Otázky s vecným pojmom: Refakturácia

Spoločnosť platiteľ DPH vlastní byt, ktorý prenajíma platiteľovi DPH. Je možné aj pri nájomnom, prípadne podnájomnom vzťahu pri prenesení nákladov od správcovskej spoločnosti na nájomcu, resp. podnájomcu využiť ustanovenie § 22 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH a požadovať len ich preplatenie prenajímateľovi od nájomocu, resp.podnájomcu, a teda nerefaktúrovať tieto položky, keďže pri refakturácii nákladov vzniká povinnosť zdaniť príslušnou sadzbou DPH?

Slovenská spoločnosť uhradila v rokoch 2019-2020 za svojho obchodného partnera z tretej krajiny náklady na ubytovanie. V súčasnosti, po ukončení kontraktu prebieha rokovanie s agentom, ktorý obchod sprostredkoval. Prisľúbil, že sa bude podieľať 50 % na uvedených nákladoch, lebo neinformoval obchodného partnera, že v našej krajine nie je zvykom takéto náklady hradiť (čo v rokoch 2019-2020 odmietal).

Náklady na ubytovanie v rokoch 2019 až 2020 boli zúčtované na pripočítateľnú položku, vrátane nenárokovanej DPH. Je možné výnos od agenta v roku 2021 nezdaniť a označiť ako odpočítateľnú položku? Alebo je výnos potrebné zdaniť bez ohľadu na minulosť (a zúčtovať na účet 648)? Ak by sa podobné náklady a výnosy účtovali v aktuálnom roku, výsledok by bol daňovo neutrálny. Je v tomto prípade podstatné, že ide o rôzne účtovné obdobia?

Z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZDP") vyplýva, že pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia zisteného z riadne vedeného účtovníctva.

Výsledok hospodárenia sa následne pre výpočet základu dane upravuje o tzv. pripočítateľné a odpočítateľné položky v zmysle § 17 ods. 2 ZDP.

Súčasné znenie zákona o dani z príjmov už nemá ustanovenie, že do základu dane sa nezahŕňa „príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 19, ktorý bol daňovník povinný účtovať“.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že jediná možnosť je podať v zmysle § 17 ods. 15 ZDP dodatočné daňové priznanie za roky 2019-2020, v ktorom slovenská spoločnosť zníži pôvodné pripočítateľné položky.

1. Ak by išlo o pripočítateľné položky z roku 2021 a neskôr v tom istom roku sa dohodlo, že budú prefakturovné, zrejme by bolo správne zúčtovať zníženie nákladu a nie výnos, aby sme sa vyhli zdaneniu?
2. Ak by sme podávali dodatočné daňové priznanie za r. 2019 a 2020, tiež by bolo potrebné neúčtovať o výnose ?

Nemožno v danom prípade  využiť ust. § 17 ods. 3 písm. c zákona 595/2003 Z.z. podľa ktorého suma už zdanená u toho istého daňovníka sa nezahŕňa do základu dane, a súčasne využiť úpravy na opravy chýb minulých období?

Naša spoločnosť je platiteľom DPH. Jednou z jej činností je prenájom bytových a nebytových priestorov. Niekoľko nehnuteľností vlastníme a niekoľko nehnuteľností máme sami prenajaté. Nájomníkmi sú občania aj podnikatelia. Nebytové priestory a jeden byt sú v súčastnosti prenajaté zdaniteľným osobám – teda podnikateľom a obchodným spoločnostiam. Ostatné byty sú prenajaté nezdaniteľným osobám, teda občanom. Všetky merače elektrickej energie, plynu, vody a tepla sú evidované na našu spoločnosť. Skutočnú spotrebu energií refakturujeme nájomníkom. Ak určité obdobie nehnuteľnosť nie je prenajatá, sú energie našou vlastnou spotrebou (elektrina na svietenie a bezpečnosť, voda na upratovanie a teplo na temperovanie). Ako máme správne vystavovať daňové doklady? Máme skutočnú spotrebu energií nájomníkom refakturovať s DPH podľa § 19 odst. 6 alebo bez DPH ako prechodnú položku podľa § 22 odst. 3? Je samozrejmé, že zdaniteľné osoby majú záujem o refakturáciu s DPH, aby si daň mohli odpočítať.