Otázky a odpovede

Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa nepretržite 10 rokov v kancelárii so zobrazovacou jednotkou. Počas tohto obdobia sa mu postupne zhoršuje zrak, zvyšujú sa mu dioptrie, o čom svedčia pravidelné kontroly u očného lekára. Je pre uplatnenie nároku zamestnanca u svojho zamestnávateľa na preplatenie výdavkov na nové dioptrické okuliare postačujúca lekárska správa o zmene dioptrie, predpis nových okuliarov a potvrdenie o vyhotovení nových okuliarov? Je postačujúce pre zamestnávateľa mať takto upravenú svoju povinnosť a nárok zamestnanca vo svojom vnútornom predpise, aby si mohol uplatniť výdavok na okuliare preplatený zamestnancovi? Je potom takto vnútorne upravená povinnosť zamestnávateľa daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 alebo 2 zákona o dani z príjmov? Je takýto výdavok preplatený zamestnancovi jeho zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti? Prípadne, je možné na tento spôsob plnenia zamestnávateľom zamestnancovi uplatniť ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov?

Chcela by som sa informovať, či môžeme ako obec zasielať občanom doklady elektronicky (za obedy, nájmy, upomienky) z nášho ekonomického SW, a teda nie cez registratúru či oficiálne evidenčné portály obce. Faktúra by bola, samozrejme, zašifrovaná a s občanmi by sme mali podpísané súhlasy so zasielaním elektronickej faktúry, kde by bola uvedená mailová adresa odberateľa. V akom prípade by sa dali takýmto spôsobom zasielať faktúry (potreba vypracovať internú smernicu? oznam na webovej stránke ?.....), nakoľko by sme radi ušetrili čas a peniaze za klasické posielanie dokladov poštou a neboli v rozpore s legislatívou. 

Spoločnosť s. r. o. prenajíma osobný automobil - elektromobil (OC = 50 000 €). Ročný príjem z dlhodobého prenájmu je 10 800 € - aký veľký ročný daňový odpis si môže (prenajímateľ) uplatniť? = 10 800 € do výšky príjmu z prenájmu? - časť daňového odpisu, kt.si nemohla uplatniť v čase odpisovania majetku si môže uplatniť aj v ďalších rokoch? (za predpokladu, že bude prenájom pokračovať) napr. :

• 1. rok 10 800
• 2. rok 10.800
• 3.rok 10.800
• 4.rok 10.800
• 5.rok 6.800

Predpokladajme, že vykázaný základ dane v daňovom priznaní bude 7 000 €.

V ustanovení § 38a ods. 8 zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je uvedené, že pri poskytnutí výpisu zo zdravotnej dokumentácie na účely súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je výška úhrady poistenca najviac 2 eurá. Ak oprávnená osoba vo svojej žiadosti o výpis zo zdravotnej dokumentácie uvádza, že výpis žiada na účely súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, má poskytovateľ kompetenciu (resp. právo) žiadať od oprávnenej osoby ďalšie podklady dokazujúce predmetný dôvod vyžiadania zdravotnej dokumentácie?

Je daná s. r. o. (platiteľ podľa § 4), ktorá predáva v stánku pekárenské výrobky. Takže nejde o stravovacie služby, ide o tovar, lebo zákazníci tovar zoberú so sebou. Nie sú dané podporné služby umožňujúce okamžitú spotrebu takýchto jedál. Takže pri výbere sadzby DPH berieme do úvahy prílohu č. 7 a číselný kód 1905. Príloha č. 7 je tak nejasne formulovaná, tu by sme potrebovali trošku usmerniť. (Číselný kód spol. coln. Sadzobníka 1905: Chlieb, sladké pečivo, koláče, sušienky a ostatné pekárske výrobky, tiež obsahujúce kakao; hostie, prázdne oblátky druhu vhodného na farmaceutické účely, oblátky na pečenie, ryžový papier a podobné výrobky – len čerstvý chlieb podľa osobitného predpisu3)a len čerstvé pečivo podľa osobitného predpisu v hmotnosti 40 g až 50 g.) Takže spoločnosť predáva najmä rôzny čerstvý chlieb, rôzne čerstvé sladké pečivo a rôzne slané pečivo (rožky, sendviče). Príloha sa odvoláva na osobitný predpis č. 3 a 4: pri chlebe na § 2 písm. c) a i) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 24/2014 Z. z. o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách, pri ostatnom pečive na § 2 písm. e) a i) vyhlášky č. 24/2014 Z. z. Takže, ak dobre rozumieme: Chlieb: 10 % DPH, ak sú splnené podmienky: c, a i, vyhlášky. Ostatné veci: rôzne čerstvé sladké pečivo a rôzne slané pečivo (rožky, sendviče): 10 % DPH, ak sú splnené podmienky: e, a i, vyhlášky a zároveň musia mať váhu 40 g až 50 g? Takže, keď nejde o chlieb, ale o tieto ostatné uvedené pečivá, musí byť splnená aj hmotnostná podmienka? Ak napr. ide o sladké pečivo (koláč, zákusok) alebo slané pečivo (rožky, sendviče) musí byť splnená aj hmotnostná podmienka? Ide nám o to, aby sme správne nastavili sadzby DPH. 

