Otázky a odpovede

Spoločnosť nahráva hudobné CD s piesňami, ktoré  bude následne predávať. Ako zaúčtovať náklady súvisiace s tvorbou nahrávky (časť z nej, napríklad hudba sa dodáva subdodávateľsky, ale texty pripravuje sám konateľ firmy). Náklady prestavujú  prenájom hudobného štúdia, honoráre spevákom, a pod. Celkové náklady za tvorbu hudobnej nahrávky sa predpokladajú na 20 000 €. Keď bude nahrávka spracovaná, na aký účet treba zaúčtovať nákup CD, na ktoré sa uloží nahrávka a následný predaj CD?

Fyzická osoba dosahuje príjmy z prenájmu podľa §6  ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Budovu, ktorú prenajíma plánuje zaradiť do obchodného majetku a uplatňovať si odpisy ako daňový výdavok. Má však problém stanoviť správnu vstupnú cenu budovy. Budovu obstaral tak, že kúpil rozostavanú stavbu, ktorú následne svojpomocne a bezodplatne dostaval a uviedol do stavu schopného na prevádzkovanie. Keďže išlo v prevažne o bezodplatné nadobudnutie, spoľahlivé stanovenie vstupnej ceny je možné len na základe znaleckého posudku, ktorý si dal vlastník vypracovať. Otázka teda znie, či je možné ako vstupnú cenu nehnuteľnosti pre výpočet daňových odpisov použiť cenu určenú znalcom v odbore. Vychádzame pritom z ust. §25 ods. 1 písm. c) ZDP kde je stanovené, že vstupnou cenou je reprodukčná obstarávacia cena zistená podľa osobitných predpisov, s odvolaním na §25  ods. 6 zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p., kde je stanovené, že reprodukčná obstarávacia cena sa použije pri bezodplatnom nadobudnutí majetku a tiež pri preradení z osobného vlastníctva do podnikania.

Študent mal v roku 2011 len jeden príležitostný príjem - na základe zmluvy o dielo vytvoril webovú stránku pre právnickú osobu. Za to mu bola vyplatená odmena 2000 eur.  Ak si od tohto príjmu odpočíta 500 eur, ako príjem oslobodený od dane podľa  §9 ods. 1, písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. od dani z príjmov v z. n. p.,  zostane mu zdaniteľný príjem vo výške 1500 eur, čo je menej ako 50% nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, a tým pádom by mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie. Môže študent postupovať týmto spôsobom a nepodať daňové priznanie?

Spoločnosť vlastní byt ,ktorý prenajíma a dosahuje z prenájmu zdaniteľný príjem. Za byt platí preddavky za služby (teplo, vodné stočné, výťah, osvetlenie spoločných priestorov, zrážková voda), fond opráv a správu bytu. Ročné vyúčtovanie bude až v máji 2012, teda po termíne na podanie daňového priznania za rok 2011. Ako účtovať jednotlivé zložky preddavkov za služby? Ako účtovať náklady do roka 2011, a na ktoré účty?

Obchodná spoločnosť kúpila byt so spoluvlastníctvom podielu na pozemku. V kúpnej zmluve je uvedená kúpna cena spolu  za byt a spoluvlastnícky podiel na pozemku a spoločných priestoroch. Ako rozdeliť kúpnu cenu bytu na pozemok a byt, keďže pozemok sa neodpisuje a v účtovníctve spoločnosti je potrebné evidovať pozemok oddelene od bytu. Byt sa prenajíma, a teda sa dosahujú zdaniteľné príjmy.

Aký je správny postup pri zaúčtovaní daňovej straty v jednoduchom účtovníctve? Podnikateľský subjekt vykázal v roku 2009 stratu vo výške 7216 eur, v roku 2010 stratu 1462 eur, v roku 2011, keď ukončil svoju podnikateľskú činnosť vykázal základ dane vo výške 14 168 eur. Možno odpočítať časť daňovej straty zo základu dane v daňovom priznaní za rok 2011?

V zákone č. 152/1994 Z. z.  o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p. je uvedené: „Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky....Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.“ Ak účtovná jednotka nepoužíva samostatný bankový účet pre sociálny fond, znamená to, že má mať vytvorený samostatný analytický účet k bankovému účtu (napr. 221.SF) a každý mesiac na tento analytický účet preúčtovávať prídel do sociálneho fondu, resp. stačí, ak sleduje výšku sociálneho fondu iba na účte 472?

Zamestnanec spôsobil prevádzkou firemného motorového vozidla škodu na motorovom vozidle inému účastníkovi cestnej premávky. Poisťovňa likvidovala túto poistnú udalosť z povinného zmluvného poistenia (PZP) podnikateľského subjektu - zamestnávateľa. V čase, keď sa stala dopravná nehoda bol podnikateľský subjekt v omeškaní s platením PZP.

Poisťovňa v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. vymáha od podnikateľa  náhradu časti poistného plnenia, ktoré poisťovňa vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, pretože v čase, keď nastala poistná udalosť bol čiastočne v omeškaní s platením poistného.

Na aké účty sa má zaúčtovať zaplatená náhrada poistného plnenia, ktorú od podnikateľa vymáha poisťovňa? Je táto náhrada daňovým alebo nedaňovým výdavkom? Zaplatené úroky z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka v súvislosti s oneskoreným zaplatením vymáhanej náhrady poistného plnenia sú daňovým, alebo nedaňovým výdavkom? Trovy súdneho konania vedeného v súvislosti s vymáhaním náhrady poistného plnenia sú daňovým alebo nedaňovým výdavkom?

Kde mám zaradiť príjem zo zahraničia, a ako vypracovať daňové priznanie fyzickej osoby, keď som pracoval ako zamestnanec 10 mesiacov na Slovensku a 4 mesiac som bol zamestnaný v ČR, kde som odvádzal preddavky na daň z príjmov a mám aj potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti?

Zriaďovateľom základnej školy, ktorá má právnu subjektivitu, je obec. Škola nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. Je povinná podávať daňové priznanie PO?