Otázky s vecným pojmom: Sadzba

Daná je spoločnosť, ktorá má sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní (nie je štátom podľa § 2 písm. x) ZoDzP). Spomínaná spoločnosť vypláca pravidelne odmeny spoločníkovi, ktorý je rezidentom Slovenskej republiky (má trvalý pobyt na území SR). Táto odmena je predmetom dane v štáte zdroja, ale uplatňuje sa nulová sadzba dane z príjmov. Podľa nášho názoru, uvedený príjem je príjmom zo závislej činnosti daňovníka podľa § 5 ods. 2 ZoDzP. Z tohto dôvodu uplatňujeme článok Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorý sa týka zdanenia príjmov zo závislej činnosti. Podľa tohto článku, ak rezidentovi jedného zmluvného štátu plynú také príjmy z druhého štátu, príjmy sa môžu zdaniť v tom druhom štáte. V tomto prípade však sú spomínané príjmy predmetom dane, ale sadzba dane je nulová. Môže daňovník uplatniť metódu vyňatia na taký druh príjmov, ak disponuje nejakým dokumentom, ktorý potvrdzuje, že tieto príjmy boli predmetom dane v štáte zdroja aj napriek tomu, že sadzba dane bola nulová? Je náš predpoklad správny?

Je daná s. r. o. (platiteľ podľa § 4), ktorá predáva v stánku pekárenské výrobky. Takže nejde o stravovacie služby, ide o tovar, lebo zákazníci tovar zoberú so sebou. Nie sú dané podporné služby umožňujúce okamžitú spotrebu takýchto jedál. Takže pri výbere sadzby DPH berieme do úvahy prílohu č. 7 a číselný kód 1905. Príloha č. 7 je tak nejasne formulovaná, tu by sme potrebovali trošku usmerniť. (Číselný kód spol. coln. Sadzobníka 1905: Chlieb, sladké pečivo, koláče, sušienky a ostatné pekárske výrobky, tiež obsahujúce kakao; hostie, prázdne oblátky druhu vhodného na farmaceutické účely, oblátky na pečenie, ryžový papier a podobné výrobky – len čerstvý chlieb podľa osobitného predpisu3)a len čerstvé pečivo podľa osobitného predpisu v hmotnosti 40 g až 50 g.) Takže spoločnosť predáva najmä rôzny čerstvý chlieb, rôzne čerstvé sladké pečivo a rôzne slané pečivo (rožky, sendviče). Príloha sa odvoláva na osobitný predpis č. 3 a 4: pri chlebe na § 2 písm. c) a i) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 24/2014 Z. z. o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách, pri ostatnom pečive na § 2 písm. e) a i) vyhlášky č. 24/2014 Z. z. Takže, ak dobre rozumieme: Chlieb: 10 % DPH, ak sú splnené podmienky: c, a i, vyhlášky. Ostatné veci: rôzne čerstvé sladké pečivo a rôzne slané pečivo (rožky, sendviče): 10 % DPH, ak sú splnené podmienky: e, a i, vyhlášky a zároveň musia mať váhu 40 g až 50 g? Takže, keď nejde o chlieb, ale o tieto ostatné uvedené pečivá, musí byť splnená aj hmotnostná podmienka? Ak napr. ide o sladké pečivo (koláč, zákusok) alebo slané pečivo (rožky, sendviče) musí byť splnená aj hmotnostná podmienka? Ide nám o to, aby sme správne nastavili sadzby DPH. 

Otázka sa týka výpočtu preddavkov na rok 2021, či je nasledovný postup správny: Daňové priznanie za r. 2020 bolo podané 13. 3. 2021. Z riadku č. 1080 daňového priznania za rok 2020 - celková daň 6 334,26 €, ktorá vyšla pri uplatnení 15 % sadzby z 56 420,88 €, pri splnení podmienky pre rok 2020 z úhrnu príjmov menších ako 100 000 €. Preplatok na dani na riadku č. 1101 DP je vo výške 3 018,60 €. Z poslednej známej daňovej povinnosti za rok 2019 sme platili štvrťročné preddavky vo výške 3 117,62 €. Znamená to teda že k 31. 3. 2021 mám doplatiť 3 117,62 - 3 018,60 (preplatok na dani z roku 2020) = 99,02 € a potom platiť nasledovne? Je možný zápočet hneď v prvom štvrťroku? Preddavky na rok 2021 podľa zákona vychádzajú platiť štvrťročne nasledovne:

• 6 334,26 / 4 = 1 583,57 € do 30. 6. 2021
• 1 583,57 € do 30. 9. 2021
• 1 583,57 € do 31. 12. 2021
• 1 583,55 EUR do 31. 3. 2022

Mestský podnik s.r.o. dosiahol zdaniteľné príjmy menej ako 49 790 €, zároveň spĺňa aj podmienky mikro účtovnej jednotky týkajúce sa ročného obratu a hodnoty majetku. Vzťahovala by sa na neho teda sadzba 15 %. Zároveň však je závislou osobou a realizuje kontrolované transakcie s materskou účtovnou jednotkou. Takýto daňovník však už potom nie je mikrodaňovníkom. Aká sadzba dane má byť teda použitá prosím Vás? 15 % alebo už 20 %.

Zmenou § 27 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. sa mení spôsob výpočtu hodinovej sadzby funkčného platu od 1.1.2023. Prosím o informáciu, akým spôsobom sa má postupovať pri jeho výpočte (zaokrúhlenie jednotlivých výpočtov):

Príslušná časť funkčného platu = funkčný plat / priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich na jeden mesiac (príslušná časť funkčného platu sa podľa zákona zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich na jeden mesiac v roku = priemerný počet týždňov pripadajúcich na jeden mesiac v roku x týždenný pracovný čas zamestnanca. Priemerný počet týždňov pripadajúcich na jeden mesiac v roku = (365,25 / 7) / 12 = 4,348214285714286 – zaokrúhľuje sa priemerný počet týždňov pripadajúcich na jeden mesiac v roku?

Ak áno, akým spôsobom? Nahor/nadol/matematicky na koľko desatinným miest?

Príklad: Zamestnanec pracuje na skrátený úväzok 20 hodín týždenne (1/2 z ustanoveného týždenného pracovné času 40 hodín). Funkčný plat zamestnanca je vo výške 1 000 €. Ako sa vypočíta hodinová sadzba funkčného platu pre výpočet príplatkov (príplatok za prácu v noci, v sobotu, v nedeľu, vo sviatok, za prácu nadčas)? Hodinová sadzba funkčného platu = 1 000 / (((365,25 / 7) / 12)*20) = 11,49897 = 11,4990 €, tzn. priemerný počet pracovných hodín pripadajúci na jeden mesiac v roku sa nezaokrúhľuje, zaokrúhli sa až výsledná suma hodinovej sadzby funkčného platu - je tento výpočet správny? Alebo sa priemerný počet pracovných hodín pripadajúci na jeden mesiac v roku sa zaokrúhľuje – ak áno akým spôsobom? (Nahor/nadol/matematicky na koľko desatinným miest?) Ďakujem za poskytnuté informácie a prajem pekný deň.