Aktuálna téma

Česká firma bude zamestnávať (pracovná zmluva) na Slovensku dvoch zástupcov v oblasti reklamy- fyzické osoby, Slovákov, s bydliskom a rodinnými zväzkami na Slovensku (daňoví rezidenti SK). Predmetom činnosti zástupcov v oblasti reklamy bude:

• starať sa o existujúcich zákazníkov prostredníctvom reklamy
• vyhľadávať nových zákazníkov prostredníctvom reklamy
• propagovať danú radu produktov, propagovať firmu
• rozdávanie letákov • zastupovať firmu na prednáškach .

V ich zmluve je uvedené, že táto činnosť nezahŕňa vyjednávanie/prerokovávanie obchodných podmienkach predaja výrobkov ani vyjednávanie o zmluvných podmienkach. Keď slovenský zákazník (podnikateľ) má záujem o firmu/produkty, uzavrie s českou firmou rámcovú zmluvu (je podpísaná v ČR konateľom firmy), registruje sa na CZ webových stránkach, prostredníctvom ktorých bude objednávať aj jednotlivé produkty, resp. s CZ kontaktnými osobami bude (ktorí sú uvedení na CZ stránkach) vyjednávať zmluvné podmienky/ prerokovať zmluvy. Jednotlivé objednávky budú v ČR zabalené a odoslané na Slovensko prostredníctvom poštovnej prepravy. SK zástupcovia v oblasti reklamy budú pracovať najmä na území SK. CZ firma nebude mať na území SK žiadnu kanceláriu alebo iné trvalé miesto na výkon činnosti. V tomto prípade podľa nás by nevznikla „agentská stála prevádzkareň“ na účely z dane z príjmov. Prosím potvrďte, či tento náš názor je správny, resp. či vzniká alebo nevzniká „agentská stála prevádzkareň“ ?

Česká s. r. o. chce zamestnať slovenského obchodníka (vyžiadať Dič na Slovensku zo závislej činnosti), ktorý dojednáva zmluvy pre nemeckú materskú spoločnosť tejto českej spoločnosti. Tento slovenský obchodník pôsobí na území Slovenska a Maďarska a kanceláriu má doma. Takže obchodník by mal pracovnú zmluvu s CZ firmou. Otázkou je, či českej alebo nemeckej firme vznikne na území SR agentská stála prevádzkareň? (Poznámka: Klient by radšej uzavrel pracovné zmluvy medzi CZ spoločnosťou a SK zamestnancami. Vzťah medzi CZ firmou a nemeckou materskou spoločnosťou je potom riešený ako poskytovanie služieb.) V druhom prípade jedna slovenská s. r. o. vykonáva pre nemeckú materskú spoločnosť túto istú činnosť. V prípade slovenskej s. r. o. (právnická osoba) sa nedá hovoriť o agentskej stálej prevádzkárne však? (Je to len fakturácia medzi firmami)

Spoločnosť účtuje o nedokončenej výrobe (výstavba nehnuteľnosti), kde väčšinu nákladov aktivuje do nedokončenej výroby. K 31. 12. 2015 má spoločnosť účtovaný neuhradený nájom za záber pozemkov voči mestu, neuhradené právne služby (účtované 5xx/321) a vytvorené rezervy na nevyfakturované dodávky (5xx/323). Nájom, právne služby aj nevyfakturované dodávky spoločnosť aktivuje (účtované 121/611). Z pohľadu dane z príjmov tieto náklady majú neutrálny dopad na základ dane. Je nutné v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. upravovať základ dane pre rok 2015 o nezákonné rezervy a neuhradené výdavky, ktoré sú daňovými až po zaplatení, hoci nám neovplyvňujú základ dane?

Mám otázku ohľadom bezodplatného prevodu obchodného podielu. Vo firme A mala obchodný podiel fyzická osoba. Na základe zmluvy o bezodplatnom prevode podiel previedla na firmu B s. r. o. Akým spôsobom sa ten premietne v účtovníctve firmy A aj firmy B? Vo firme A to bude len analytické preúčtovanie 411 a čo vo firme B? 

Moja otazka smeruje k posúdeniu pôžičký jediného spoločníka spoločnosti poskytnutej bezúročne na dobu neurčitú.

Ako sa na takúto bezúročnú pôžičku aplikuje:

(1) transferové oceňovanie, t. j. musí obsahovať takáto pôžička úrok? Ak nie, prihliada sa na úrok obvyklý?

(2) ako sa zdaňuje takýto vzťah medzi spoločnosťou a jej jediným spoločníkom. Je tento spoločník dodanený, za predpokladu, že poskytol bezúročnú pôžičku, z úroku obvyklého?

Zahraničný bloček za nákup tovaru-nafta dávať ako výdaj bez DPH, alebo s DPH a DPH dať na 548 ? aké účtovanie použiť?

Ako zaúčtovať faktúru za branding? Faktúrované 3D písmena - logo predajne, logo mäso, hydina...označenie košíkov, samolepky vitajte a dovidenia..... vyrábali sa aj z dôvodu rekonštrukcie predajne.

V roku 2007 začala obec  budovať kanalizáciu z prostriedkov Európskeho fondu, štátneho rozpočtu (ŠR) a vlastných zdrojov. Pri záverečnom vyúčtovaní obec mala uhradiť poslednú faktúru do konca roku 2007 z vlastných zdrojov v sume približne 1 300 000 Sk, čo obec riešila úverom vo výške 1 000 000 Sk a 300 000 Sk sa uhradilo z rozpočtu obce. V júli v roku 2008 boli poukázané prostriedky z Európskej únie a ŠR. Majú sa tieto prostriedky zaradiť v rozpočtovej skladbe do kapitálových príjmov - kód zdroja 1162 položka 322001 a akým spôsobom ich zaúčtovať  do kapitálových výdavkov? Alebo sa kapitálový príjem zo ŠR nemusí rovnať kapitálovému vydaju?

Máme byt v s. r. o.-čke . Zaradila som ho do majetku a používa sa len na podnikanie - ubytovacie služby. Chcela by som sa spýtať, ako účtovať jednotlivé položky od správcu:

• služby spojené s výkonom správcu,
• fond opráv,
• dažďová voda,
• upratovanie,
• elektrická energia,
• voda,
• odvoz smetí.

V roku 2015 sme v priebehu roka dostali niekoľko faktúr za Odborné poradenstvo ISO noriem , prípravu k certifikácii . Celá suma fakturácie za rok 2015 neprevýšila sumu 2 400 €. Jednotlivé faktúry sme účtovali 518/321. K 31. 12. 2015 však nedôjde k vlastnému certifikačnému auditu a získaniu ISO certifikátu. Ako sa majú účtovať takéto náklady súvisiace so získaním ISO certifikátu v roku 2015 a v roku 2016? Alebo vstupujú-nevstupujú náklady z roku 2015 do obstarávacej ceny ISO certifikátu, ktorý bude vydaný v roku 2016? Sú tieto náklady daňovo uznané pre rok 2015 v plnom rozsahu? (všetky sú zaplatené do 31. 12.)