Otázky a odpovede

Slovenský živnostník, platiteľ DPH na SK, fakturuje elektromontážne práce inej slovenskej firme, ktorá je tiež platiteľom DPH na SK. Uvedené práce sa fyzicky vykonávajú v Nemecku a vykonávajú sa na hnuteľných zariadeniach. Tieto služby sú teda klasifikované podľa § 15 zákona o DPH. Má v takomto prípade dodávateľ službu fakturovať s tuzemským prenesením daňovej povinnosti na odberateľa alebo má dodávateľ na fakturovanú sumu riadne nabaliť tuzemskú DPH. 

Znenie položky od 1. 1. 2026 ZOZNAM TOVAROV SO ZNÍŽENOU SADZBOU DANE ex 2201 Vody, vrátane prírodných alebo umelých minerálnych vôd a sýtených vôd, neobsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá ani ochucujúce látky; ľad a sneh – len pitné vody s výnimkou vody dodávanej z rozvodnej siete. Otázka: Ľad (napr. balenie kociek ľadu) vyrábaný z vody z rozvodnej siete a predávaný ďalej ako výrobok podlieha 19 % alebo 23 % sadzbe dane?

Obraciam sa na Vás s otázkou ohľadom absolvovania preventívnych lekárskych prehliadok (LPP) podľa § 12, ods. 1, NV SR č. 355/ 2007 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci. V tomto nariadení je v § 30e, ods. 9, uvedené kedy je potrebné tieto LPP vykonať. Ide mi hlavne o písm. c), kde je uvedené „pred každou zmenou pracovného zaradenia“. Je nutné podľa tohto nariadenia alebo iného legislatívneho rámca vykonať, resp. absolvovať LPP v prípade, že ide o zmenu pracovného zaradenia v rámci jednej spoločnosti pri pozíciách, ktoré majú veľmi podobnú pracovnú náplň pri zachovaní rovnakých faktorov práce a faktorov pracovného prostredia podľa vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z.z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií a zároveň aj tých istých osobitých predpisov? (napr. práca so zobrazovacími jednotkami, práca vo výškach, obsluha motorového vozíka a pod.).

Ako príklad uvediem pozíciu „predajca“, ktorý prestupuje na pozíciu „nákupca“, pričom obe tieto pozície vykonávajú značnú časť svojej práce z kancelárie alebo domu (telepráca/domácka práca) alebo o pozíciu „výrobný operátor“, ktorý prechádza z jedného strediska na iné (obdobné), pričom, ako som uviedol, sú zachované rovnaké faktory práce a pracovného prostredia, osobité predpisy a náplň práce je obdobná, len na inom type stroja?

Aké kódy na pečiatke má používať lekár, ktorý pracuje na dohodu v Domove sociálnych služieb, ale zároveň má pracovný pomer na plný úväzok v nemocnici?

Od 1. 1. 2026 začína platiť obmedzenie hotovosti na podnikateľa do 5 000 €/ročne. Moja s. r. o. má sídlo na SK. Nakupujem však aj v zahraničí v bazáre so sídlom v zahraničí. On príjíma hotovosť za nákup auta. Zaplatím mu 25 000 €. To bolo doteraz, je to v poriadku aj po novom? Či sa musí zaplatiť bezhotovostne? Som platiteľ DPH, ale to asi nemám vplyv? Na vydávanie hotovosti v zahraničí.

Sme registrovaný sociálny podnik, ako správne postupovať v týchto situáciách z hľadiska zákona DPH: 1. Akú sadzbu DPH uplatniť pri prijatých službách s prenosom DPH - sadzba pri samozdanení služieb? 2. Akú sadzbu DPH uplatniť pri prijatých službách s prenosom DPH od iného sociálneho podniku - sadzba pri samozdanení služieb od iného registrovaného sociálneho podniku? Ako sa dozvieme, že je to registrovaný sociálny podnik? 3. Akú sadzbu DPH použije odberateľ pri prenose DPH z našej vystavenej faktúry?

Prenajímam si v spoločnosti, ktorej som konateľom svoje súkromne vozidlo, som platiteľom DPH. Tzn, že spotreba pohonných látok, ak nebudem viesť knihu jázd od 1. 1. 2026 je 50/50 DPH ako aj náklad? Ak by som knihu jázd viedol, tak 100 % odpočet na DPH, ako aj náklad? Platí to, aj vo firme, kde nie som platiteľom DPH, že už nie je možnosť 80/20. Lebo som neporozumela, či sa úplne ruší možnosť 80/20 a zavedú sa iba dokazovanie použitia na súkromne účely príslušným % resp. 50/50 náklad ako aj v prípade DPH?

Slovenská firma (sro) má uložené disponibilné finančné prostriedky vo finančnej inštitúcii sídliacej v krajine eurozóny. Uvedená finančná inštitúcia poskytuje možnosť krátkodobého investovania voľných finančných prostriedkov, z ktorých následne môžu plynúť úrokové výnosy (tzv. cashback). Po ďalšie, uvedená krajina sa nachádza na zozname krajín, s ktorou má Slovensko zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (https://www.mfsr.sk/sk/dane-cla-uctovnictvo/priame-dane/dane-z-prijmu/zmluvy-zamedzeni-dvojiteho-zdanenia/zmluvy-zamedzeni-dvojiteho-zdanenia/zoznam-platnych-ucinnych-zmluv-zamedzeni-dvojiteho-zdanenia/). Slovenská firma za určité časové obdobie mala nárok na takéto úrokové výnosy. Finančná inštitúcia však neposkytla plnú sumu úrokových výnosov, ale takú sumu, ktorá bola ponížená o daň z úrokových výnosov v konkrétnej krajine. Otázkou je či takýto, už zdanený príjem z úrokových výnosov v zahraničí, u slovenskej firmy podlieha zdaneniu aj na Slovensku? Prípadne, či je obvyklým postupom napr. aj vyžiadanie zaplatenej dane od krajiny v zahraničí?

Chceli by sme Vás požiadať o usmernenie ohľadom prideľovania obecných nájomných bytov podľa zákona č. 443/2010 Z.z. Manželia sa rozviedli, matka s dvoma deťmi sa z bytu odsťahovala a v byte zostal bývať otec. Otec má schválené súdom, že s deťmi je každý druhý víkend a trávi s nimi časť prázdnin, vtedy sú deti u neho v byte. Pri posudzovaní žiadosti o pridelenie bytu budeme do súčtu súm životného minima rátať iba otca alebo aj deti? Pre posúdenie jeho žiadosti je táto skutočnosť kľúčová. 

Elektromobil M1 obstarávacia - cena 68 234 € bol zaradený v roku 2024, používaný celý rok 2025 na podnikanie, daňový odpis za rok 2025 vypočítaný vo výške 34 117 €.  Výsledok hospodárenia za rok 2025 - dosiahnutá strata 19 000 €. Ako sa upraví (zvýši) základ dane podľa § 17 ods. 34 za rok 2025?