mu boli fakturované s DPH príslušného štátu. DPH z obstarávaného materiálu a poskytnutých služieb súvisiacich s oboma podnikateľskými činnosťami prepočítava koeficientom 0,85. Z tohto dôvodu pri vzdelávacích službách obstaraných v zahraničí si platiteľ uvedie do žiadosti o vrátenie dane k faktúre za nákup služby pomer odpočítateľnej dane vyjadrený v percentách 85 %.

Správca dane ukončil v marci 2009 daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roku 2007 u platiteľa, ktorý bol štvrťročným platiteľom, t. j. jeho zdaňovacie obdobie roku 2007 bolo štvrťročné. V máji 2010 platiteľ zistil, že si na dve faktúry neuplatnil vrátenie nadmerného odpočtu za II. a III. štvrťrok 2007 v celkovej sume po prepočte na eurá 1 840,45 €.

Daňový subjekt podal za zdaňovacie obdobie IV. štvrťroka 2004 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") dňa 25. januára 2005.

Podnikateľ vlastní nehnuteľnosť, v ktorej poskytuje skladovacie služby, v členskom štáte A. V členskom štáte A sa tieto služby posudzujú ako služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť podľa Čl. 47 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení jej zmien a dodatkov (ďalej „smernica Rady 2006/112/ES"), a teda sa zdaňujú daňou členského štátu A. Skladovacie služby si objednala zdaniteľná osoba so sídlom v členskom štáte B, v ktorom sa za miesto poskytovania skladovacích služieb považuje miesto, kde má zriadené sídlo ekonomickej činnosti príjemca služieb podľa Čl. 44 smernice Rady 2006/112/ES, teda členský štát B.

Spoločnosť realizovala vo vlastnej réžii výstavbu skladových priestorov. V júni 2010 rozhodla o zrušení rozostavanej investície, nakoľko došlo k jej rozsiahlemu poškodeniu a rozostavanú budovu nemala poistenú. V súčasnosti rokuje o predaji rozostavanej budovy. Je potrebné daň z pridanej hodnoty odpočítavanú počas výstavby vrátiť? A ako bude postupovať z pohľadu účtovníctva?

Podnikateľ – platiteľ dane z pridanej hodnoty havaroval s osobným automobilom zahrnutým v jeho obchodnom majetku. Na vozidle vznikla škoda vo výške 5 600 € (hodnota opravy bez DPH), pričom poisťovňa uhradila poistné plnenie 5 320 €. Ako je potrebné postupovať z pohľadu účtovníctva a aký režim DPH uplatniť v tejto situácii?

Z firmy bol odcudzený hmotný majetok. V tom istom mesiaci, kedy došlo ku krádeži, polícia páchateľa chytila, zaistila všetky ukradnuté predmety. Tieto odcudzené veci zatiaľ nevrátila, nakoľko budú predmetom dokazovania. Je firma povinná odviesť daň z ukradnutých predmetov, aj keď je zrejmé, že polícia všetko zaistené vráti, len zatiaľ nie je známe kedy?

Spoločnosť si v roku 2002 zakúpila strojné zariadenie v cene 246 000 Sk, z čoho 200 000 Sk bola hodnota zariadenia a 46 000 Sk tvorila 23 % daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH"). V roku 2002 spoločnosť toto zariadenie zaradila ako hmotný investičný majetok do 2. odpisovej skupiny so vstupnou cenou 200 000 Sk. V apríli 2010 bolo toto zariadenie spoločnosti odcudzené.

Platiteľ dane v máji 2009 kúpil úžitkový automobil v cene bez dane 50 000 €, daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") 19% 9 500 €. Daň si odpočítal v plnej výške. Platiteľ dane sa rozhodol použiť rovnomerné odpisovanie a uplatnil do nákladov za rok 2009 odpisy vo výške 12 500 €. V máji 2010 došlo ku krádeži tohto automobilu. Akú sumu DPH je povinný vrátiť?