Otázky s vecným pojmom: Konateľ

Dobrý deň, poprosíme Vás o zodpovedanie nasledovných otázok v problematike zaradenia do kategórie „mikrodaňovník“ a tiež o obšírnejšie objasnenie tejto problematiky.

1/ Ak sme správne pochopili problematiku mikrodaňovníka, tak ak nedosiahneme hranicu príjmu do 49 790 €, tak zo zákona MUSÍME byť mikrodaňovník?

2/ Pre mikrodaňovníka platí znížená sadzba 15 %, ale táto predsa platí aj pre SZČO a PO, ak ich príjem nedosiahne hranicu 49 790 €?

3/Mikrodaňovník MOŽE čerpať výhody - napríklad zvýhodnené odpisovanie, zvýhodnené umorovanie straty a ešte zvýhodnenie ohľadom tvorby OP k pohľadávkam. Ak sa však daňovník rozhodne, že ani jednu výhodu nebude čerpať, tak čo to pre daňovníka v praxi znamená toto postavenie mikrodaňovníka? Má nejaký iný význam?

4/ Ak je podnikateľ SZČO a zároveň je konateľom v inej s. r. o., a ak v priebehu roka medzi sebou NEFAKTURUJÚ žiadne výkony, a tržby nepresiahnu hranicu 49 790 €, tak obe firmy budú zaradené ako „mikrodaňovník“?

5/ Ak je podnikateľ konateľom v jednej s. r. o. a zároveň je konateľom aj v druhej s. r. o., a ak v priebehu roka medzi sebou fakturujú výkony, a tržby nepresiahnu hranicu 49 790 €, tak obe firmy NEMOŽU byť zaradené ako „mikrodaňovník“?

Konateľ s.r.o. s pravidelným príjmom sa vzdal funkcie konateľa a bol podaný návrh na výmaz tohto konateľa z OR. Je povinnosťou vystaviť zápočtový list takémuto konateľovi?

Slovenská s.r.o. má 49 % podiel na Z.I. v českej s.r.o. a z českej firmy sú vyplácané výnosy slovenskej firme, kde podľa slov konateľa sa zdaňujú v ČR pri vyplácaní týchto výnosov. Akým spôsobom zdaňovať alebo nezdaňovať tieto výnosy v slovenskej firme, prípadne akými paragrafmi ZDP sa riadiť? Ak tá istá slovenská s.r.o. má 50 % podiel na Z.I. v ďalšej českej s.r.o., pričom ďalší postup je rovnaký ako pri prvej časti otázky. Ako postupovať pri zdaňovaní v tomto prípade? 

Konateľ spoločnosti sa rozhodol splatiť firemný úver v banke pred lehotou splatnosti. Za predčasné splatenie úveru banka účtuje poplatok 1 % výšky splateného spotrebiteľského úveru. Problém je v posúdení tohto výdavku z daňového hľadiska. Konateľ považuje výdaj za daňový, ja za nedaňový. Pritom vychádzam z ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v z. n. p., kde pri splatení spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti vlastne nejde o poplatok, ale o náhradu nákladov, citujem "Ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti, má veriteľ nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti ...". Ja považujem uvedenú náhradu (poplatok) za nedaňový výdavok [§ 21. ods. 2 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z.], lebo mám za to že ide o formu kompenzácie (sankcie), za nezaplatené úroky. Prosím o názor, či v prípade náhrady (poplatky) za predčasné splatenie úveru ide o daňový alebo nedaňový výdavok na strane dlžníka?

Valné zhromaždenie rozhodlo o vyplatení zisku konateľovi, ktorý je kumulovaný za viac zdaňovacích období - 10 rokov, zisk sa bude vyplácať mesačne.

1. Ako sa tento zisk má zdaniť u konateľa a koľko % ?
2. Platia sa z toho odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovni, platia sa mesačne, keď sa zisk bude vyplácať mesačne?
3. Ovplyvní tento príjem RZZP a výšku preddavku mesačných odvodov v následnom budúcom období?
4. Ako vyplatenie zisku / za 10 rokov, vyplácaného mesačne / ovplyvní povinnosti konateľa, ktorý je zamestnancom a je na 50 % invalidný dôchodca?

