Otázky s vecným pojmom: Pracovná cesta

Zamestnanci vo firme majú zväčša bežnú pracovnú dobu počas pracovného týždňa. Niekedy sa ale stane, že v rámci rôznych marketingových akcií pracujú aj v sobotu, nedeľu, niekedy do noci. Toto sa väčšinou deje mimo ich bežného miesta výkonu práce, napríklad v nákupných centrách alebo u zákazníkov, často ide aj o tuzemské alebo zahraničné pracovné cesty. Ako máme z hľadiska správnej aplikácie § 122a, § 122b a § 123 posudzovať takúto situáciu, keď zamestnanec pracuje na pracovnej ceste? Patrí zamestnancom príplatok aj za prácu na pracovnej ceste? Ak áno, za aký rozsah dňa? Zamestnanec na pracovnú cestu aj cestuje, potom je výkon práce a nasleduje čas napríklad na hoteli. Na hoteli môže oddychovať alebo napríklad vykonávať prípravu na ďalší deň. Za ktoré časové úseky má zamestnanec v takomto prípade na pracovnej ceste dostať príplatok podľa Zákonníka práce? Má zamestnanec nárok na príplatok aj v prípade, že čerpá za prácu cez víkend náhradné voľno?

Konateľ je zároveň aj jediným zamestnancom. Firma ma sídlo v meste Košice. V Poprade si kúpil spolu s manželkou byt a tento byt začal od oktobra prenajímať firme. Keďže je IT cestuje po celej SR. Robí si vyúčtovanie cestovného. Doteraz bol vždy začiatok cesty v Košiciach. Ako by malo teraz vyzerať jeho vyúčtovanie prac. cesty, keďže býva v Poprade. Sídlo je stále v Košiciach, prevádzku nemá zriadenú. Môžte mi konkrétne uviesť, ako by malo vyzerať vyúčtovanie + stravné, napr. 09.10 Košice 07:00 - Poprad 7:50 10.10 Poprad 08:00 - Trnava 10:55 10.10 Trnava 17:30 - Poprad 20:25 11.10 Poprad 05:00 - Bratislava 08:50 12.10 Bratislava 17:00 - Košice 21:40

1.) Ak začala pracovná cesta zamestnanca o 5.30 ráno v Košiciach a slovensko-rakúsku hranicu prekročil o 10.45, pričom v Rakúsku potom zostal nocovať do nasledujúceho dňa. Má zamestnanec nárok na stravné na Slovensku vo výške 4,5 € (5-12 hodín) a zároveň na plné stravné platné v Rakúsku 45 €, keďže tam bol viac ako 12 hodín?

2.) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v § 13 ods. 5 definuje rozhodujúci čas pre posúdenie stravného v jednotlivých krajinách pri zahraničnej pracovnej ceste v prípade leteckého spôsobu dopravy - odlet lietadla podľa letového poriadku. Správne tomu rozumiem, že zákon definuje túto podmienku rovnako pre všetky krajiny, bez ohľadu na to, či ide o členské štáty EÚ alebo tretie krajiny?

3.) Zamestnanec bol na zahraničnej pracovnej ceste na Ukrajine. K cestovnému príkazu bol priložený bloček zo zmenárne v UA, kde zmenil 50 € na 1 400 UAH. Počas pracovnej cesty mal spolu výdavky vo výške 5 000 UAH a všetky tieto výdavky boli v cestovnom príkaze prepočítané kurzom zo zmenárne, kde zmenil iba 50 € na 1 400 UAH. Je tento postup správny? Ak nie, akým kurzom by sa mali tieto výdavky (okrem 1 400 UAH) prepočítať? Je relevantné tvrdenie zamestnanca, že mal už zvyšné UAH z predchádzajúcej pracovnej cesty?

Ako správne zaúčtovať v jednoduchom účtovníctve nasledovné prípady: - preddavok 1 000,00 CZK pracovníkovi na pracovnú cestu (výmenný kurz banky v deň nákupu a vyplatenia preddavku 26,20) - vyúčtovanie pracovnej cesty, doplatok 800,00 CZK (vým. kurz banky v deň vyúčtovania 26,22).

Ako máme zaúčtovať faktúru za ubytovanie v Paríži ako aj daň z ubytovania na nej uvedenú za ubytovaných zamestnancov počas ich pracovnej cesty. Hotel vystavil faktúru na našu spoločnosť (nie zamestnanca, daň z pridanej hodnoty si budeme nárokovať). Faktúra prišla na adresu firmy spoločnosti dodatočne a zamestnanec si ju nepriložil k vyúčtovaniu pracovnej cesty.

