Aktuálna téma

Praxou bola položená nasledujúca otázka v kontexte § 250b ods. 2 Zákonníka práce (aplikovateľného aj na § 52 ods. 2 Zákonníka práce) - ako sa posudzuje cesta z domácnosti zamestnanca (kde sa práca v tomto kontexte vykonáva) na pracovisko zamestnávateľa, keď sa zamestnanec výnimočne na výzvu vedúceho zamestnanca v pracovnom čase musí dostaviť na toto pracovisko (pretože ide o úlohy, ktoré nie je možné urobiť z domácnosti zamestnanca, t. j. cez e-mail, telefonicky, videohovor)? Ide o pracovný čas (§ 85 ods. 1 Zákonníka práce), cestu do zamestnania (§ 220 Zákonníka práce) alebo iný inštitút? Započítava sa táto cesta z domácnosti na pracovisko zamestnávateľa do pracovného času?

Stanovisko

Jedenásta časť Zákonníka práce, t. j. § 250b, upravuje pravidlá, ktoré majú prednosť pred pravidlami ostatných častí Zákonníka práce, pričom sa použije len „počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu“.

Ustanovenie § 250b ods. 2 Zákonníka práce vymedzuje osobitné pravidlá pre prácu z domácnosti a de facto nadväzuje na § 52 ods. 2 Zákonníka práce ako práca z domácnosti za mimoriadnych okolností, ktorá nie je domáckou prácou alebo teleprácou (pozn.: mimoriadnou okolnosťou je aj mimoriadna situácia či núdzový stav vyvolaný pandémiou, keď sa odporúčalo alebo „prikazovalo“ tam, kde je to možné, vykonávať prácu z domácnosti).

Položená otázka znie, či sa cesta z domácnosti na pracovisko a späť v pracovnom čase započítava do odpracovaného času.

(viac sa dočítate na www.pracovnepravo.sk)