Otázky s vecným pojmom: Stravovanie zamestnancov

Je možné uplatniť si DPH na vstupe z nákupu majetku, ktorý sa nebude daňovo odpisovať? Spoločnosť kúpila súpravu na výdaj jedla do jedálne. Táto jedáleň však nespĺňa požiadavky na stravovacie zariadenie. Preto náklady na jedáleň sa účtujú ako nedaňové výdavky. Súprava je v sume 1723,30 eura bez DPH. Spoločnosť ju zaradí  ju dlhodobého majetku a odpisovať ju bude len účtovne.

Zamestnávam pracovníka na kratší pracovný uväzok - 4 hodiny denne , t. j. 20 hodín týždenne  na trvalý pracovný pomer a poskytujem mu stravné lístky za každý odpracovaný deň napriek tomu, že  v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. je  ustanovené, že nárok na stravný lístok vzniká pri odpracovaní viac ako 4 h. Porušujem zákon? Môžem pracovníkovi naďalej zabezpečovať stravné lístky a účtovať do výdavkov 55 % z ceny stravného lístku? Mám z tohto dôvodu vyhotoviť interný predpis o tom, že stravné lístky budem poskytovať, keďže u nás nepôsobí zamestnanecká rada, som SZČO a mám len tohto jediného zamestnanca. Ešte ma zaujíma, ako si má evidovať pracovnú dobu, ak je zamestnaný na 4 h.  napr. od 7.00 h do 11.00  alebo od 7.00 h do 11.30 h (vrátane obedňajšej prestávky).

Firma má zmluvu o poskytovaní stravovania s dodávateľskou spoločnosťou. Cena fakturovaného stravného lístka je 2,13 eura plus 0,43 eura (DPH), čiže spolu je to  2,56 eura. Na vstupe si uplatňuje firma odpočet DPH v plnej výške, t. j. 0,43 eura za každý stravný lístok. Náklady spoločnosti sa účtujú nasledovne:

• 1,20 eura +0,24 eura (DPH) spolu 1,44 eura,
• príspevok zo sociálneho fondu 0,16 eura + 0,03 eura (DPH) spolu 0,19 eura,
• zamestnanec platí 0,77 eura + 0,16 eura (DPH) spolu 0,93 eura.

Takto postupuje od 1.1.2010. Je tento postup správny, alebo sa má odvádzať DPH len vo výške 0,16 eura, t. j. zo sumy ktorú platí zamestnanec?

Zamestnanec má dlhodobo vredovú chorobu žalúdka, podľa vyjadrenia jeho lekára špecialistu v odbore chirurgia a v pravidelných intervaloch sa zúčastňuje prehliadok. Podľa vyjadrenia tohto lekára si jeho liečba vyžaduje diétne stravovanie. Z uvedeného dôvodu požiadal zamestnanec o stravovacie poukážky, nakoľko ostatní zamestnanci majú možnosť stravovať sa v školskej jedálni, avšak strava v tomto zariadení nie je vhodná pre tohto zamestnanca. Je možné uznať potvrdenie z chirurgického oddelenia za opodstatnené, nakoľko choroby žalúdka sú väčšinou v kompetencií gastroenerológa.

Má zriaďovateľ a zároveň aj pracovník súkromného školského zariadenia (nezisková organizácia) právo si účtovať cestovné náhrady? Používa vlastné motorové vozidlo, keď dochádza do iných miest – pobočiek školského zariadenia za účelom vykonávania svojej činnosti, a to v poobedňajších a večerných hodinách (napr. mestá A, B, C). Adresa sídla organizácie je v meste X a trvalý pobyt zamestnanca je v meste Y. Stravovanie nie je zabezpečené ani v jednom meste. Môže si zakúpiť stravné lístky ? Ak áno, na ktoré dni?

Zamestnávateľ znížil hodnotu stravných lístkov a zdôvodnil to krízou. Aká je minimálna hodnota, ktorú musí vyplatiť? Aký je postup, ak zamestnancom neposkytuje zamestnávateľ stravné lístky vôbec?

Zamestnávateľ má uzatvorenú s pracovníkom dohodu o pracovnej činnosti. Pracovník odpracuje jedenkrát týždenne 8 hodín. V dohode bolo dojednané poskytnutie stravného lístka na takýto deň. Pracovníkovi sa prispieva rovnako ako ostatným zamestnancom vrátane príspevku zo sociálneho fondu. Musia sa zdaniť oba príspevky poskytnuté pracovníkovi?

Spoločnosť s ručením obmedzeným má jedného spoločníka, ktorý je súčasne konateľom a nemá so spoločnosťou uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Spoločnosť nemá zamestnancov. Možno považovať za daňový výdavok spoločnosti príspevok na stravovanie poskytnutý tomuto spoločníkovi a zároveň konateľovi?

Obec poskytuje zamestnancom príspevok na stravovanie podľa § 152 odsek 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. Príspevok je finančný,  keďže v obci nie je žiadne stravovacie zariadenie, ani nie je možné stravu zabezpečiť iným spôsobom. Otázka sa týka zdaňovania príspevku,  percentuálnej sadzby,  sadzby „stravného", či má byť sadzba vo výške 55% zo stravného alebo až 75 % zo „stravného".

V obci je  zriadená materská škola  a školská jedáleň  bez právnej subjektivity. V školskej jedálni  sa stravujú zamestnanci obecného úradu, materskej školy  a školskej jedálne. Peniaze za stravné  od cudzieho stravníka vyberá obec  priamo do pokladnice obecného úradu  na základe dokladu od vedúcej školskej jedálne a účtuje sa  ako príjem na položku stravné 223003 ekonomickej klasifikácie, avšak nie je nám jasné, či by obec nemala  účtovať aj réžiu za vlastných zamestnancov,  t.j. 55%, ktoré má prispievať - zamestnávateľ  v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. Obec má zriadený potravinový účet, všetky úhrady a účtovanie robí obecný úrad, nakoľko školská jedáleň je bez právnej subjektivity.

Mali by sa výdavky na stravovanie rozúčtovať na jednotlivé oddiely,  t.j. samospráva 01116, materská škola 091111 a školská jedáleň 09601? Malo by ísť tých spomínaných 55% potom na potravinový  účet a z potravinového naspäť na základný bežný  účet obce a bol by to príjme za stravné?