Otázky s vecným pojmom: Podvojné účtovníctvo

Máme dočasne pridelených zamestnancov, účtujem mzdy 521/331. odvody 524/336, refundáciu 311 / 602, 343. Keďže zamestnanci sú dočasne pridelení, stačí takto zaúčtovať, alebo ešte cez interné doklady -521, 524 /-602 o sumy týchto zamestnancov, aby sa zaúčtovali skutočné mzdové náklady našich zamestnancov, kedže dočasný zamestnávateľ nám preplatí faktúru na mzdy a odvody?

V zmysle opatrenia č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva vz. n. p. (ďalej len "Postupov účtovania v PÚ") sa od 1. 1. 2014 na účtoch časového rozlíšenia neúčtuje, ak ide o nevýznamné sumy výnosov a nákladov a zároveň ide o každoročne sa opakujúce plnenia, napríklad náklady na telefónne poplatky, poplatky za odpad a predplatné. Doplnenie uvedeného postupu sa týka všetkých účtovných jednotiek. Možno považovať za nevýznamné sumy nákladov aj náklady na povinné zmluvné poistenia vozidiel a havarijné poistenia, ako aj náklady na poistenie ostatného majetku?

Konateľ spoločnosti s .r .o. dňa  7. 4. 2014 bol na pracovnej ceste osobným motorovým vozidlom. Dňa 7. 4. 2014 zaplatil v hotovosti nákup PHM v sume 1 350,00 CZK. Dňa  7. 4. 2014 bol vypracovaný cestovný príkaz, v ktorom je iba vyúčtovanie nákupu PHM v sume 1 350,00 CZK. Postupovala som správne pri výpočte cudzej meny na eurá? - použila som referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS zo dňa  6. 4. 2014 - zaúčtovala som 512/365, 365/211 - suma 1 350,00 CZK - osobná hotovosť konateľa a nie firmy s. r. o. – je správny postup pri výpočte cudzej meny na eurá:

Prijatá faktúra dátum dodania  7. 4. 2014 – použila som referenčný kurz ECB dňa  6. 4. 2014 prijatá faktúra bola zaplatená v hotovosti 22. 4. 2014 - použila som referenčný kurz ECB zo dňa 21. 4. 2014.

Spoločnosť má vo svojej evidencii pohľadávky a záväzky po splatnoti. Niektoré sú po splatnosti viac ako štyri roky. Zaujíma ma nasledovné:

1. Je spoločnosť povinná odpísať pohľadávku po uplynutí štyroch rokoch od splatnosti alebo ju môže evidovať stále v účtovníctve? Z účtovníctva ju, napr. vyradí až po 7 rokoch?

2. Je spoločnosť povinná odpísať záväzok po uplynutí štyroch rokoch od splatnosti alebo ho môže evidovať stále v účtovníctve? Z účtovníctva ho napr. vyradí až po 8 rokoch?

3. Ak spoločnosť bola povinná tieto pohľadávky a záväzky odpísať po 4 rokoch od splatnosti a neurobila tak, hrozia jej nejaké sankcie?

4. Čo sa pri odpise pohľadávky, resp. záväzku považuje za dobu splatnosti? Je to dátum uvedený na faktúre (uvádzajú sa rôzne splatnosti: 10. dní, 14 dní, 90 dní), alebo sa mám riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, kde je uvedená 60 dňová lehota (to znamená, že ak splatnosť na faktúre je 14, dní tak ja budem počítať až 60 dní a vtedy nastane splatnosť). V podstate ma zaujíma, či účtovná jednotka je povinná urobiť vyradenie pohľadávok a záväzkov po uplynutí 4 rokov od ich splatnosti, alebo je to na rozhodnutí účtovnej jednotky.

Spoločnosť - platiteľ DPH zaslala vzorky tovaru plastového odpadu odberateľovi do Talianska. Celková hodnota zaslanej vzorky bola 300 €, pričom išlo o 200 kg plastového odpadu a jednotková cena za 1 kg bola 1,50 €. Spoločnosť účtuje spôsobom B priamo do spotreby, zaslanú vzorku zo skladu zaúčtovala 501/504 - je to správne? Má spoločnosť povinnosť odviesť DPH zo zaslanej vzorky? Ako postupuje v prípade, ak bude odovzdaná vzorka tuzemskému odberateľovi a ako, ak bude zaslaná vzorka tovaru zahraničnému odberateľovi z EÚ?

Kúpili sme v roku 2013 časť podniku a pri jeho kúpe v novembri 2013 sme zaúčtovali goodwill. Hodnota podniku z účtovníctva predávajúceho k dátumu predaja (aktíva mínus pasíva) = mínus 3 000. Cena odborný odhadom = mínus 3 000. Kúpna cena = 1 000. T. j., odborný odhad = hodnota podniku v účtovníctve predávajúceho. Z tohto vznikol nám ako kupujúcej strane goodwill 4 000, ktorý sme sa rozhodli odpisovať štyri roky a hneď prvý rok 1 000 (rok 2013). Prvý odpis účtovný aj daňový bude v roku uzatvorenia zmluvy o kúpe časti podniku a to vo výške 1/4 vzniknutého goodwillu. Môžeme teda účtovne aj daňovo odpísať aj prvý rok celý ročný odpis v zmysle § 17a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.? Dnes už vedenie spoločnosti začalo premýšľať inak a posúdením aktuálnej obchodnej ponuky vychádza ekonomicky výhodnejšie hmotný majetok (kúpený pri kúpe časti podniku) predať ako ho nechať v spoločnosti ďalšie roky. Ako však ďalej postupovať s goodwillom, ktorý máme naplánované odpisovať ešte 3 roky? Čo sa stane s účtovnou a daňovou zostatkovou cenou goodwillu v prípade predaja majetku?

Spoločník a konateľ s. r. o. vykonáva z firemného účtu platby, ktoré sa týkajú jeho osobných potrieb. Ako túto skutočnosť zaúčtovať v podvojnom účtovníctve na základe výpisu z banky? Je možné použiť účet 355? A ako to mám vysporiadať na konci roka? Je možné previesť zostatok aj do nasledujúceho roka? Je tento účet saldokontný?

Rozpočtová organizácia (RO) zakúpila stravné lístky a zaúčtovala ich 213/321, 518/321, úhr. fa 321/222, výdaj str. lístkov 527/213, 472/213, 335/213, prevod zo SF 261/221, príjem na VU -261/222, RK úhrada str. lístkov zam. 331/335. Oproti čomu má RO ponížiť čerpanie na 222 RK?

Sme reštaurácia účtujúca v sústave podvojného účtovníctva, sme mesačnými platiteľmi DPH. Akým spôsobom sa účtuje strava zamestnancov reštaurácie? Nemáme stravné lístky,účtuje aj na účte 622 aktivácia? Môžte mi prosím rozpísať presný spôsob účtovania stravy zamestnancov reštaurácie?

Firma s.r.o. zamestnáva zamestnancov, ktorí si uplatňujú daňový bonus na dieťa. Ako mám zaúčtovať uplatnenie daňového bonusu na dieťa. Postup účtovania: ID pred. daň zo závislej činnosti 331/342, suma 127,74 €, ID daňový bonus na dieťa 342/331, suma 42,06 €. Výpis z účtu: BV daň z príjmu 331/342, suma 85,68 €, BV, odvod dane 342/331, suma 85,68 €, BV, zaplatená daň zo záv. činnosti 342/221, suma 85,68 €. Je tento postup účtovania správny?