Otázky s vecným pojmom: Práca nadčas

Firma má zavedené 2 typy pracovného času - pružný pracovný čas na mesačné obdobie a nepretržitý 12-hodinový pracovný čas (4 zmeny). Niektorí zamestnanci, ktorí majú primárne pružný pracovný čas, majú v pracovnej zmluve dohodnuté, že budú zastupovať v prípade potreby (PN, dovolenky) zamestnancov pracujúcich na 12-hodinových zmenách  (11,5 h bez prestávky na jedenie a oddych). Títo zamestnanci potom v rámci mesiaca čerpajú voľno za hodiny navyše odpracované v zmenovom režime (počítame 4 h na zmenu, pretože priemerný denný pracovný čas zamestnancov pracujúcich v pružnom pracovnom čase je 7,5 h). V prípade, že si čerpajú voľno („náhradné voľno“?) za tieto hodiny na celý deň, je potrebné im započítať do dochádzky 7,5 h, alebo 4,5 h, čo je stanovený základný pracovný čas (od 8.00 h do 13.00 h)?

Ak si nevyčerpajú všetky navyše odpracované hodiny pri zastupovaní počas mesiaca, vyčerpajú si ich v nasledujúcom období, čo považujeme za čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas, príp. sú im preplatené s nadčasovým príplatkom. V prípade, že si voľno vyčerpajú v priebehu mesiaca a odpracujú len fond pracovného času (t. j. prevádzkový čas), máme taktiež považovať tieto hodiny  za nadčasy a čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas? Prácou nadčas pri pružnom pracovnom čase je totiž práca vykonávaná na príkaz alebo so súhlasom zamestnávateľa nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom období (mesiac). Pravidelný zmenový kalendár sa im nedá stanoviť, lebo zastupovanie je väčšinou nepravidelné a výnimočné.

Naši zamestnanci, konkrétne montéri sú vysielaní na pracovnú cestu za účelom merania, resp. montáže okien, markíz, garážových brán, a pod. Pracovný čas zamestnávateľa je stanovený od 7.00 h do 15.30 h (vrátane pol hodiny na jedlo a odpočinok). Vo vybraných prípadoch musia byť na mieste montáže už o 7.00 h, takže z firmy musia odísť už o 6.00 h., montáž trvá od 7.00 h do 15.00 h, a do firmy sa zo služobnej cesty vrátia o 16.00 h. Na účely vykonania služobnej cesty je zamestnancom poskytnuté služobné vozidlo.

Z uvedeného príkladu vyplýva, že zamestnanci využili čas v rozmedzí od 6.00 h do 16.00 h nasledovne:

• 6.00 h – 7.00 h - cesta služobným autom na miesto montáže,
• 7.00 h – 15.00 h - výkon montáže,
• 15.00 h – 16.00 h. - cesta služobným autom späť do firmy.

Má zamestnanec nárok na preplatenie nadčasov za 1,5 hodiny, t. j. od 6.00 h – 7.00 h a od 15.30 h – 16.00 h? Je cesta strávená „za volantom" považovaná za výkon práce? Aké finančné nároky vyplývajú zamestnancovi v zmysle uvedeného príkladu

V rámci popisu činností je mojim predmetom kontrola našich závodov, ktoré sú rozmiestnené od môjho miesta výkonu práce, napísaného v zmluve cca 200 km. Ide o pracovnú cestu, ktorú mám vykonávať zhruba dvakrát mesačne. Zároveň mám automobil zverený do užívania, a v ktorom je umiestnené GPS. Môj týždenný pracovný čas v zmluve je 40 hod. Na pracovnú cestu som išla 6.53 h z miesta môjho bydliska, čo je bližšie na vzdialenosť do závodu, t. j. nešla som na pracovisko a odtiaľ na služobnú cestu.

Príklad :

• Začiatok služobnej cesty do závodu  je v trvaní od 6.53 h do 9.00 h, t. j. cca 2 h - vedenie motorového vozidla.
• Od  9.00 h. do 19.00 h., t. j. 10 h  výkon prác.
• Koniec služobnej cesty od 19.00 h. do 21.15 h, t. j. cca 2 h - vedenie motorového vozidla.

Koľko hodín pracovného času sa mi v ten deň zaráta do odpracovaného času?

V organizácii máme zavedený pružný pracovný čas s týždenným pružným pracovným časom. Týždenný pracovný čas je v organizácii ustanovený na 37,5 hod. Základný pracovný čas je určený od 8.00 h. do 14.00 h. a voliteľný pracovný čas je stanovený od 6.30 h. do 8.00 h. a od 14.00 h. do 17.00 h.

Novelou zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“ v z. n. p.“) s účinnosťou od 1. 9. 2011 bolo v ust. § 89 cit. zákona  definované, že pružný pracovný čas sa neuplatní, ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu. Zamestnávateľ na tento účel určí pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny. Na účely § 89 organizácia určila pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny od 7.00 h. do 15.00 h.

V prípade, ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu, ktorá trvá celú pracovnú zmenu, t. j. od 7.00 h. do 15.00 h., nie je problém s aplikáciou § 89 Zákonníka práce. Problém nastáva, ak pracovná cesta zamestnanca netrvá celú pracovnú zmenu, len niekoľko hodín.

Príklad: Zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu, ktorá začína o 10.00 h. a končí o 13.00 h.

