Otázky a odpovede

Pracovníkom materskej školy bol v období coronavírusu " vyplácaný plat, vrátane všetkých príplatkov pre pedagogických i nepedagogických pracovníkov, zriaďovateľom - obcou. Nečerpali do 31. 5. ani dovolenku z minulého roku. Podľa vyjadrenia riaditeľky MŠ (samozrejme so súhlasom starostu obce) im tento plat náleží, pretože pracovali na údržbe priestorov MŠ. Je postup obce správny?

Môže mesto zo svojho rozpočtu poskytnúť príspevok svojim občanom na kanalizačné prípojky?

Chcem sa opýtať, či štátne príspevky počas pandémie Covid 19 z projektu pomáhame ľuďom sú zdaniteľným alebo nezdaniteľným príjmom FO a PO za rok 2020.

Na faktúre za za zber a uloženie odpadu je uvedená osobitná položka "poplatok za uloženie odpadu". Je potrebné tento poplatok účtovať osobitne na účet 538?

Možno čas, kedy zamestnanec čerpá náhradné voľno za prácu nadčas alebo za pracovnú pohotovosť zarátať do doby nepretržitého denného odpočinku podľa § 92 Zákonníka práce?

V nadväznosti na odpoveď otázky č. 3793 od JUDr. Tatiany Mičudovej, ktorá navrhla riešiť rozdelenie spoločnosti predajom jej časti mám ďalšiu otázku. V prípade predaja časti spoločnosti jednému zo spoločníkov by išlo o predaj za symbolickú cenu. Je takýto spôsob v súlade z Obchodným zákonníkom? Ak áno, aké by boli prípadné daňové dopady na predávajúceho a kupujúceho? Pre úplnosť dodávam, že by išlo o kúpnu zmluvu medzi právnickými subjektmi, pričom kupujúci spoločník bude mať aj po predaji majetkovú účasť v pôvodnej spoločnosti.

Sme obec, v roku 2019 sme zrealizovali investičnú akciu, na ktorú sme dostali kapitálovú dotáciu z Bratislavského samosprávneho kraja. Investičná akcia bola v roku 2019 ukončená, bola použitá a zaúčtovaná aj uvedená dotácia.Termín na zúčtovanie dotácie podľa zmluvy bol do 31. 12. 2019, tento termín nebol dodržaný. Na základe tejto skutočnosti sme boli povinní uvedenú dotáciu v roku 2020 vrátiť späť Brat. samosprávnemu kraju. Vrátenie uvedenej dotácie v roku 2020 je bežný alebo kapitálový výdavok? A na akú položku účtovať uvedený výdavok?

V jednoosobovej s.r.o. je konateľ (zároveň spoločník) zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere (riadna pracovná zmluva), kde má dohodnutý 40 hodinový týždenný pracovný čas. Ak príde Inšpektorát na kontrolu môže pokutovať firmu preto, lebo nezabezpečuje (neobjedná) stravné lístky pre tohto jediného zamestnanca (vlastne konateľ sám sebe)? Druhou otázkou je, že keď má tento konateľ súbežne živnosť, a tam si objednáva stravné lístky a vystavuje cestovné príkazy, tak predpokladám nemusí aj v s.r.o. ich objednávať. Môže sa rozhodnúť či v s.r.o. alebo v živnosti bude uplatňovať stravné lístky? Poprosíme rozpísať hore uvedené témy. 

Platiteľ ABC DPH kúpil nákladné vozidlo od dodávateľa v sume 60 000 € ( 50 000 + DPH 10 000 ). Zároveň si zobral na toto vozidlo úver vo výške 50 000 + úroky ( tzv. autoúver). Čiže, pri kúpe si platiteľ odpočítal celú DPH, časť kúpnej sumy 10 000 € zaplatil priamo dodávateľovi a zvyšnú časť kúpnej ceny v sume 50 000 € uhradil dodávateľovi priamo poskytovateľ úveru. Platiteľ túto zvyšnú časť postupne mesačne spláca poskytovateľovi úveru. V priebehu splácania úveru dôjde k predaju vozidla. Vozidlo má nejakú zostatkovú cenu (bolo odpisované). Platiteľ ABC a kupujúci tohto vozidla sa dohodli, že kupujúci prevezme splácaný úver. Je to zmluva, kde sa 3 strany dohodnú, že nový dlžník (nástupca) preberá úver a bude ho splácať počnúc splátkou číslo ... Čo podľa vášho názoru tvorí protihodnotu za predaj vozidla? Je to nejaká dohodnutá cena a k tomu výška nesplateného úveru?

Napríklad: Platiteľ predal kupujúcemu nákladné vozidlo za 20 000 + DPH 4 000, vystavil na túto sumu faktúru. A zároveň sa ešte platiteľ a kupujúci dohodli, že kupujúci prevezme nesplatený úver v sume 25 000 € (istina) a bude pokračovať v jeho splácaní, čo bolo potvrdené aj trojdohodou medzi poskytovateľom úveru, pôvodným dlžníkom a novým dlžníkom.

Nemá byť tá suma 25 000 € (suma nesplateného úveru) súčasťou základu dane pri predaji vozidla? Čiže potom by faktúra za predaj vozidla bola nasledujúca: Základ dane: 20 000 +25 000 = 45 000 a z toho by sa počítala DPH?

Daná je Maďarská Kft. A (platiteľ v HU), ktorá bola už dávno registrovaná na § 5 zákona o DPH. Táto maďarská Kft. predala obilie (tovar) v hodnote nad 100 000 € druhej maďarskej Kft B, ktorá v čase dodania tovaru a vystavenia faktúry ešte nebola registrovaná podľa § 5 zákona o DPH. Takže, dátum registrácie maďarskej Kft B je až po dodaní tovaru a vystavení faktúry. Tovar pri tomto dodaní neopustil územie Slovenskej republiky. Maďarská Kft. A vystavila faktúru na obilie so slovenskou daňou podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH s uvedeným HU Ič DPH číslom maďarskej Kft B, lebo v čase dodania neboli splnené podmienky prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH na odberateľa B, presnejšie odberateľ B v čase dodania nebol platiteľom dane podľa § 5 zákona o DPH. Teraz (po dodaní) už je maďarská Kft B registrovaná podľa § 5 zákona o DPH a požaduje od nás (subjekt A), aby sme faktúru opravili a vystavili s prenosom daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH. Podľa nás táto oprava absolútne nie je možná, lebo v čase dodania neboli splnené podmienky prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH na odberateľa B, takže pôvodná faktúra je správna. Je naša úvaha správna?