Otázky s vecným pojmom: Zmluvy

Slovenská s. r. o., A, a slovenská s. r. o., B, sú personálne prepojené cez osobu konateľa. Firma A má v majetku zdravotnícke testovacie zariadenia (cena jedného prístroja je cca. od 2 000 € do 7 000 €). Tieto zariadenia testujú napr. elasticitu pokožky, hydratáciu pokožky, testujú tiež napr. zloženie kozmetiky. Firma B uzatvorila zmluvu s jednou Univerzitou, v rámci ktorého bude pre nich testovať napr. aj uvedené veci. Firma A preto chce prenajímať firme B uvedené zariadenia. Teraz chceme vypracovať pre nich (firma A a B) transferovú dokumentáciu. Následne firma B bude fakturovať Univerzite testovania, výskumy. Metódu trhovej ceny nevieme vyčísliť, lebo ani interná trhová cena (firma A neprenajíma iným firmám tieto zariadenia), ani externá trhová cena (nevieme nezávislú trhovú cenu, lebo ide o ojedinelé zariadenia, ktoré nie sú každodenne prenajímané, nie je to také ako napr. pri prenájme nehnuteľnosti či auta) nie je známa. Viete nám poradiť, s ktorou metódou by sme mohli čo najjednoduchšie stanoviť trhovú cenu? Alebo stanoviť trhovú cenu prenájmu tak, že napr. za 2, 3, 4 roky, prostredníctvom prenájmu by sa vrátila obstarávacia cena prístroja?

Som fyzická osoba - nepodnikateľ. Okrem príjmu zo závislej činnosti mám aj príjem na základe "zmlúv o dielo", ktorými zabezpečujem programovú náplň letných detských táborov (počas prázdnin) a organizačné a umelecké vedenie detského divadelného súboru (vo voľnom čase). Objednávateľ mi vytvorí všetky podmienky pre výkon činností (priestory, energie, pomôcky...) a vyplatí dohodnutú odmenu. Viem, že som povinná podávať daňové priznanie typu B. V minulosti som si príjem na základe zmluvy o dielo dávala do príjmov podľa § 8 ods. l písm. a (z príležitostných činností) a za výdavok k týmto príjmom som považovala len zdravotné poistenie z týchto príjmov, ktoré mi vykázala zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní ako nedoplatok. Dozvedela som sa, že od 1. 1. 2018 príjem na základe zmluvy o dielo patrí medzi ostatné príjmy podľa § 8 - iné. Aké výdavky možno uplatniť k týmto príjmom v daňovom priznaní okrem poistného na verejné zdravotné poistenie, ktoré je vyčíslené v ročnom zúčtovaní? Bude v tomto prípade daňovým výdavkom k spomínaným príjmom napr. športové oblečenie, obuv, cestovné lístky (vlak, autobus, MHD), auto-spotreba PHL, výdavok na stravenky-obed, telefónne poplatky, kopírovanie textov.......tieto objednávateľ nehradí.

OZ usporiada koncerty v kostoloch v Slovenskej a Maďarskej republike. Na koncertoch sa nevyberá vstupné, prostriedky na náklady boli získané z darov jednotlivcov ešte pred realizáciou koncertov, konkrétne na daný projekt. V zmysle § 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") zdaniteľná osoba je každá osoba, ktorá nezávisle vykonáva činnosť, z ktorej dosahuje príjem. Je dar v tomto prípade príjmom? Medzi náklady patrí i platba za účasť maďarského zboru. Máme na tento náklad nazerať ako na honorár alebo službu prijatú z ČŠ EU? Ak by išlo o honorár, ako to má byť prosím správne zdanené? Treba k tomu i písomnú zmluvu? Ak by išlo o službu prijatú z ČŠ EU, vzťahuje sa na občianske združenie aj registračná povinnosť v zmysle § 7a ods. 1 zákona o DPH?

Podnikateľ FO živnostník, lekár, podniká na základe iného ako živnostenského zákona. Licencia vydaná VÚC je vystavená na meno lekára. Doklad o pridelení IČO je vystavený na sídlo ambulancie (Bratislava). Osvedčenie o pridelení DIČ z DÚ má adresu trvalého bydliska (Nitra). Aká adresa má byť uvedená na dokladoch ako fakturačná (adresa sídla ambulancie alebo trvalého pobytu)? Pýtam sa z hľadiska zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. Pri pridelení DIČ nám bolo povedané, že všetky doklady (faktúry, pokladničné doklady, interné doklady, výkazy pre poisťovne z hľadiska zákona o dani z príjmov a pod.) musia byť vystavené presne podľa údajov na osvedčení o pridelení DIČ (dodržané pomlčky, čiarky, veľké písmená a pod.) (Bratislava). V praxi sa však stretávame s problémom, že pri podpisovaní zmlúv nám obchodní partneri pripravujú doklady podľa údajov z registrácie pre IČO (Nitra). 

OTÁZKA č. 1 Poprosím Vás o radu ohľadne zaúčtovania darovacej zmluvy: - Predmet zmluvy: bezodplatný prevod vlastníckych práv k predmetu daru - Predmet daru: projektová dokumentácia pre stavebné povolenie na úpravu križovatky Podrobnosti: V rámci projektu polyfunkčnej budovy sme boli územným rozhodnutím zaviazaní, aby sme v rámci vyššieho stupňa projektovej dokumentácie – k stavebnému povoleniu – predložili technické riešenie križovatky (pozemky pod križovatkou patria mestu), ktoré by zohľadnilo nárast dopravy v dôsledku výstavby nášho objektu. Táto podmienka bola záväzná. Následne sme darovacou zmluvou odovzdali projektovú dokumentáciu mestu. Až na základe tohto úkonu bolo možné pokračovať v konaní o vydanie stavebného povolenia. Faktúra za projektovú dokumentáciu bola zaúčtovaná: 042/321 343/321, DPH bola odvedená Daňovému úradu na základe Darovacej zmluvy. OTÁZKA č. 2 Na aký účet sa účtujú zložené finančné prostriedky Banke na základe Zmluvy o vinkulácii o vinkulovaní výplaty vkladu účtu?

