Otázky s vecným pojmom: Stravovanie zamestnancov

Firma nakupuje stravné lístky a tieto poskytuje bezodplatne svojim zamestnancom. Má nárok na uplatnenie DPH, ktorú jej fakturuje dodávateľ v súvislosti so službou za dodanie spomínaných stravných lístkov?

Firma mesačne strháva zamestnancom z výplaty za stravné lístky, ročne napr.  poplatok do zdravotníckeho zariadenia (buď v plnej výške, alebo časť – podľa stavu sociálneho fondu), príp. za odpredaj opotrebovaných inventárnych predmetov s ústnym súhlasom zamestnanca. Vzťahuje sa na tieto prípady ust. § 20 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. ä(ďalej len „Zákonník práce“), teda povinnosť uzatvoriť  písomné dohody o zrážkach zo mzdy medzi zamestnávateľom a zamestnancom?

Je možné uplatniť si DPH na vstupe z nákupu majetku, ktorý sa nebude daňovo odpisovať? Spoločnosť kúpila súpravu na výdaj jedla do jedálne. Táto jedáleň však nespĺňa požiadavky na stravovacie zariadenie. Preto náklady na jedáleň sa účtujú ako nedaňové výdavky. Súprava je v sume 1723,30 eura bez DPH. Spoločnosť ju zaradí  ju dlhodobého majetku a odpisovať ju bude len účtovne.

Firma má zmluvu o poskytovaní stravovania s dodávateľskou spoločnosťou. Cena fakturovaného stravného lístka je 2,13 eura plus 0,43 eura (DPH), čiže spolu je to  2,56 eura. Na vstupe si uplatňuje firma odpočet DPH v plnej výške, t. j. 0,43 eura za každý stravný lístok. Náklady spoločnosti sa účtujú nasledovne:

• 1,20 eura +0,24 eura (DPH) spolu 1,44 eura,
• príspevok zo sociálneho fondu 0,16 eura + 0,03 eura (DPH) spolu 0,19 eura,
• zamestnanec platí 0,77 eura + 0,16 eura (DPH) spolu 0,93 eura.

Takto postupuje od 1.1.2010. Je tento postup správny, alebo sa má odvádzať DPH len vo výške 0,16 eura, t. j. zo sumy ktorú platí zamestnanec?

Vyplácam finančný príspevok na stravu zo zdravotných dôvodov zamestnankyni už niekoľko rokov. Za obdobie 03/2021 a 04/2021 som jej vyplatila FPnS pozadu, t.j. za 03/2021 v apríli a za 04/2021 v máji 2021. V májovej výplate som jej FPnS za 03/2021 aj 04/2021 zdanila a odviedla odvody do SP a ZP. Zamestnankyňa sa bráni, že som postupovala nesprávne, že som jej nemala nič zdaňovať ani robiť odvody, nakoľko si ona od 1.3.2021 nepodávala novú žiadosť o finančný príspevok na stravu zo zdravotných dôvodov. Tvrdí, že žiadosť o FPnS si podala v minulosti a vyššie uvedený postup na jej prípad neplatí. Má pravdu?

Zamestnávateľ znížil hodnotu stravných lístkov a zdôvodnil to krízou. Aká je minimálna hodnota, ktorú musí vyplatiť? Aký je postup, ak zamestnancom neposkytuje zamestnávateľ stravné lístky vôbec?

Má zamestnávateľ právo zakázať jedenie v prevádzke nakoľko má na toto vybudované priestory? Vyplýva to zo zákona, alebo to môže ošetriť iba v internom pracovnom poriadku?

Možno nákup mikrovlnnej rúry považovať za daňový výdavok? Používajú ju zamestnanci, ktorí pracujú mimo sídla firmy (na tzv. týždňovkách).

Robotník na poľnohospodárskom družstve - pastier dobytka je vyslaný na pracovnú úlohu mimo trvalého bydliska (cca 10 km od obce, kde býva a má aj zamestnávateľ sídlo). Svoju prácu vykonáva na salaši, pasie a stráži dobytok. Na mieste výkonu práce - na salaši sa zdržiava 24 hodín denne po dobu dvoch mesiacov. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce obec, v ktorej má trvalé bydlisko a zamestnávateľ sídlo. Chcem sa opýtať, aký nárok na stravné a iné príplatky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len  „Zákonník práce“)  mu z tejto pracovnej činnosti vyplýva. Zamestnávateľ mu nijakým spôsobom stravu nezabezpečuje, tzn., nedostáva stravné lístky, ani mu strava nie je dovezená na pracovisko. Má možnosť si stravu kúpiť, ale tá sa vydáva len v mieste, kde má zamestnávateľ sídlo, a ten mu nie je ochotný stravu vyviesť na salaš. Stravné mu teda nie je poskytnuté ani kompenzované. Nie sú mu vyplácané ani iné príplatky

Má zriaďovateľ a zároveň aj pracovník súkromného školského zariadenia (nezisková organizácia) právo si účtovať cestovné náhrady? Používa vlastné motorové vozidlo, keď dochádza do iných miest – pobočiek školského zariadenia za účelom vykonávania svojej činnosti, a to v poobedňajších a večerných hodinách (napr. mestá A, B, C). Adresa sídla organizácie je v meste X a trvalý pobyt zamestnanca je v meste Y. Stravovanie nie je zabezpečené ani v jednom meste. Môže si zakúpiť stravné lístky ? Ak áno, na ktoré dni?