Otázky s vecným pojmom: Poistenie zdravotné

Zamestnávame zamestnancov na základe dohody o pracovnej činnosti. Nevieme dopredu, či budú pracovať celých 5 dní v týždni. Pri prijatí do zamestnania sme ich prihlásili do zdravotnej poisťovne. Je nutné ich prihlasovať a odhlasovať podľa toho, ktoré dni skutočne odpracovali? V našom prípade to bude ale nemožné, lebo to dopredu nevieme. Dohodári sú zároveň poberateľmi rodičovského príspevku. Zamestnanci majú pravidelný príjem.

Ak začne daňovník vykonávať príležitostnú činnosť popri svojom zamestnaní na základe zmluvy o dielo podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (vypracovanie štúdií na rôzne témy počas roka, na základe aj viacerých zmlúv počas roka) na vlastné náklady a vo vlastnom mene podľa zmluvy:

• Je povinný sa registrovať na daňovom úrade a požiadať o pridelenie daňového identifikačného čísla - DIČ?
• V prípade povinnosti registrácie na základe čoho sa bude registrovať? Je potrebné priložiť zmluvy o dielo pri takejto registrácii?
• Ak áno, kam spadá takýto príjem v prípade, ak daňovník má DIČ a ak nemá DIČ?
• A ak nie je povinný registrovať sa na daňovom úrade, tak do akého druhu príjmu zahrnie príjmy na základe takýchto zmlúv?
• Čo všetko patrí do činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním?
• Je osoba, ktorej je pridelené DIČ, povinná sa automaticky prihlásiť aj do zdravotnej poisťovne ako SZČO?

V roku 2012 som zamestnala študentku na príkaznú zmluvu, za rok 2012 bola vyplatená suma 1 800 eur, som povinná zaplatiť do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne odvody z príkaznej zmluvy?

Študent vysokej školy - denné štúdium - má podpísanú zmluvu s reprezentačným športovým tímom (skupinový šport). Z titulu tejto zmluvy mal v roku 2012 príjem vo výške 5 200 eur. Ako a kde správne zaradiť tento príjem do daňového priznania k dani z príjmov? Je povinný sa registrovať na daňovom úrade? Bude platiť z tohto príjmu zdravotné a sociálne poistenie?

Spoločnosť s ručením obmedzeným dosiahla v roku 2012 zisk, konateľ firmy sa rozhodol pre vyplatenie uvedeného zisku po vysporiadaní všetkých zákonných povinností (platba dane z príjmu, prevod do rezervného fondu).  Podlieha podiel na zisku vyplatený konateľovi, resp. spoločníkovi (ide o tú istú osobu) odvodom do Sociálnej a príslušnej zdravotnej poisťovne? Ako postupovať pri vyplácaní podielu na zisku spoločnosti s ručením obmedzeným za rok 2012 (podiel sa vypláca v roku 2013). Aké sú povinnosti spoločnosti s ručením obmedzeným pri vyplácaní podielu na zisku? Spoločník a konateľ je tá istá osoba, ktorá nie je zamestnaná v spoločnosti, ale chce si zobrať podiel na zisku. Treba sa zaregistrovať do Sociálnej poisťovne a do príslušnej zdravotnej poisťovni?

Občan SR pracujúci v Rakúsku na živnosť si zvolil sprostredkovateľskú zdravotnú poisťovňu na Slovensku. Na základe skúseností a zistenia, že mu táto nezabezpečuje dostatočnú zdravotnú starostlivosť sa na základe slobodnej voľby rozhodol zmeniť sprostredkovateľskú zdravotnú poisťovňu  na Slovensku.

Pracovníčka zdravotnej poisťovne odmietla vydať poistencovi formulár E 106, ktorý konkrétnemu poistencovi vydala rakúska zdravotná poisťovňa, čiže formulár viazaný na konkrétnu osobu, s  tým, že čo raz poisťovňa zaeviduje, potom to už nie je možné zmeniť. Je možné, aby bol občan takto zbavený možnosti slobodnej voľby?