Sme organizácia, na ktorú sa vzťahuje KZVS pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p. Máme viacero organizačných zložiek (OrZ), ktoré majú určené kompetencie a plnú zodpovednosť za hospodárenie s pridelenými rozpočtovými prostriedkami. Máme podpísanú jednu podnikovú kolektívnu zmluvu za celú organizáciu bez špecifikácie na jednotlivé OrZ. Toho času si každá OrZ tvorí a vedie na svojom osobitnom bankovom účte svoj sociálny fond. Pri plnení záväzkov z KZ najmä menšie OrZ mali problémy z plnením záväzkov a plnenie vykrývali z iných zdrojov, resp. ju neplnili. My, ako zástupcovia zamestnancov zastávame názor, že u jedného zamestnávateľa a pri jednej kolektívnej zmluve má byť iba jeden sociálny fond na jednom bankovom účte, z ktorého sa má realizovať plnenie pre celú organizáciu. Je náš názor správny? Majú nárok zástupcovia zamestnancov nahliadnuť do účtovných dokumentov, faktúr a zmlúv, ktoré súvisia s čerpaním sociálneho fondu? O čo sa môžeme oprieť v oboch problémoch v argumentácií u zamestnávateľa?

V roku 2015 sme zistili, že fyzická osoba užíva náš pozemok bez nájomnej zmluvy. Vypracovali sme návrh nájomnej zmluvy, kde sme uviedli výšku nájomného za rok. Tento návrh sme zaslali FO. FO zmluvu podpísala v roku 2016. Vystavili sme daňový doklad do 2016 s dvoma položkami - nájomné bez zmluvného vzťahu od 1. 8. 2015 do 28. 2. 2016 a nájomné za rok 2016. Je potrebné podať dodatočné DPPO za 2015 a tzv. dodaniť nájomné od 1. 8. 2015 do 31. 12. 2015. Kedy v tomto prípade nastal dátum účtovného prípadu? Ak by sme mohli poprosiť o urýchlenú odpoveď, dňa 28. 2. 2017 máme audit a potrebovali by sme to doriešiť.

Je možné urobiť dodatok k Dohode o vykonaní práce a k Dohode o pracovnej činnosti, kde sa zmení len odmena z dôvodu zvýšenia minimálnej mzdy?

Spoločnosť uzavrela koncesnú zmluvu s verejným obstarávateľom, na základe ktorej verejnému obstarávateľovi dodá dodávku a montáž solárnych panelov a ich následný servis. Obstaranie panelov je za účelom zníženia energetických nákladov. Koncesná zmluva je uzavretá na 3 roky, od namontovania panelov. Po dokončení montáže  (k 1. 1. 201x) verejný obstarávateľ zaplatí 50 % z celkovej ceny  bez DPH (36 000 € bez DPH) za dodanie a montáž svietidiel. Následne bude v 36 mesačných splátkach fakturovať zvyšnú časť koncesnej zmluvy (1 000 € bez DPH). Počas tejto doby koncesionár zabezpečuje bezplatnú kontrolu a servis nainštalovaných zariadení a služby energetického poradenstva. Vstupné náklady koncesionára (materiál a externé služby) sú vo výške 50 000 € bez DPH. Koncesionár znáša podnikateľské riziko spojené s realizáciou zmluvy, a to najmä s možnosťou, na napriek namontovaniu solárnych panelov nedôjde k dosiahnutiu plánovanej energetickej úspory a zároveň nie je možné Koncesionárovi garantovať návratnosť investícii, či zníženie podnikateľského rizika. Po namontovaní verejný obstarávateľ očakáva úsporu cca 50 % na energiách ročne. Celkové náklady na energie a vyvolané investície na konci tretieho roka by mali byť nižšie o 30 000 €.

O aký druh rizika ide podľa § 30c Postupov účtovanie PÚ? Akým spôsobom sa účtuje daná koncesná zmluva? Kedy vzniká povinnosť z pohľadá zákona o DPH (naraz alebo z jednotlivých splátok)?

Obchodná spoločnosť má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní služieb s objednávateľom. Objednávateľ jej vypovedal zmluvu v zmysle článku VIII, Záverečné ustanovenia, kde sa píše:

„Táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a nadobúda platnosť dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť 1. 10. 2011. Každá zo zmluvných strán ju môže ukončiť písomnou výpoveďou. Zmluvný vzťah skončí po uplynutí šesťmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. Objednávateľ sa zaväzuje, v prípade vypovedania zmluvy, vyplatiť poskytovateľovi trojmesačné odstupné z predmetu zmluvy“.

Keďže výpoveď zmluvy spoločnosti prišla dňa 6. 7. 2015, výpovedná lehota začína plynúť dňom 1. 8. 2015, tzn., že zmluva končí dňa 31. 1. 2016.

Má spoločnosť vyfakturovať odstupné s dátumom dodania 7 / 2015 (kedy ýpoveď prišla), s dátumom dodania 8 / 2015 (odkedy začína plynúť výpovedná lehota), alebo s dátumom dodania 1 / 2016 (kedy zmluva končí)? Podlieha odstupné  DPH, alebo to má spoločnosť vyfakturovať bez DPH?