Môže spoločnosť s ručením obmedzeným časť nerozdeleného zisku po zdanení darovať fyzickej osobe, prípadne právnickej, ktorá nie je spoločníkom ani konateľom, ani zamestnancom spoločnosti, akým fyzickým a právnickým osobám môžem zisk darovať a v akej výške môžem zisk darovať?

Zaujímajú nás vzťahy závislosti podľa § 2 písm. o) bod 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. vo vzťahu ku prokuristovi. Nastal prípad, kde fyzická osoba je konateľom v jednej spoločnosti a prokuristom (zapísaným v obchodnom registri) v inej. Je nutné tieto dve spoločnosti považovať za závislé? Prax priniesla ešte jednu situáciu, kde fyzická osoba (nie je konateľom ani spoločníkom) má generálnu plnú moc na zastupovanie danej spoločnosti navonok, t. j. v akýkoľvek vzťahoch a jednaniach, kedy po predložení overenej plnej moci plne zastupuje spoločnosť. Je táto osoba závislou vo vzťahu k inej spoločnosti, kde je konateľom? Môžeme teda tieto dva prípady zahrnúť pod štatutárne orgány v zmysle znenia zákona?

1. Na začiatku účtovného a zdaňovacieho obdobia roka 2013, t. j. 1. 1. 2013 - uzatvorená Zmluva o výkone funkcie konateľa podľa § 66 ods. 3 OZ.

2. Dojednaná odmena X € ako ročná odmena, s tým, že vznikne na ňu nárok za podmienky, že spoločnosť bude zisková, a to ešte pre zaúčtovaním tejto odmeny ako účtovného a daňového nákladu.

3. skutočnosť za rok 2013 - spoločnosť je zisková - zisková je aj po zaúčtovaní predpisu odmeny konateľa vo výške X € 31. 12. 2013.

4. Konateľ sa rozhodne a táto skutočnosť je obsiahnutá aj v Zmluve o výkone funkcie konateľa, že na posilnenie finančnej stability s. r. o., na posilnenie zložiek vlastného imania kapitalizuje záväzok z odmeny vo výške x EUR : 379/413, a tým, že nedošlo k jednorazovej výplate odmeny, nestala sa predmetná odmena vymeriavacím základom na povinné zákonné poistenie a zdanenie daňou z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti za rok 2013, resp. za 12/2013. Daňový úrad pri kontrole neuznal túto odmenu vo výške X €, s tým, že ide o nepreukázanie daňového výdavku a nebola preukázaná povinnosť platenia odmeny. Prosím o stanovisko čím skôr vzhľadom na ukončenú daňovú kontrolu dňa 13. 10. 2015 a potrebu obhajoby.

Pôžičky od spoločníkov/konateľov Novela Obchodného zákonníka s účinnosťou od 29. 4. 2015: Spoločník nemôže poskytnúť úver v hotovosti. Od 1. 1. 2016 sa toto obmedzenie rozširuje na širší okruh osôb. Takže doteraz, keď chýbali firme peniaze do pokladnice, spoločník tam vložil peniaze. (211/365) Keďže pri niektorých nákupoch firma bude potrebovať peniaze v hotovosti, firma bude musieť dotovať pokladnicu aj v budúcnosti nejakým spôsobom. Aké riešenia nám odporúčate, akým spôsobom má firma dotovať pokladnicu v hotovosti? (Napr. s prijatou pôžičkou od tretích osôb? 211/249) Plnenia spoločníkom/konateľom- Zákaz vrátenia vkladu Za vrátenie vkladu sa považuje aj plnenie bez primeraného protiplnenia. Pri posudzovaní primeranosti protiplnenia je potrebné zohľadniť najmä obvyklú cenu na trhu, schopnosť druhej strany ho poskytnúť. Môže firma spoločníkovi vrátiť peniaze v hotovosti? (365/211) Ak firma predá konateľovi hmotný majetok, stačí, keď ho predá za obvyklú trhovú cenu? Na aké konkrétne plnenia sa vzťahuje ešte tento zákon?

Ake povinnosti vyplývajú konateľovi dvojosobovej s.r.o. v pripade, že chce odísť do dôchodku. Ide o s.r.o., kde sú dvaja konatelia s podielom 50:50.