• Vzťahuje sa na uvedeného zamestnanca § 89 Zákonníka práce, t. j. v tento deň sa u neho neuplatní pružný pracovný čas, ale pevný pracovný čas, aj napriek tomu, že pracovná cesta trvala len od 10.00 h. do 13.00 h. ?
• Ak áno, zamestnancovi sa v tento deň do pracovného času započítal len čas od 7.00 h. do 15.00 h., aj napriek tomu, že do zamestnania skutočne prišiel o 6.30 h. a zo zamestnania skutočne odišiel o 16.00 h. ?

Aké je percento príplatku za prácu nadčas u zamestnancov, ktorí sú zaradení v treťom stupni náročnosti práce a v štvrtom stupni náročnosti práce?

Sme rozpočtová organizácia, ktorá zamestnáva vychovávateľov.  Patrí zamestnancovi (vychovávateľovi) pracujúcemu v nepretržitej prevádzke za nočnú zmenu  v čase od 19.00 h  do 7.00 h) príplatok za nočnú zmenu za celých 7 hodín alebo iba 6,50 hodiny, čiže bez prestávky na jedlo?  Aký príplatok patrí zamestnancovi pracujúcemu v nepretržitej prevádzke za sobotu, ak je tento deň súčasne sviatok?

V zmysle zákona č. 257/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela"), platného  od 1. 9. 2011 sa mení znenie § 88 - pružný pracovný čas. Základný a voliteľný pracovný čas zamestnávateľ nemusí stanoviť. Prevádzkový čas je celkový čas, ktorý musí zamestnanec odpracovať v pružnom pracovnom období (v našej firme je to mesiac). Okrem toho, nové znenie § 97 v ods. 3 Zákonníka práce stanovuje, že práca nadčas pri pružnom pracovnom čase je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom, nad rozsah prevádzkového času, v určenom pružnom pracovnom období. Z toho vyplýva, že ak zamestnanec odpracuje so súhlasom zamestnávateľa viac hodín, ako je prevádzkový čas, považuje sa to za prácu nadčas, za ktorú si možno napr. vyčerpať náhradné voľno. Môže  si zamestnanec náhradné voľno čerpať aj pred ukončením mesiaca alebo až v nasledujúcom mesiaci? Treba k tomu nejaké doklady, ktoré preukazujú, že hodiny boli odpracované na príkaz, resp. so súhlasom zamestnávateľa? Alebo je postačujúci výkaz dochádzky, podpísaný vedúcim zamestnancom?

Riaditeľ školy povolil pedagogickým zamestnancom vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou mimo pracoviska za podmienok stanovených v pracovnom poriadku na 2 hodiny a pracovný čas na pracovisku (prácu, ktorú musí vykonať na pracovisku – priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť + ostatné činnosti s ňou súvisiace) stanovil na 6 hodín.

V prípade, že pedagogický zamestnanec si chce za prácu nadčas čerpať náhradné voľno, musí si čerpať 6 hodín alebo taký počet hodín, aký má v daný deň určený v rozvrhu hodín?

Ak pracovná zmena je stanovená od 7,30 do 15,30 hod. ako oceniť prácu pedagogického zamestnanca v prípade konania rodičovských združení, konzultačných hodín pre rodičov, pracovných porád, talentových skúšok napr. do športových tried, zápis detí do 1. ročníka a pod., ktoré sú po 15,30 hod. a trvajú rôzne časové úseky u jednotlivých pedagogických zamestnancov?

Má pedagogický zamestnanec právo požadovať od zamestnávateľa za prácu nadčas poskytnutie náhradného voľna v čase školských prázdnin, pokiaľ má dostatok dovolenky a podľa plánu dovoleniek by si mal čerpať dovolenku?

V akých prípadoch môže zamestnávateľ pedagogickému zamestnancovi poskytnúť za prácu nadčas náhradné voľno?

Zamestnanec obce sa zúčastnil školenia, ktoré sa konalo v dňoch pracovného pokoja (t. j. v sobotu a v nedeľu). Ako možno túto situáciu posúdiť:

1. má uvedený zamestnanec za účasť na školení v sobotu a v nedeľu nárok na príslušnú časť funkčného platu + príplatok za prácu nadčas a príplatok za prácu v sobotu a nedeľu v zmysle platných ustanovení zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p.,
2. alebo má nárok len na príslušnú časť funkčného platu bez príplatkov,
3. zamestnanec nemá nárok na žiadne plnenie, ak by sa uvedená situácia posudzovala ako prekážka na strane zamestnanca?

So zamestnancom nebola uzatvorená žiadna dohoda podľa § 155 zákona č. 311/2001 Z. z.  Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce") a taktiež mu nebola písomne nariadená ani s ním dohodnutá práca nadčas podľa § 97 Zákonníka práce. Zamestnávateľ (obec) vyslal tohto zamestnanca na pracovnú cestu v súlade s § 3 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p.,  pričom mu na tlačive Cestovný príkaz určil miesto nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty. Je možné tlačivo cestovného príkazu chápať ako nariadenie práce nadčas, keďže pracovná cesta sa uskutočnila v sobotu a nedeľu, keď zamestnanec nepracuje – pracovný čas má rozvrhnutý rovnomerne na 5 dní v týždni?

Musí zamestnávateľ viesť evidenciu pracovného času? Aké sú jeho povinnosti podľa Zákonníka práce?