Otázky s vecným pojmom: Záväzok

V zákone č. 152/1994 Z. z.  o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p. je uvedené: „Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky....Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.“ Ak účtovná jednotka nepoužíva samostatný bankový účet pre sociálny fond, znamená to, že má mať vytvorený samostatný analytický účet k bankovému účtu (napr. 221.SF) a každý mesiac na tento analytický účet preúčtovávať prídel do sociálneho fondu, resp. stačí, ak sleduje výšku sociálneho fondu iba na účte 472?

Firma AB dostane tovar a následne aj faktúru zo zahraničia za tovar v sume 1 000 €. Skladník na sklad prijme tovar v sume 1 000 €. Firma AB využije možnosť uhradiť faktúru so skontom a túto faktúru uhradí v sume 970 €. Pri zaúčtovaní dokladu /do účtovníckej firmy doklady sú predkladané až nasledujúci mesiac/ už vieme, že záväzok voči dodávateľovi, resp. suma obstaraného tovaru je len vo výške 970 €. Ako správne zaúčtovať túto faktúru? 970 € alebo 1 000 € na účty 131/321. Ak by sme priamo účtovali faktúru v sume 970 € na účty 131/321, príjem na sklad v sume 1 000 € na účty 132/131, môžeme skonto vo výške 30 € zaúčtovať interným dokladom na účty 131/504? Bude to takto správne? Ktorú sumu uvádzať do priznania k DPH z titulu nadobudnutia tovaru zo zahraničia? 970 € plus DPH alebo 1 000 € plus DPH?

V prípade, že odberateľská faktúra nebude zaplatená, ako sa odpíše a v akej výške a bude to odpočítateľná položka? Ak spoločnosť nezaplatí došlú faktúru, pôvodne účtovala o náklade, dokedy môže evidovať tento záväzok? A následne  potom by to mala znova zaúčtovať späť ako pripočítateľnú položku?

Fyzická osoba – nepodnikateľ  jednorazovo (nevykonáva činnosť opakovane) kúpil skupinu pohľadávok od  jedinej právnickej osoby A,  kde cena obstarania bola vo výške 50% nominálnej hodnoty celej skupiny pohľadávok (výhodná kúpna cena bola len pri kúpe celého balíka pohľadávok).

Pre názornosť uvádzame, že nominálna hodnota pohľadávok bola napr. 350 000 eur a dohodnutá kúpna cena 175 000 eur. Z tejto skupiny pohľadávok fyzická osoba v tom istom roku (v  roku nákupu pohľadávok) predala spoločnosti B  len  niektoré pohľadávky, a to celkom 20% z pôvodne kúpeného balíka pohľadávok, t. j. predala časť pohľadávok v nominálnej hodnote 70 000 eur za predajnú cenu 70 000 eur. (Predaj týchto pohľadávok zrealizovala  za ich nominálnu hodnotu.)

Ako  posudzovať daňovo predaj týchto pohľadávok u fyzickej osoby? Bude sa riadiť § 8 ods. 1  písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ktorý umožňuje uplatniť len preukázateľné výdavky do výšky príjmu? Kedy bude fyzická osoba - nepodnikateľ  zdaňovať tieto príjmy? Až v roku dosiahnutia zisku z celého balíka pohľadávok alebo budeme posudzovať čiastkové predaje samostatne?

Za daný balík pohľadávok zaplatí právnickej osobe A postupne, napr. v roku 2015 čiastku  100 000 eur, v roku 2016 čiastku 100 000 eur  a zvyšná čiastka 150 000 eur zostane nezaplatená.

V  roku 2012 predal  časť pohľadávok vo výške 70 000 eur a dosiahol aj príjem.  Bude mať príjem zdanený  v roku 2012 a výdavky, ktoré mal v  roku 2015 - 2016 tak nebude možné použiť pre zníženie dane keďže nebude mať ďalší príjem z týchto pohľadávok?

Čo v tom prípade, ak zaplatí táto fyzická osoba spoločnosti A za kúpený balík pohľadávok v plnej výške v roku 2013 (325 000 eur)  a jeho pohľadávka voči právnickej osobe bude vysporiadaná so spoločnosťou B zápočtom pohľadávok a záväzkov  v roku 2013 vo výške 80 000 eur? Príjem započítaním bude považovaný tiež za príjem podľa § 8 ZDP a strata vo výške 245 000 eur zostane neuplatnená, t. j. nemožno ju použiť v ďalších rokoch?

Ako účtovať kompenzáciu záväzkov a pohľadávok, tzv. trojzápočet?

Fyzická osoba, účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva, k 31. 12. 2012 eviduje  neuhradené záväzky  z 11. 12. 2012 na 602 zlotých. Je potrebné  vyčísliť kurzový rozdiel k 31. 12. 2012?

Neuhradené záväzky z roku 2004, ktorých doba  splatnosti (36 mesiacov) bola do 31. 12. 2007 by sa mali zahrnúť do základu dane v súlade s § 52d ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. zákona o dani z príjmov v z. n. p.  rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. 12.  2009. Ako sa s tým vysporiadať, keď predchádzajúca účtovníčka tak neurobila. Treba  podať dodatočné daňové priznanie za dané roky?

Spoločnosť eviduje v  účtovníctve neuhradený záväzok, ktorý bol splatný 19. 2. 2009. Keďže po dobu 36 mesiacov nedošlo k úhrade uvedeného záväzku, mala by ho spoločnosť zaúčtovať ako pripočítateľnú položku k základu dane. Ako to  možno účtovne vysporiadať, resp. aké účty použiť, a či do základu dane ako pripočítateľnú položku treba dať celú sumu, vrátané DPH?

Spoločnosť eviduje neuhradený záväzok, ktorý bol splatný 13. 9. 2012, takže je viac ako 720 dní po splatnosti. Je potrebné vykonať zvýšenie základu dane aj za predpokladu, že v roku 2012 bol celý náklad (služba) z danej faktúry preúčtovaný na 382, pričom k 31. 12. 2014 nie sú tieto komplexné náklady budúcich období rozpustené a teda náklad z danej faktúry v žiadnom roku neznižoval výsledok hospodárenia?

1. otázka či nevyfakturované dodávky na služby- napríklad elektrinu, plyn, prípadne nejaké nevyfakturované služby /ochrana objektu/ a tiež daň z motorových vozidiel - sa zahŕňajú do daňových nákladov 2015 roka- / ak máme faktúru , ktorá došla za 2015 rok vo februári 2016 / a účtujeme 502/326, 518/326 a daň mot. vozidlá účtujeme 531/326.

2. otázka- pre účely § 17 ods. 27 - zahŕňanie nezaplatených záväzkov do riadku DP a § 20 ods. 14 - tvorba opravných položiek k nepremlčaným pohľadávkam- sa pri výpočtoch rok ráta ako 360 alebo 365 dní (prípadne 366 dní).