V ďalšom postupe pracovníčka poisťovne odporučila poistencovi, aby si vyžiadal nový formulár E 106 vo svojej zdravotnej poisťovni v Rakúsku. Príslušná rakúska zdravotná poisťovňa na to odpovedala, že nie je dôvod vydávať nový formulár E 106, nakoľko poistenec nemá voči poisťovni dlhy a riadne si plní odvody. Preto pracovníčka poisťovne reagovala radou, že zmeniť stav je možné len zrušením živnosti v Rakúsku, čím sa zruší E 106 a potom znovu živnosť založiť, čím získa nový formulár E 106! Má to relevantný základ?

Na opätovnú žiadosť poistenca o vrátenie formulára E 106 z dôvodu zmeny sprostredkujúcej zdravotnej poisťovne, pracovníčka poisťovne odobrala poistencovi kartičku poistenca na Slovensku a vystavila formulár E 108,čo je v podstate strata nároku na zdravotné poistenie a odoslala ho do Rakúska - zatiaľ sa nenašiel - ale na určité obdobie obmedzila poistencovi prístup k zdravotnej starostlivosti, čím ho bezprostredne obmedzila na území SR, avšak je podozrenie, že prekročila svoju právomoc ohľadom právnej váhy formulára E 108 i E 106.

Pretože nebolo možné dôjsť k zmysluplnému záveru, musel poistenec prijať radu pracovníčky poisťovne a napísať žiadosť o zrušenie pôvodnej žiadosti, pretože „bol uvedený do omylu“.

Akých zákonov, právnych noriem, resp. nariadení EÚ sa držať, pretože k formuláru E 106 aj 108 bolo možné nájsť určité smernice, avšak nie je možné vyvodiť relevantný postup a záver. Môže si poisťovňa privlastniť formulár E 106,viazaný na konkrétnu osobu?

Cit ...„Formulár E 106 slúži na zaistenie nároku na plnú zdravotnú starostlivosť v SR pre ososby, ktoré pracujú v inom členskom štáte EÚ, ale pritom naďalej bývajú v SR. Pracovník oň žiada zahraničnú inštitúciu, v ktorej je poistený. Vydaný formulár E 106 potom predkladá slovenskej zdravotnej poisťovni, v ktorej bol naposledy poistený. Na základe formulára E 106 má nárok na plnú lekársku starostlivosť v oboch štátoch“.....

Zatiaľ sa nepodarilo sa zistiť, či teda poistenec, ktorý raz odovzdá E 106 do zdravotnej poisťovne, v ktorej bol naposledy poistený stratil právo výberu a slobodnej voľby. Je však známy fakt, že práve táto zdravotná poisťovňa pod rúškom šetrenia nedokáže zabezpečiť právo slobodnej voľby.

Zamestnávateľ – podnikateľ prevádzkuje maloobchodnú predajňu textilu (secondhand). Podnikateľ si zriadil živnosť v priebehu roka 2012, od septembra zamestnáva prostredníctvom dohody o vykonaní práce svoju manželku v maloobchodnej predajni. Manželka bola predtým zamestnaná na pracovnú zmluvu v inej firme, potom išla na materskú a následne rodičovskú dovolenku. V septembri 2012 jej skončila rodičovská dovolenka, ale do predchádzajúceho zamestnania sa nemohla vrátiť z organizačných dôvodov - s predchádzajúcim zamestnávateľom sa dohodla na rozviazaní pracovného pomeru. Manželka je momentálne v evidencii na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poberá dávku v nezamestnanosti z odpracovaných rokov. Zároveň vypomáha manželovi v maloobchodnej predajni prostredníctvom dohody o vykonaní práce. Zároveň manžel by chcel manželku zamestnať na pracovnú zmluvu prostredníctvom dotácie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kompenzácia vytvoreného pracovného miesta,  ale samozrejme až po vyčerpaní dávok v nezamestnanosti, ktoré poberá manželka. Do konca roka ju ešte môže zamestnávať na dohodu v zmysle súčasnej legislatívy.

