Otázky s vecným pojmom: Faktúra

Prosíme o určení režimu DPH v následujícím příkladě: Český plátce DPH registrovaný na Slovensku podle § 5 zákona o DPH č. 222/2004, který nemá na území Slovenska sídlo, místo podnikání, provozovnu a na území Slovenska se obvykle nezdržuje. Tato česká firma fakturuje zprostředkování nákupu hmotného movitého majetku slovenskému plátci reg. podle § 4 (slovenského zákona o DPH). Předmět nákupu byl přemístěn z ČR na Slovensko. Dotaz: Měla by být faktura vystavena výše uvedeným českým plátcem v režimu reverse charge podle § 69, ods. 3 (slovenského zákona o DPH), tzn. Přenesení daňové povinnosti na slovenského plátce. Nebo by měla být faktura vystavena se slovenským DPH podle § 69, ods. 1 (slovenského zákona o DPH). Nebo by měla být faktura vystavena podle českého zákona o DPH (místo dodání služby v zahraničí) s přenesenou daňovou povinností? Děkujeme za odpověď.

Slovenská firma A, platiteľ DPH na SK, sprostredkováva ľudí na vykonávanie stavebných prác na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Nemecku pre inú slovenskú firmu B, ktorá je tiež platiteľom DPH na SK. Môže sa takéto sprostredkovanie považovať za dodanie služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť, a tým by firma A fakturovala sprostredkovanie ľudí firme B bez slovenskej DPH?

Slovenská právnická osoba a platiteľ DPH na Slovensku vykonala elektroinštalačné práce na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Nemecku pre inú slovenskú firmu, ktorá nie je platiteľom DPH (nie je platiteľ ani na Slovensku, ani v Nemecku). Faktúra bola vystavená bez Slovenskej DPH (aj bez prenesenia daňovej povinnosti), keďže nehnuteľnosť sa nenachádza v tuzemsku. Je to správny postup?

Slovenská spoločnosť (platiteľ v SK § 4) kúpi tovar (luxusnú loď) z USA. Loď sa priplaví do prístavu v Slovinsku, kde ho preclí slovinská spoločnosť (zástupca slovenskej spoločnosti). Následne sa použijú slovinské/európske ustanovenia zákona o DPH podobné tomu nášmu: „Podľa § 48 ods. 3 colný orgán nevymeria daň pri dovoze tovaru z tretieho štátu, ak bezprostredne po prepustení tovaru v tuzemsku do voľného obehu nasleduje intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu (preprava tovaru skončí v inom členskom štáte ako v tuzemsku), ktoré spĺňa podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 zákona o DPH)“. Takže slovinský orgán nevymeria DPH pri dovoze ak sú splnené podmienky. Následne slovenská spoločnosť A predá tento tovar maďarskej spoločnosti B (platiteľ v Maďarsku). Tovar (loď) však fyzicky nevstúpi na územie SR, ani HU, fyzicky sa plaví priamo do Talianska. Riešením je, že Slovenská spoločnosť sa registruje v Taliansku na DPH, slovinská spoločnosť oslobodí tovar v rámci intrakomunitárnej dodávky (obdoba nášho § 43). Daňový zástupca (slovinská spoločnosť) podá za zastúpeného dovozcu (slovenská spoločnosť) daňové priznanie a súhrnný výkaz, v ktorých uvedie dodanie tovaru do Talianska. Slovenská spoločnosť nadobudne tovar v Taliansku, samozdaní tovar v Taliansku a podľa talianskych DPH zákonov vyfakturuje tovar maďarskej spoločnosti B. Maďarská spoločnosť rieši taliansku DPH prostredníctvom refundácie. Nie je prípustné, že slovenská spoločnosť sa neregistruje v Taliansku, napr. ak by sa registrovala len maďarská spoločnosť v Taliansku, lebo SK spoločnosti vznikne nadobudnutie tovaru v Taliansku. Sú hore uvedené úvahy správne? Ak tovar fyzicky nepríde na územie SR alebo HU, nemožno to riešiť inak však?

Obec previedla zateplenie budov ZŠ cez projekt. Budovy však odpisujeme my ako škola, lebo sú zverené do našej správy. Keďže sú však budovy už odpísané, urobila som technické zhodnotenie o tento projekt a odpisujem 40 rokov. Následne však obec škole zaslala faktúru na projektovú dokumentáciu, ktorú zaplatila obec, ale to už nie je súčasť projektu. Obec chce aby som vytvorila novú kartu na projektovú dokumentáciu - tiež ako technické zhodnotenie v sume 8 000 €. Ale neviem, ako dlho to treba odpisovať (odp. skupina) a ako zaúčtovať. Prosím o radu.

Prosím, mala by som otázku k odpovedi č. ID3075 z 13.11.2017: z akého dôvodu skončila platnosť odpovede 31.12.2017? Rovnaký prípad ako v ID3075, ale v roku 2023: Slovenský platiteľ si objednal právne služby u dodávateľa z EU. Predmetom fakturácie by bola likvidácia dcérskej spoločnosti tohto slovenského platiteľa, ktorá sídli v zahraničí. Otázka: je možné odpočítať DPH z faktúry za právne služby, služba bude daňovým náklad slovenského subjektu?

Mesto má faktúru na výrobu dreveného vyrezávaného kríža v sume 4 500,00 EUR. Účtujem to ako služba 518 alebo ako výroba na zákazku, resp. ako nákup majetku? Prosím o usmernenie, kde to zaradiť do majetku na akú triedu (022 alebo 032) aj akú ekonomickú klasifikáciu použiť z kapitálových výdavkov? 

Spoločnosť účtujúca v podvojnom účtovníctve platí recyklačný poplatok. Doteraz ho prenášala na zákazníkov tak, že bol zahrnutý v cene tovaru. Môže tento poplatok uvádzať na faktúre pre zákazníka osobitne? Ako by sa to účtovalo?

Materská spoločnosť na SK, má organizačnú zložku v Nemecku a odštepný závod v Čechách. Organizačná zložka v DE fakturuje materskej spoločnosti vykonané práce. Odštepný závod v CZ má vo vlastníctve 20 vozidiel. Mesačne fakturuje materskej spoločnosti prenájom týchto vozidiel, ktoré využívajú zamestnanci materskej spoločnosti. Organizačná zložka v DE je registrovaná v Nemecku a riadi sa legislatívou platnou v DE. Odštepný závod v CZ je registrovaný v CZ a sa riadi legislatívou platnou v CZ. Otázka znie, ako naúčtovať faktúru v materskej spoločnosti za služby z organizačnej zložky a nájom vozidiel z odštepného závodu v CZ u materskej spoločnosti? Účtovať do nákladov? A ktoré účty použiť?

Při úhradě faktury jsem zjistila, že dodavatel je rizikový plátce DPH. Jak postupovat? Mám dodavateli uhradit jen částku bez DPH a DPH odvést v rámci přiznání k DPH přímo finančnímu úřadu nebo mohu zaplatit dodavateli celou částku? Prosím o přesný postup, kam případně DPH odvést a kam částku zadat (řádek DP)? Jedná se o celkovou sumu cca 13 tis., z toho DPH 2 167 Euro.