Otázky a odpovede

Pracovnčíka sa zúčastnila kúpeľnej liečby po operácii na poukaz A tkz. X . Nakoľko tohto času sa už ku kúpeľnej liečbe aj dopláca, požiadala zamestnávateľa na uplatnenie príspevku na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce. Zamestnávateľ jej požiadavke nevyhovel, nakoľko to nespĺňa účel rekreácie. Postupoval správne?

Obec vypláca svojim zamestnancom finančný príspevok na stravovanie z bankového účtu. Prispieva aj zo sociálneho fondu, ktorý obec vedie v účtovníctve iba analyticky, čiže obec nemá otvorený samostatný bankový účet pre sociálny fond. Predpis finančného príspevku zamestnávateľa sa účtuje prostredníctvom účtov 527/333 alebo 527/335? Pri úhrade finančného príspevku z bankového účtu, resp. hotovosti sa použije RK - položka 642014? Na školení nám bolo povedané, že ak účtovná jednotka nemá otvorený samostatný bankový účet pre sociálny fond, tak úhrada príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu sa účtuje ako 333/221AU s položkou RK 637016? Má sa tá položka používať pri úhrade finančného príspevku z účtu sociálneho fondu, ktorý vedieme v účtovníctve iba analyticky? Veď si budeme navyšovať položku 637016 - prídel do SF /tvorba/. 

Slovenská firma A (slovenská sro, platiteľ podľa § 4) nakupuje hnuteľný majetok- staré lode aj od fyzických osôb (na základe kúpnej zmluvy -mimo DPH- nevstupuje do DPH priznania), aj z EU od iných firiem (vstupuje do DPH priznania § 69 ods. 6). Tieto lode sú fyzicky dovezené na územie SR. Následne po repasovaní sú lode (tovar) predané odberateľom. SR spoločnosť premiestní lode na územie Maďarska kde maďarská spoločnosť B (platiteľ v HU, dodávateľ) repasuje (oprava, údržba, natieračské práce, modernizácia) tieto lode. Následne sa loď vráti na územie SR. Takže podľa zákona o DPH v § 8 ods. 4 písm f platiteľ dane nevykazuje premiestnenie tovaru v daňovom priznaní a ani v súhrnnom výkaze. Podľa nás sa jedná o základné pravidlo §15 zákona o DPH. HU spoločnosť B fakturuje firme A službu s prenesením daňovej povinnosti. V tomto uvedenom prípade maďarská spoločnosť potrebuje použiť samozrejme aj materiál pri opravách. Môže nastať aj taká situácia, že maďarská spoločnosť poskytuje všetok materiálu/tovaru pre potreby repasovania a zmodernizuje aj loď (kamerový systém, GPS systém). Kde je tá pomyselná čiara/hranica, aby sa nejednalo o dodanie tovaru s montážou? Záleží to od formulácie zmluvy, alebo napr. že aký pomer má samotný tovar (materiál) k samotným prácam? Sú hore uvedené úvahy správne?

1., Firma A (slovenská sro, platiteľ podľa § 4) chce vykonávať práce na hnuteľnom hmotnom majetku zákazníka (takže lode nemáme vo vlastníctve, má ich vo vlastníctve zákazník). Presnejšie ide o opravu a údržbu lodí. Ide o rôzne práce, napr. natieračské práce, rôzne opravy, repasovanie...atď. Klientom je firma B (nórska spoločnosť, ktorá má vo vlastníctve tieto lode). Podľa nás ide o základné pravidlo § 15 zákona o DPH. Lode sú fyzicky buď v Nórsku alebo na Slovensku alebo v Maďarsku. Z hľadiska zákona o DPH tu fyzická poloha lodí je irelevantná, miesto dodania je tam, kde zdaniteľná osoba odberateľ má sídlo. SK spoločnosť A fakturuje firme B službu s prenesením daňovej povinnosti. V tomto uvedenom prípade slovenská sro potrebuje použiť samozrejme aj materiál pri opravách. 2., Môže nastať taká situácia, že nórska spoločnosť od SK firmy objedná kamerový systém, GPS systém na tieto jeho lode spolu s montážou [§ 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH]. Tu by už fyzickosť rozhodovala, napr. ak je montáž vykonaná na území SK, tak je vznik daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 1, ak je vykonaná na území HU, tak SK DPH sa to netýka, ale SK spoločnosť by možno mala povinnosť HU registrácie, ďalej ak montáž je vykonaná v Nórsku, tak predpokladám je klasický prenos na nórsku firmu. 3., Môže nastať taká situácia, že nórska spoločnosť objedná od SK firmy len samotnú montáž GPS a kamerového systému a samotný tovar objedná od niekoho iného. Z nášho pohľadu by sa postupovalo podľa bodu 1. Montáž a inštalácia sa zdaňuje podľa ustanovenia pre zdanenie služby. Kde je tá pomyselná čiara medzi hore uvedenými prípadmi 1 a 2? Mám na mysli to, že napr. aj pri oprave a údržbe sa použije nejaký ten materiál. Záleží to od formulácie zmluvy, alebo napr. že aký pomer má samotný tovar (materiál) k samotným prácam? Sú hore uvedené úvahy správne? Ďakujeme