Ale od januára 2013 nastanú zmeny v dohodách a odvodovom zaťažení z dohôd. Dohoda o vykonaní práce je uzatvorená na dobu určitú do 31. 12. 2012.

Môže manželka vypomáhať u manžela v predajni od januára 2013 bez nároku na odmenu, a zároveň aké sú tam podmienky, aby náhodou manžel nemal problémy, že zamestnáva pracovníka nelegálne? Konkrétne v nadväznosti na nasledujúcu informáciu: „...V zmysle zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa za nelegálnu prácu považuje závislá činnosť, ktorú vykonáva zamestnanec pre právnickú alebo fyzickú osobu, pričom s ňou nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Existuje však výnimka, pri ktorej môže zamestnanec vykonávať pre zamestnávateľa závislú činnosť bez toho, aby s ním musel uzatvoriť pracovnú zmluvu. Táto výnimka sa týka však len fyzických osôb – podnikateľov, ktorí majú možnosť, aby vo vymedzených prípadoch pre ne vykonávali prácu rodinní príslušníci bez povinnosti uzatvoriť s nimi pracovnoprávny vzťah. Za rodinného príslušníka sa v tomto prípade chápe len príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ak tento je dôchodkovo poistený alebo je poberateľom starobného, predčasného starobného, vdovského, vdoveckého, sirotského či výsluhového dôchodku, alebo je žiakom, resp. študentom do dovŕšenia 26 roku veku....“

Z uvedeného mi vyplýva že manželku nemôže zamestnávať, lebo nie je dôchodkovo poistená, jedine že by sa prihlásila ako samoplatiteľ na dôchodkové poistenie? Ak by sa manžel rozhodol, že manželku zamestná na dohodu o vykonaní práce aj od januára, podľa nových podmienok platných od 1. 1. 2013 - bude mať manželka stále nárok na dávky v nezamestnanosti (6 mesiacov z predošlého pracovného vzťahu)? Dohoda v roku 2013 by trvala maximálne do apríla (nakoľko potom by už nemohla robiť na dohodu o vykonaní práce a zároveň byť v evidencii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) a zároveň by sa začali pripravovať podklady na zamestnanie prostredníctvom podporných prostriedkov z úradu.

Aké oznamovacie povinnosti plynú SZČO po vzniku pracovnej neschoponosti voči zdravotnej poisťovni ? Je postup obdobný ako pri Sociálnej poisťovni, kde SZČO oznamuje vznik a zánik pracovnej neschopnosti a následne si kráti odvody za uvedené obdobie? Ako je to s platením odvodov do zdravotnej poisťovne počas pracovnej neschopnosti SZČO? Platí sa v plnej výške a následne sa vysporiada až v ročnom zúčtovaní?

Spoločnosť so sídlom v Žiline má zamestnanca na pozícii obchodný zástupca. V pracovnej zmluve má uvedené miesto výkonu práce Žilina. Zamestnanec má trvalý pobyt v Trnave. Môže zamestnávateľ preplatiť ubytovanie v Žiline tomuto zamestnancovi, keďže sídlo firmy je v Žiline? Ak nie a zamestnávateľ mu ubytovanie preplatil, aj napriek tomu, že zamestnanec nemá nárok na preplatenie tohto ubytovania, považuje sa to za nepeňažný príjem zamestnanca? Ak áno, akým odvodom by podliehal tento nepeňažný príjem? Na aký účet sa má zaúčtovať tento výdavok za ubytovanie?

Slovenská spoločnosť chce vyplatiť v roku 2012 podiely spoločníkom zo zisku z roku 2011. Jeden zo spoločníkov je občanom Rakúskej republiky. Platí sa daň pri výplate podielov zo zisku, keď sa vyplácajú rakúskemu občanovi - rezidentovi Rakúskej republiky? Ako je to zo zdravotným poistením pri výplate týchto podielov rakúskemu spoločníkovi?