Matka dvoch detí je zamestnaná a poberá daňový bonus. Požiadala svojho zamestnávateľa o zúčtovanie dane, ktoré zamestnávateľ už vykonal. Z Potvrdenia, ktoré dostala však zistila, že jej príjem nepostačuje na uplatnenie maximálneho daňového bonusu na deti. Preto si chce podať daňové priznanie typu A, aby mohla uplatniť aj manželov základ dane podľa § 33 odst. 8. Manžel je SZČO a oznámil správcovi dane, že si predlžuje lehotu na podanie daňového priznania do 30. 6. 2024. Manželka do konca marca teda nebude poznať manželov základ dane. Ako má postupovať, keď nemá všetky údaje na podanie opravného priznania? Môže aj ona oznámiť správcovi dane predĺženie lehoty na podanie priznania, hoci už jej zúčtovanie dane vykonal zamestnávateľ? Alebo má podať dodatočné priznanie vtedy, keď bude poznať manželov základ dane? Hrozí jej za dodatočné priznanie sankcia? 

Musí obec ako zriaďovateľ školy vypísať pred ukončením funkčného obdobia riaditeľa ZŠ výberové konanie na túto funkciu riaditeľa? V prípade, žeby obec nevyhlásila voľbu riaditeľa, ale len poverila dočasným výkonom funkcie riaditeľa ZŠ inú osobu, počas poverenia by vypísala novú voľbu riaditeľa, na aké dlhé obdobie je možný tento postup realizovať, ak je vôbec správne takéto rozhodnutie obce? V našom prípade zriaďovateľom školy je obec, škola má právnu subjektivitu.

Dobrý deň, voči spoločnosti XY evidujeme pohľadávku, kde dátum vystavenia našej faktúry je 11. 5. 2020 a ostatné neskôr počas roka 2020. Pohľadávky riešime súdnou cestou. Súdom ich máme uznané a čakáme na vyplatenie od spoločnosti XY. Opravné položky sme netvorili. Pohľadávka je stále nepremlčaná. Môžem sa rozhodnúť, kým nie je pohľadávka premlčaná (4 roky), že nebudem tvoriť opravnú položku? Ak ju musím tvoriť potom účtujem 547/391 daňový výdaj? / nad 1080 dní 100 % z menovitej hodnoty pohľadávky? Tento rok predpokladáme, že dlžník pôjde do konkurzu. Ako správne postupovať?

Dobrý deň, organizácia Pasienkové pozemkové spoločenstvo rozmýšľa nad kúpou pozemku. Peniaze budú použité z nerozdelených ziskov min.období. Predpokladám, že by sa malo účtovať: 428/427 tvorba 031/32x kúpna cena 32x/221 úhrada za pozemok a v budúcnosti, keď dôjde k predaju tohto pozemku tak by mal byť zápis .? 427/031 výnos 31x/64x a v rámci daňového priznania sa douplatní obstarávacia cena pozemku v zmysle § 19 ods. 3 písm. e) ? Alebo dôjde iba k zdaneniu bez nároku na uplatnenie vo výdavkoch obstarávacej ceny .? Prosím o informáciu ako sa daňovo vysporiada prípadný budúci predaj tohto pozemku v rámci dane z príjmov dakujem

Obec vydala rozhodnutie, ktorým daňovníkovi vyrubila daň z nehnuteľnosti. V ňom je vyrubená daň aj za užívanie hnojiska. Táto daň bola vyrubená so súhlasom daňovníka, ktorý hnojisko aj dlhodobo užíva, ale nie je jeho vlastníkom. Túto daň aj zaplatil. Lenže k 31.01.2024 podal priznanie k dani z nehnuteľnosti nový daňový subjekt, kde toto hnojisko uvádza ako vlastník, čiže daň chce zaplatiť. Zároveň daňový subjekt, ktorý hnojisko užíva a aj daň za neho zaplatil, podal 12.02.2024 čiastkové daňové priznanie, kde uviedol nové vlastníctvo stavby, za ktoré mu daň v rozhodnutí nebola vyrubená. Ako v takomto prípade má obec postupovať? Má zrušiť staré rozhodnutie a vydať nové, kde budú zohľadnené už nové skutočnosti? A čo s nedoplatkom alebo z preplatkom?