Otázky s vecným pojmom: Pracovná cesta

Robotník na poľnohospodárskom družstve - pastier dobytka je vyslaný na pracovnú úlohu mimo trvalého bydliska (cca 10 km od obce, kde býva a má aj zamestnávateľ sídlo). Svoju prácu vykonáva na salaši, pasie a stráži dobytok. Na mieste výkonu práce - na salaši sa zdržiava 24 hodín denne po dobu dvoch mesiacov. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce obec, v ktorej má trvalé bydlisko a zamestnávateľ sídlo. Chcem sa opýtať, aký nárok na stravné a iné príplatky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len  „Zákonník práce“)  mu z tejto pracovnej činnosti vyplýva. Zamestnávateľ mu nijakým spôsobom stravu nezabezpečuje, tzn., nedostáva stravné lístky, ani mu strava nie je dovezená na pracovisko. Má možnosť si stravu kúpiť, ale tá sa vydáva len v mieste, kde má zamestnávateľ sídlo, a ten mu nie je ochotný stravu vyviesť na salaš. Stravné mu teda nie je poskytnuté ani kompenzované. Nie sú mu vyplácané ani iné príplatky

Na zahraničnú pracovnú cestu bola poskytnutá záloha formou výberu z bankového účtu v inej mene ako euro, išlo o britské libry. Aký kurz treba použiť na vyúčtovanie cestovných náhrad, ak zo zálohy bol uhradený použitý taxík z letiska? Záloha nebola celkom vyčerpaná a nebola ani vrátená – firma nemá valutovú pokladnicu, ale bola vykonaná zrážka zo mzdy. Firma použila kurz, ktorým bol výber z banky uskutočnený, je to správne?

Podľa v § 7 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. starosta obce nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani nárokoch vyplývajúcich z pracovného pomeru. Toto ustanovenie sa zdá byť v rozpore s niektorými usmerneniami, v ktorých sa uvádza, že starostovi nemožno poskytovať také plnenia zo strany obce ako ostatným zamestnancom obce. Ide hlavne o to, či starosta má nárok na:

1. dovolenku tak, ako ostatní zamestnanci obce, teda zvýšenú o päť dní na základe uzatvorenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ako aj podnikovej kolektívnej zmluvy, ktorá obsahuje toto ustanovenie,
2. čerpanie prostriedkov zo sociálneho fondu ako ostatní zamestnanci obce; predpokladáme, že ak z platu starostu tvoríme sociálny fond, nekonáme v rozpore s platným právnym stavom,
3. stravovanie, jednak na príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu, ako aj príspevok obce na stravovanie v rovnakej výške, ako obec prispieva zamestnancom obce,
4. na stravné, ako jednu z náhrad pri pracovnej ceste,
5. na doplnkové dôchodkové sporenie, ak máme v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom obec prispieva na doplnkové dôchodkové sporenie.

Občianske združenie používa motorové vozidlo na činnosť v rámci stanov tohto združenia. Nato, aby mohla byť vyúčtovaná pracovná cesta, treba najprv nahlásiť oznamovaciu povinnosť a potom podať daňové priznanie? Používa sa automobil predsedu tohto združenia, a toto auto je zároveň predmetom dane z motorových vozidiel inej právnickej osoby. Stačí teda, aby sa v rámci občianskeho združenia splnila oznamovacia povinnosť a zaplatená daň aj daňové priznanie je v rámci tej právnickej osoby, v ktorej koná osoba, čiže  predseda občianskeho združenia? Občianske združenie a právnická osoba  nemajú v rámci podnikania nič spoločné. Treba vytvoriť zmluvu na používanie tohto automobilu v občianskom združení?  Aké náhrady za automobil si môže občianske združenie uplatniť?

Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi na využívanie na služobné a súkromné účely osobný automobil. V dohode so zamestnancom neupravil postup v prípade, ak z objektívnych dôvodov nebol automobil v príslušnom mesiaci použitý. V danom mesiaci zamestnanec automobil nepoužil, nakoľko bol celý mesiac hospitalizovaný. Zamestnávateľ mu napriek tomu vyčíslil nepeňažný príjem vo výške 169 €. Bol postup zamestnávateľa v súlade so zákonom?

Naším zamestnávateľom je mesto a ako jeho zamestnankyne sme boli na pracovnej ceste v Českej republike. Pri zúčtovaní pracovnej cesty mi zamestnávateľ neuznal žiadne vreckové, hoci som si ho uplatnila vo výške 40 % ako moja nadriadená, ktorej ho zamestnávateľ akceptoval. Pociťujem to ako diskrimináciu. Nekonal zamestnávateľ protiprávne?

