Otázky s vecným pojmom: Pracovný čas

V organizácii máme zavedený pružný pracovný čas s týždenným pružným pracovným časom. Týždenný pracovný čas je v organizácii ustanovený na 37,5 hod. Základný pracovný čas je určený od 8.00 h. do 14.00 h. a voliteľný pracovný čas je stanovený od 6.30 h. do 8.00 h. a od 14.00 h. do 17.00 h.

Novelou zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“ v z. n. p.“) s účinnosťou od 1. 9. 2011 bolo v ust. § 89 cit. zákona  definované, že pružný pracovný čas sa neuplatní, ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu. Zamestnávateľ na tento účel určí pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny. Na účely § 89 organizácia určila pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny od 7.00 h. do 15.00 h.

V prípade, ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu, ktorá trvá celú pracovnú zmenu, t. j. od 7.00 h. do 15.00 h., nie je problém s aplikáciou § 89 Zákonníka práce. Problém nastáva, ak pracovná cesta zamestnanca netrvá celú pracovnú zmenu, len niekoľko hodín.

Príklad: Zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu, ktorá začína o 10.00 h. a končí o 13.00 h.

• Vzťahuje sa na uvedeného zamestnanca § 89 Zákonníka práce, t. j. v tento deň sa u neho neuplatní pružný pracovný čas, ale pevný pracovný čas, aj napriek tomu, že pracovná cesta trvala len od 10.00 h. do 13.00 h. ?
• Ak áno, zamestnancovi sa v tento deň do pracovného času započítal len čas od 7.00 h. do 15.00 h., aj napriek tomu, že do zamestnania skutočne prišiel o 6.30 h. a zo zamestnania skutočne odišiel o 16.00 h. ?

Ako sa postupuje pri výpočte mzdy zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (11 hodín denne, cyklus – denná a  nočná  zmena,   2 dni voľna), s dohodnutou hodinovou mzdou, týždenný pracovný čas zamestnávateľa je 37,5 h:

1. v prípade, že nepracujú vo sviatok, na ktorý mali v rozvrhu zmien naplánovanú zmenu - patrí im náhrada mzdy za sviatok? Ak áno, za  koľko hodín,  za 11 h  (tak ako majú v pláne zmien) h alebo za 7,5 h ?

2. ak podľa plánu zmien majú odpracovať napr.:

• 1/2011 176 h
• 2/2011 154 h
• 3/2011 165 h
• 4/2011 165 h

v prípade, že ide o prácu podľa plánu zmien, bez nariadenej práce navyše - nepovažujú sa hodiny naplánované nad pracovný čas pre 37,5 h za nadčas?

3. Napríklad  podľa pracovného  kalendára pre 37,5 h, je za január pracovný čas  150 h, podľa rozvrhu zmien má zamestnanec odpracovať 176 h. Považuje sa rozdiel 26 h za nadčas alebo je prioritný plán zmien?

Zamestnávam pracovníka na kratší pracovný uväzok - 4 hodiny denne , t. j. 20 hodín týždenne  na trvalý pracovný pomer a poskytujem mu stravné lístky za každý odpracovaný deň napriek tomu, že  v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. je  ustanovené, že nárok na stravný lístok vzniká pri odpracovaní viac ako 4 h. Porušujem zákon? Môžem pracovníkovi naďalej zabezpečovať stravné lístky a účtovať do výdavkov 55 % z ceny stravného lístku? Mám z tohto dôvodu vyhotoviť interný predpis o tom, že stravné lístky budem poskytovať, keďže u nás nepôsobí zamestnanecká rada, som SZČO a mám len tohto jediného zamestnanca. Ešte ma zaujíma, ako si má evidovať pracovnú dobu, ak je zamestnaný na 4 h.  napr. od 7.00 h do 11.00  alebo od 7.00 h do 11.30 h (vrátane obedňajšej prestávky).

Sme rozpočtová organizácia, ktorá zamestnáva vychovávateľov.  Patrí zamestnancovi (vychovávateľovi) pracujúcemu v nepretržitej prevádzke za nočnú zmenu  v čase od 19.00 h  do 7.00 h) príplatok za nočnú zmenu za celých 7 hodín alebo iba 6,50 hodiny, čiže bez prestávky na jedlo?  Aký príplatok patrí zamestnancovi pracujúcemu v nepretržitej prevádzke za sobotu, ak je tento deň súčasne sviatok?

Zamestnanec v pracovnom pomere na dobu neurčitú od 1. 6. 2011 si z  roku 2011 prenášal 1 deň dovolenky. V roku 2012 nemá odrobených 60 dní. Má nárok na dovolenku okrem  jedného dňa z roku 2011?

Pracovník pracuje na skrátený úväzok, t. j. 4 h denne. V akej výške má nárok na dovolenku ?  Má zamestnanec nárok na stravné lístky ? V prípade, že je týždenný pracovný  fond 5 x 8 h = 40 h, je  skrátený úväzok 20 h týždenne?

Môže zamestnanec pracovať pre obec na dohodu o vykonaní práce? Ide o prácu vykonávanú po pracovnej dobe na jednom projekte obce.

Ak sa so svojím zamestnávateľom dohodnem, že z rodinných dôvodov miesto ustanoveného týždenného pracovného času budem pracovať len na kratší pracovný čas v rozsahu 12 hodín týždenne, aké osobitosti vyplynú z takéhoto pracovného pomeru podľa Zákonníka práce?

Na čo majú zamestnanci nárok počas krízy a aké pravidlá platia pri krátení pracovného týždňa a mzdy?

V zmysle zákona č. 257/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela"), platného  od 1. 9. 2011 sa mení znenie § 88 - pružný pracovný čas. Základný a voliteľný pracovný čas zamestnávateľ nemusí stanoviť. Prevádzkový čas je celkový čas, ktorý musí zamestnanec odpracovať v pružnom pracovnom období (v našej firme je to mesiac). Okrem toho, nové znenie § 97 v ods. 3 Zákonníka práce stanovuje, že práca nadčas pri pružnom pracovnom čase je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom, nad rozsah prevádzkového času, v určenom pružnom pracovnom období. Z toho vyplýva, že ak zamestnanec odpracuje so súhlasom zamestnávateľa viac hodín, ako je prevádzkový čas, považuje sa to za prácu nadčas, za ktorú si možno napr. vyčerpať náhradné voľno. Môže  si zamestnanec náhradné voľno čerpať aj pred ukončením mesiaca alebo až v nasledujúcom mesiaci? Treba k tomu nejaké doklady, ktoré preukazujú, že hodiny boli odpracované na príkaz, resp. so súhlasom zamestnávateľa? Alebo je postačujúci výkaz dochádzky, podpísaný vedúcim zamestnancom?