Otázky s vecným pojmom: Poplatok

Kúpili sme osobný automobil dňa 13. 6. 2016 na podnikateľské účely. Cena 66.000 € bez DPH. Na polícii sa zaplatili poplatky (kubatúra) celkom 1 733 €. Neskôr sa ešte dokúpil strešný nosič 430 € bez DPH, za kolesá sa zaplatilo 363 € bez DPH a za predĺženú záruku sme zaplatili 1 185 € bez DPH. Čo máme zahrnúť do ceny vozidla na výpočet odpisov a čo do nákladov? Poprosím aj výpočet odpisov, ak záklsd dane budeme mať 40 000 €. 

SZČO má v majetku firmy zaúčtovanú strelnú zbraň na ochranu majetku SZČO. Môže si správny poplatok za predĺženie platnosti zbrojného preukazu a poplatok za psychologické vyšetrenie potrebné k predĺženiu platnosti zbrojného preukazu zaúčtovať ako výdavok ovplyvňujúci základ dane?

Na výstavisku chceme predstaviť verejnosti nový produkt. Tento produkt budeme záujemcom požičiavať na vyskúšanie na cca 15 minút. Za toto zapožičanie budeme vyberať určitý poplatok (zábezpeku), ktorý bude vrátený v celej sume pri vrátení uvedeného produktu. Ak však prekročí čas zapožičania nad 15 minút, musí klient zaplatiť poplatok (pokutu). Je potrebné na uvedenú zábezpeku a poplatok používať registračnú pokladnicu? Sme platitelia DPH. Je potrebné v uvedených prípadoch riešiť DPH?

Spoločnosť zamestnáva 150 zamestnancov na HPP. Pri počte 10 % zamestnancov je situácia, že exekútorské úrady doručujú zamestnávateľovi exekučné tituly. Nie zriedka sa stáva prípad, že jednému zamestnancovi je doručených napríklad 15 exekučných titulov. Tie sú zaradené do poradia, všetky sú priebežne administratívne vybavované v zmysle platnej legislatívy.

Naša otázka znie, či môže zamestnávateľ takémuto zamestnancovi stŕhať zo mzdy napríklad fixnú čiastku 5 € za došlú exekúciu (administratívny poplatok za úkony spojené so spracovaním exekúcie), nakoľko si to žiada veľký časový priestor pre administratívu, poštové poplatky a celkové zastrešenie správnych výpočtov? Podotýkame, že exekúcie si spôsobil zamestnanec svojím vlastným konaním sám a zamestnávateľ nijakým spôsobom nezavinil zamestnancovu situáciu (má s tým spojené len povinnosti administratívne rozsiahle).

Obdržali sme faktúru od dodávateľa z USA (s prideleným EIN) - za jednorazový licenčný poplatok za používanie softvéru. Sme povinní z uvedenej faktury odviest DPH a zároveň si aj DPH odpočítať (softvér sa využíva na naše podnikateľsé účely)? Zaradiť ju aj do kontrolného výkazu DPH do časti B1 s uvedeným ich EIN?

Naša obec prevádzkuje termálne kúpalisko v letných aj zimných mesiacoch. Na tomto kúpalisku púšťa počas otváracích hodín reprodukovanú hudbu pre návštevníkov kúpaliska. Zo strany Slovenského ochranného zväzu autorského nám bola doručená faktúra na úhradu odmeny za licencie na verejné použitie diel na základe uzavretej Hromadnej licenčnej zmluvy. Prosím, ako máme túto faktúru zaúčtovať? Získava naša obec touto zmluvou nehmotný majetok?

Obec vyrubila na rok 2011 platobným výmerom miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady poplatníkovi - fyzickej osobe, ktorá má v obci trvalý pobyt. Proti platobnému výmeru podala odvolanie matka poplatníka. Súčasťou odvolania bola aj plná moc na zastupovanie, avšak bez úradne overeného podpisu splnomocniteľa. Ako má v tomto prípade obec postupovať, má vyzvať poplatníka na odstránenie nedostatku podania, alebo odvolacie konanie zastaviť z titulu, že ho podala osoba na to nepríslušná?