Podľa zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. starostovi pri cestách, ktoré súvisia s výkonom funkcie, patria cestovné náhrady podľa zákona o cestovných náhradách. Podľa § 7 ods. 1 tohto zákona, ak sa zamestnanec dohodne písomne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla zamestnávateľa (napr. svoje súkromné), patrí mu základná náhrada plus náhrada za spotrebované pohonné hmoty. Ako sa bude postupovať pri použití súkromného motorového vozidla na pracovnú cestu primátorom, ktorého pracovná cesta súvisí s plnením si jeho riadnych pracovných povinností, resp. poslancom miestneho zastupiteľstva, ktorý plní úlohy mesta na základe uznesenia miestneho zastupiteľstva. Potrebujú k takejto ceste súhlas miestneho zastupiteľstva, keď nie sú zamestnancami mesta? Ak áno, akú formu by takýto súhlas mal mať?

Existuje s. r. o., kde majiteľom aj konateľom s.r.o. je pani XY. Spoločnosť sa zaoberá maloobchodným predajom tovaru, ktorý nakupuje v zahraničí. S týmto nákupom sú spojené 2-3-dňové zahraničné pracovné cesty - 2-3x do roka. Ide o návštevu partnerov, výber tovaru na ďalšiu sezónu, podpísanie kontraktov, .... Pani XY cestuje na tieto zahraničné pracovné cesty s manželom (ide napr. o to, aby bol nápomocný pri vedení vozidla, pri tlmočení, ak to je nutné, ...). Tieto cesty sú absolvované letecky. Čiže, v nákladoch s.r.o. sú zaúčtované faktúry za letenky, ubytovanie, prenájom auta, ... Akým spôsobom sa môžu tieto náklady dostať do daňových nákladov spoločnosti? Resp., ako ich správne účtovať a ako ich správne zaradiť z daňového hľadiska?

Prosím o odpoveď na nasledovný problém týkajúci sa väčšiny obcí:

1.) Ako správne (a čo najjednoduchšie) uplatniť zákon o cestovných náhradách v prípade organizácií - poberateľov dotácií z rozpočtu obce? Ide napr. o športové kluby, ktoré preplácajú svojim členom - futbalistom, šachistom, hádzanárom a pod. cestovné na zápasy pri použití vlastného MV. Nie je tu vzťah zamestnanec - zamestnávateľ, ale vznikajú oprávnené nároky na náhradu cestovného. Musí byť vždy doložený cestovný príkaz, údaje z technického preukazu použitého vozidla, doklad o kúpe PHM (prípadne cena PHM zo štat. úradu), alebo sa dajú nejakým spôsobom tieto nároky paušalizovať (napr. stanovením fixnej náhrady na 1 km podľa priemernej ceny PHM za určité vopred stanovené obdobie)?

2.) Ďalej by som sa chcela spýtať na paušalizáciu cestovných náhrad v prípade starostu obce používajúceho súkromné MV. Možno postupovať podľa informácie MF SR o uplatňovaní daňových výdavkov v súvislosti s využívaním súkromného MV a uplatniť paušálne výdavky do výšky 50 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie? Akým iným spôsobom sa môže urobiť paušalizácia pri využívaní MV na rôzne nepravidelné pracovné cesty?

Pre doplnenie konateľ nie je v pracovnom pomere /čiže nepoberá príjem za prácu podľa par.5/. Vyplácané sú mu iba dividendy z HV. Môže teda túto cestu /sídlo firmy - dom / vykazovať ako náklad? -------------------------------------------------------------------------------------- Cesta z práce domov ako náklad? ID: 4443 | vytvorené: 22.02.2023 | autor(i): Ing. Marián Drozdspäť VECNÉ POJMY: Nie sú priradené žiadne vecné pojmy. SÚVISIACE KATEGÓRIE: Cestovné náhrady Daň z príjmov Podvojné účtovníctvo Konateľ používa firemný automobil na pracovné cesty. Na tomto automobile dochádza aj z domu do práce a z práce domov, nakoľko ráno chodí na stretnutia a večer tiež príchácha neskoro. Je táto cesta z práce a do práce / bydlisko - uznaná ako daňový náklad? Evidencia pracovných ciest je na základe GPS . SÚVISIACE PREDPISY 595/2003 Z.z.: § 5 ods.3 Odpoveď Platnosť odpovede: 01.03.2023 - súčasnosť Z otázky vyplýva, že konateľ dochádza z domu do „práce“. Možno teda konštatovať, že konateľ poberá príjem za „prácu“, a to podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), a teda na účely tohto zákona je zamestnancom. Pracovná cesta je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Všeobecne platí, že cesta zamestnanca (vrátane konateľa) zo svojho bydliska do sídla firmy (a opačne) sa nepovažuje za pracovnú cestu. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že z kontextu otázky možno vyvodiť, že zamestnanec (konateľ) používa vozidlo zamestnávateľa na služobné a súkromné účely. Za takejto situácie ide o príjem (zdaniteľný príjem) zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP.