Otázky s vecným pojmom: Stavba

Obec Veľké Dvorany (obec B) uzatvorila zmluvu o združení prostriedkov a činnosti a o vzájomnej spolupráci so susednou obcou, na akciu „ Stavba kanalizácie a ČOV “, ktorej financovanie je zabezpečené Zmluvou o poskytnutí NFP a združenými prostriedkami Zmluvných strán (obce A a obce B). Stavba bude do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia až do uplynutia obdobia udržateľnosti projektu výlučnom vlastníctve obce A (5 rokov). Finančné prostriedky sa združujú za účelom spolufinancovania projektu z vlastných zdroj (5%) v sume 662 401,59 € podľa počtu obyvateľov, naša obec B 27,5 % z uvedenej sumy. Chceli by sme Vás požiadať o pomoc pri účtovaní prostriedkov, ktoré poskytuje obec B základe vystavených faktúr obcou A.

Ako by mala tieto poskytnuté združené prostriedky obec A a obec B účtovať?

Po 5 rokoch príde k vysporiadaniu - odkúpeniu podielu na stavbe v podiele 275/1000-in, započítanie kúpnej ceny oproti finančným prostriedkom, združeným obcou B, prostriedkov na financovanie stavby ako aj prechod do majetku obce po uplynutí udržateľnosti projektu. - Nemala by naša obec účtovať pohľadávku a druhá obec záväzok po dobu odkúpenia?

Slovenský podnikateľ, registrovaný na DPH podľa § 7a, vykoná stavebné práce na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území iného členského štátu pre súkromnú osobu. Aké povinnosti vyplývajú v rámci tejto transakcie pre slovenského podnikateľa z hľadiska zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.? Podnikateľ sa musí registrovať pre DPH v inom členskom štáte, kde sa vykonali stavebné práce?

Slovenská s. r. o. - platiteľ DPH plánuje začať stavbu v ČR pre českého platiteľa DPH. Je potrebné sa prihlásiť za platiteľa DPH v ČR? Faktúrovať bude stavebné práce + materiál, nakúpený v ČR a SR. Ako to bude s DPH?

Spoločnosť z Rakúska, platiteľ DPH si objedná stavebné práce na nehnuteľnosti v Rakúsku od slovenského dodávateľa, ktorý v SR nie je registrovaný pre DPH, ani v žiadnom inom členskom štáte. (napr. obklady, dlažba, maľovanie....) Slovenská spoločnosť tieto práce nevykoná sama, ale zabezpečí si dodávateľa priamo z Rakúska, ktorý je tiež platiteľ DPH v Rakúsku. Rakúsky dodávateľ ICDPH ATU bude fakturovať stavebné práce vykonané na nehnuteľnosti v Rakúsku slovenskej firme neplatiteľovi DPH, ktorá ich následne bude fakturovať rakuskej spoločnosti ICDPH ATU, ktorá si tieto práce objednala. Prosím o vysvetlenie fakturácie z hľadiska DPH a registračných povinností všetkých 3 firiem.

Začali sme so stavbou autoservisu a administratívou na prízemí a poschodie, na ktorom bude obytný priestor. Ako bude potrebné rozlišovať daňové a nedaňové náklady a DPH uplatňovaná zo stavebných služieb. Dalo by sa bytovú jednotku definovať ako obytný priestor pre zamestnancov, aby všetky náklady boli daňové? Zastavaná plocha stavby je 300 m2. Užitková plocha stavby je 360 m2. Užitková plocha bytovej jednotky je 85 m2. Obytná plocha bytovej jednotky je 49 m2. Zatiaľ sme v štádiu hrubej stavby. V akom podiele bude treba rozlišovať priestor, ak bytová jednotka nebude môcť byť považovaná za priestor na podnikateľské účely ako obytný priestor pre zamestnancov... ?

Potrebovala by som poradiť, ako správne z hľadiska DPH zaúčtovať faktúru za dodané stavebné práce v Rakúsku.

Spoločnosť v roku 2000 nadobudla nehnuteľnosti (vkladom - výrobný areál) a neuplatnila si DPH. V roku 2012 časť z týchto nehnuteľnosti predáva, t. j. stavby s pozemkom, podľa § 38 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sa môže rozhodnúť, že stavby nebudú oslobodené. Ale predáva aj pozemok zadefinovaný v liste vlastníctva ako zastavaná plocha a nádvorie a podľa kódu č.18 je to dvor. Je tento pozemok oslobodený od dane, alebo sa predáva s DPH?

V zmysle § 38 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) - oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Ak platiteľ - predávajúci predáva samostatný stavebný pozemok - podlieha DPH.  Kto platí v tomto prípade DPH?  Novelizovaný § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH definuje len predaj stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku (prípad samozdanenia kupujúcim), ale nerieši prípad predaja samotného stavebného pozemku. Môže byť v kúpno-predajnej zmluve stanovená cena nasledovne - celková kúpna cena za predmet kúpy - nehnuteľnosti zapísanej...............bola určená dohodou zmluvných strán vo výške 120 000 eur, vrátene dane s pridanej hodnoty (DPH) . Suma 120 000 eur sa ďalej označuje len ako „Kúpna cena“.

Zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena bude zaplatená nasledovne:

1. suma vo výške 100 000 eur bude zaplatená priamo na účet predávajúceho, vedeného v banke,
2. suma vo výške 20 000 eur bude uhradená v zmysle § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH.

Často v našej praxi daňovníci podávajú daňové priznanie na pozemok, aj keď je na ňom vybudovaný prístrešok s tým, že podľa § 10 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len "zákon o miestnych daniach") prístrešok nepatrí do skupiny stavby. Samosprávy na základe § 10 cit. zákona, majú veľký výpadok na miestnych daniach, nakoľko každý daňovník si § 10 cit. zákona vysvetľuje po svojom. Podávajú daňové priznanie na pozemky a nie na stavby, nakoľko sú podľa nich bez podlažia a sú napr. dočasné. Nakoľko kumulatívnym podmienkam § 10 pomaly nebudú patriť žiadne stavby v SR, nakoľko aj projektanti vystihujú tieto nedostatky pri osadení veľkých hál - bez spevnenia so zemou, takto ostávajú na území SR iba pozemky, ktoré v skutočnosti sú zastavané stavbami. Obce a mestá musia skúmať využívanie nehnuteľností, naháňať sa po súdoch, aby získali im patriace miestne dane. Najväčším nedostatkom § 10 je nesúlad definícií stavieb s definíciou stavieb v stavebnom zákone. Je to neprípustné, že podľa prenesených kompetencií sú mestá a obce stavebným úradom, kde určujú čo je stavbou, ktorá podlieha stavebnému a kolaudačnému povoleniu a určujú podmienky výstavby a využívania stavieb a na základe zákona o miestnych daniach rovnaký úrad - správca dane - nevie stavbu zaradiť podľa predmetu dane zo stavieb. Správca dane na základe nesúladu definícií v jednotlivých zákonoch prevádza odvolacie konania a nevie sa domáhať miestnych daní.

Ak porovnáme § 10 ods. 3 písm. b) a § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 582/2004 Z. z o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. pre správcu dane nie je jednoznačné pre vyrubenie dane, čo je pozemkom a čo je stavbou.