Právnická osoba účtujúca v podvojnom účtovníctve, platiteľka dane z pridanej hodnoty vysiela zamestnancov na zahraničnúé pracovné cesty. Ako má účtovať vreckové pri týchto pracovných cestách, keďze je to už nenárokovateľná položka? Je to uznaný daňový náklad? Musí vreckové aj zdaniť?

Prosím o odpoveď na nasledovný problém týkajúci sa väčšiny obcí:

1.) Ako správne (a čo najjednoduchšie) uplatniť zákon o cestovných náhradách v prípade organizácií - poberateľov dotácií z rozpočtu obce? Ide napr. o športové kluby, ktoré preplácajú svojim členom - futbalistom, šachistom, hádzanárom a pod. cestovné na zápasy pri použití vlastného MV. Nie je tu vzťah zamestnanec - zamestnávateľ, ale vznikajú oprávnené nároky na náhradu cestovného. Musí byť vždy doložený cestovný príkaz, údaje z technického preukazu použitého vozidla, doklad o kúpe PHM (prípadne cena PHM zo štat. úradu), alebo sa dajú nejakým spôsobom tieto nároky paušalizovať (napr. stanovením fixnej náhrady na 1 km podľa priemernej ceny PHM za určité vopred stanovené obdobie)?

2.) Ďalej by som sa chcela spýtať na paušalizáciu cestovných náhrad v prípade starostu obce používajúceho súkromné MV. Možno postupovať podľa informácie MF SR o uplatňovaní daňových výdavkov v súvislosti s využívaním súkromného MV a uplatniť paušálne výdavky do výšky 50 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie? Akým iným spôsobom sa môže urobiť paušalizácia pri využívaní MV na rôzne nepravidelné pracovné cesty?

Existuje s. r. o., kde majiteľom aj konateľom s.r.o. je pani XY. Spoločnosť sa zaoberá maloobchodným predajom tovaru, ktorý nakupuje v zahraničí. S týmto nákupom sú spojené 2-3-dňové zahraničné pracovné cesty - 2-3x do roka. Ide o návštevu partnerov, výber tovaru na ďalšiu sezónu, podpísanie kontraktov, .... Pani XY cestuje na tieto zahraničné pracovné cesty s manželom (ide napr. o to, aby bol nápomocný pri vedení vozidla, pri tlmočení, ak to je nutné, ...). Tieto cesty sú absolvované letecky. Čiže, v nákladoch s.r.o. sú zaúčtované faktúry za letenky, ubytovanie, prenájom auta, ... Akým spôsobom sa môžu tieto náklady dostať do daňových nákladov spoločnosti? Resp., ako ich správne účtovať a ako ich správne zaradiť z daňového hľadiska?

Zamestnávateľ mal v úmysle povoliť zamestnancovi použiť súkromné motorové vozidlo na pracovné cesty v zmysle § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. Doteraz v podobných prípadoch zamestnávateľ vyžadoval okrem kópie technického preukazu aj doklady k preukázaniu, že vozidlo je havarijne poistené. Avšak tento zamestnanec svoje vozidlo havarijne nepoisťuje. Aké riziká a nepríjemnosti by firme hrozili v prípade poistnej udalosti, keby urobila v tomto prípade výnimku, resp. by od tejto podmienky pre zamestnancov upustila? Zamestnanec je ochotný vzdať sa akýchkoľvek nárokov voči firme v prípade vzniku poistnej udalosti. Bolo by toto jeho vyhlásenie právne účinné?

Sme slovenská s.r.o., ktorá bude mať zamestnancov, ktorí podľa pracovnej zmluvy budú mať miesto výkonu práce v Rakúsku. Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách") § 18 sa aplikuje na zamestnanca, ktorý má miesto výkonu práce v zahraničí. Má spoločnosť aplikovať pre uvedených zamestnancov náhrady (stravné) ako pri zahraničnej služobnej ceste, nakoľko zamestnanci vždy každý týždeň v pondelok odchádzajú do Rakúska a vracajú sa večer na Slovensko do Bratislavy, kde im naša spoločnosť hradí ubytovanie. A zase v utorok idú do Rakúska a večer sa vracajú do Bratislavy a takto to je až do piatku. Podľa § 18 zákona  o cestovných náhradách  zamestnancovi, ktorý denne dochádza zo SR do miesta výkonu práce v zahraničí  uvedené náhrady pri zahraničnej služobnej ceste nepatria. Čo si  bude zamestnanec vykazovať v cestovnom príkaze aké náhrady (stravné)?