Sme obec a sme povinní zverejňovať objednávky. Objednávky zverejňujeme tak, že sa popíšu základné údaje /číslo objednávky, popis plnenia, cena, odberateľ, dodávateľ, dátum dodania, vystavenia a zverejnenia/ a ako príloha sa naskenuje originál objednávky. Chceme sa informovať, ako správne zverejňovať objednávky na web stránke. Je potrebné na web stránke naskenovať originálnu objednávku? Pri popise napr: Objednávame kancelárske potreby podľa prílohy, treba zverejniť na web stránke aj rozpis prílohy?

Vyvstala u nás otázka ohľadom premlčania daňových nedoplatkov k poplatku za komunálny odpad – zo starej exekúcie. Ide o konkrétny prípad: daňový nedoplatok FO z roku 2005 bol vymáhaný v exekučnom konaní v roku 2016, poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 23. 6. 2017 dňa 12. 9. 2022 bolo exekučné konanie ukončené z dôvodu uplynutia rozhodnej doby. Výzva na zaplatenie nedoplatku z roku 2005 bola naposledy zaslaná a doručená daňovníkovi v roku 2014. Kedy sa premlčí uvedený daňový nedoplatok z roku 2005? (počas daňového exekučného konania 6-ročná premlčacia lehota neplynie - § 85 ods. 1, 2 daňového poriadku).

Slovenský športovec vykonáva činnosť profesionálneho hokejistu v slovenskej najvyššej hokejovej súťaži. Má s klubom uzatvorenú profesionálnu zmluvu a mesačne fakturuje klubu odmenu ako SZČO. Popritom má ešte zdaniteľný príjem z prenájmu nehnuteľnosti. Výška príjmu z oboch činností dokopy za 12 mesiacov je 55 000 € (z hokeja 50 000 + 5 000 z prenájmu). Má sa takýto príjem brať do obratu pre povinnú registráciu pre platiteľa DPH? A je teda profesionálny športovec povinný sa registrovať v takomto prípade za platiteľa DPH?

Dobrý deň, školská jedáleň zriadená obcou A poskytuje stravovanie pre materskú školu z obce B. Stravu si ale nefakturujú, príspevok od rodičov z obce B sa platí priamo na potravinový účet ŠJ, rovnako obec B zasiela dotáciu na stravu tiež na účet ŠJ, ktorá z nej nakupuje potraviny a nespotrebovanú dotáciu vráti obci B. Na konci roka potom vznikne situácia, kedy obec B má vo svojich príjmoch dotáciu z ÚPSVaR, ale výdavky sú zúčtované v ŠJ v obci A (s KZ 111, hoci obec A ako zriaďovateľ ŠJ ich nemá v príjmoch). Stačí tento rozdiel zohľadniť v záverečnom účte oboch obcí, alebo ako správne postupovať? V metodike som našla len taký postup, že poskytovateľ stravy fakturuje odobraté obedy materskej škole a táto ich uhrádza z dotácie.

Zamestnankyňa mala 30. 1. 2024 nastúpiť do zamestnania po rodičovskej dovolenke. Firma od 1. 1. 2024 zrušila jej pracovné miesto, o čom je spísaný záznam. V deň nástupu do práce firma pripravila výpoveď pre nadbytočnosť s výpovednou lehotou 3 mesiace, t. j. do 30. 4. 2024. Zamestnankyňa neprišla do práce a nahlásila PN. PN trvá a nevieme čo ďalej. Napriek PN jej môžeme doručiť výpoveď napr. poštou? Alebo treba čakať, kým skončí PN a potom jej ju doručiť? Tým sa ale stále bude predlžovať výpovedná lehota o dobu PN. Čo ak výpoveď poštou neprevezme?

Firma A (sprostredkovateľ- slovenská s.r.o., reg. 7A) pomohol firme B (Kft., platiteľ v HU) uzatvoriť zmluvu s firmou C (Kft., platiteľ v HU). Zmluva je o vykonávaní daňového poradenstva medzi firmou B a C. Takže firma B bude fakturovať firme C na základe mandátnej zmluvy o poradenstve. Firma A (naša firma) zas uzatvorí s firmou B zmluvu o sprostredkovaní, v ktorej bude uvedené, že mesačne dostane x % z mesačne fakturovanej sumy firmy B vzťahujúcu sa na zmluvu č. xxx (medzi firmou B a C). Takže firma A toto bude fakturovať firme B. Je toto v súlade so zákonmi? Nevadí že sprostredkovateľská odmena je opakujúca sa (nie jednorazová) a na základe mesačného vyúčtovanie (nie pevná suma)? Ďakujeme