Spoločnosť platiteľ DPH, ktorý nie je predajcom ojazdených mot. vozidiel kúpil zo zahraničia od obchodníka ojazdenými vozidlami motorové vozidlo na daľší predaj do iného členského štátu. Na motorové vozidlo bol použitý § 66 zákon o DPH - použitý tovar. Idú do kúpnej ceny aj obstarávacie náklady, teda poplatok za vybavovanie dokladov vozidla, poplatok za manipuláciu s vozidlom, aukčný poplatok atď?

Chcem sa informovať ohľadom výberu miestnych daní, spôsobe uplatňovania atď.

1. Je možné prijať VZN o miestnych daniach, kde sadzba za zastavané plochy a nádvoria a sadzba za ostatné plochy bude rozdielna, napriek tomu, že sa nachádzajú v zákone č. 582/2004 § 6 pod jedným písmenom - c)? Ide o to, že zastavanú plochu ľudia využijú viac ako ostatnú plochu. Ostatné plochy tvoria väčšinou výmole, brehy potokov, medze a defacto nevyužiteľné pozemky. Prečo by teda ľudia mali platiť rovnako za nevyužiteľný pozemok tak ako za využiteľný? 2. V našej obci je cca 50 % domov využívaných ako chaty, resp. stavby na individuálnu rekreáciu. Na listoch vlastníctva sú však vedené ako rodinné domy. Podľa zákona č. 582/2004 § 10 ods. 4 hovorí "Na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia." teda nie účel stavby ako je uvedený v LV. Ako však ja dosiahnem, aby si vlastník zmenil skutočný účel využitia stavby? Pošlem mu výzvu? Čo v prípade, ak sa ohradí, že stavbu využíva ako rodinný dom? Resp., čo ak uvedie, že stavba je rodinným domom a on ju len chodí niekoľkokrát ročne udržiavať aby nechátrala? (Ľudská vynaliezavosť je totiž veľmi veľká ak ide o platenie). Alebo je možné osobe, ktorá nemá na území obce trvalý pobyt dať vyššiu sadzbu pre výpočet dane z nehnuteľnosti? Resp., je možné osobám s trvalým pobytom na území obce dať zľavu bez toho, aby sa týkala tých, ktorí síce vlastnia nehnuteľnosti, ale nemajú v obci trvalý pobyt?

3. Podobne ako pri otázke č. 2 ide o trvalo bývajúcich a chatárov. Ide však o poplatok za TKO. Obec má zavedený poplatok za komunálny odpad v sume 0,02 €/osobu/deň, ktorý platí osoba s trvalým pobytom a osoba, ktorá v obci nemá trvalý pobyt ale vlastní v obci stavbu. Sadzba poplatku pre poplatníkov z titulu vlastníctva stavby pre osoby, ktoré nemajú v obci trvalý pobyt bola určená na 0,02 € za kalendárny deň teda 7,3 € za osobu a rok, bez ohľadu na počet vlastníkov zapísaných na LV. Bolo to určené aj z toho dôvodu, že sme mali prípad kde na LV bolo aj 7 súrodencov, ktorí zdedili stavbu ale vôbec ju nevyužívali a pritom mali platiť poplatok viac ako 50 €. Niektorí poplatníci si však rod. dom kúpili za účelom rekreácie, produkujú množstvo odpadu keďže sa na území obce zdržiavajú cez víkendy a niektorí aj celé prázdniny a platia rovnako 7,3 € za kalendárny rok. Preto sa chcem opýtať, akým spôsobom určiť poplatok pre tých, ktorí v obci nemajú trvalý pobyt, tak aby platili viac ako občania s trvalým pobytom a zároveň aby to bolo v súlade s platnou legislatívou? Je možné dať celoplošne vyššiu sadzbu a povedzme dať občanom s trvalým pobytom nejakú zľavu? Alebo môžem prijať VZN, v ktorom bude platiť každý vlastník nehnuteľnosti uvedený na LV (chatár), ale ako potom ochránim prípad, keď sú mnohí vlastníci na LV, ale celý rok tu ani neprídu-teda neprodukujú odpad?

Sme nezisková organizácia, ktorá ubytovala odídencov z Ukrajiny. Mesto nám rozhodnutím vyrubilo poplatok za komunálne odpady. Prosím o vyjadrenie, či mesto postupovalo správne vzhľadom na § 77 ods. 4 písm. f) zákona o miestnych daniach.