Otázky s vecným pojmom: IAS, IFRS

1. Spoločnosť poskytuje svojim zamestnancom akcie ako súčasť bonusu. Podmienkou je, že zamestnanec musí v spoločnosti pracovať minimálne 3 roky. V deň, keď akcie dostane, zároveň obdrží „put opciu" na predaj daných akcií spoločnosti naspäť (za cenu, keď akcie dostal). To znamená, že ak cena na trhu bude nižšia, zamestnanec si samozrejme opciu uplatní, v opačnom prípade nie. Na uplatnenie opcie má zamestnanec tri roky.  Dá sa uvedené brať ako transakcie s platbou na základe podielov vysporiadaných akciami (equity settlet share-based payment transactions), alebo naopak ako zložený finančný nástroj (compound financial instrument), keďže zamestnanec má v podstate právo voľby medzi akciou alebo peňažnými prostriedkami?
2. Predpokladajme, že spoločnosť zamestnancovi vydá akcie a zároveň mu poskytne „put opciu". Spoločnosť plánuje v prípade využitia tejto opcie predať akcie na trhu. Je táto skutočnosť predmetom vlastných akcií (treasury shares) alebo iba sa účtuje o záväzku z rozdielu medzi trhovou cenou (market price) a cenou opcie? V prípade, že cena bude na trhu vyššia, predpokladáme, že nemáme čo účtovať, keďže v podstate nevzniká žiadny záväzok.

Platí z hľadiska IAS/IFRS kapitalizácia aj na hnuteľný hmotný majetok (významné dopravné prostriedky) pre klienta, ktorý vykonáva verejnú prepravnú službu? Významným spôsobom sa vynovil vozový park, ktorý sa bude niekoľko rokov financovať z vysokého úveru a samozrejme s vysokými úrokmi aj inými poplatkami.

Môžu sa z pohľadu IAS/IFRS úroky z úveru zahrnúť do obstarávacej ceny (tá časť úrokov, ktorá bola zaplatená do dňa uvedenia majetku do užívania) dlhodobého majetku, alebo sa účtujú priamo do nákladov?

Zaujímal by ma názor ohľadom posúdenia rizikovosti pohľadávok po splatnosti a prípadnej tvorby opravných položiek k týmto pohľadávkam v kontexte požiadaviek IFRS. Pracujem v spoločnosti zaoberajúcej sa predajom osobných automobilov a náhradných dielov. Z našej činnosti vykazujeme pohľadávky jedného klienta, ktoré sú po splatnosti viac ako 180 dní. Ich výška je pomerne významná vzhľadom k vykazovanému výsledku hospodárenia spoločnosti a objemu zákaziek odberateľa. Tieto pohľadávky sú kryté zmenkou s avalom a písomným uznaním dlhu. V súčasnej dobe sme s týmto odberateľom stále v obchodnom spojení. Úhrada nových obchodov prebieha v hotovosti a ohľadom pohľadávok po splatnosti dohodujeme splátkový kalendár. Podľa môjho názoru v tomto prípade z hľadiska IAS 37 nie je nutné tvoriť opravné položky k pohľadávkam, pretože pravdepodobnosť úhrady je vzhľadom k zabezpečeniu a platobnej vôli zákazníka vysoká.

Chceli by sme sa opýtať na spôsob vykazovania postúpenej pohľadávky z titulu faktoringu z pohľadu IAS/IFRS, pričom postúpenie bolo uskutočnené v menovitej hodnote. Predpokladám, že v prípade takejto pohľadávky sa len zmení jedna pohľadávka na inú pohľadávku (nevykazuje sa odpis a následne vynos z predaja pohľadávky tak ako v našej legislatíve).

Aké sú výhody, resp. nevýhody pri aplikácii modelu precenenia pri hmotnom majetku k súvahovému dňu z hľadiska IAS/IFRS?

Ako sa majú posúdiť výdavky súvisiace s premiestnením majetku (ide o náklad alebo sa majú kapitalizovať)? Nejde o premiestnenie do inej dcérskej spoločnosti v rámci konsolidovaného celku, ale v rámci upgrade linky je nutné zmeniť „layout" linky, a tým získať priestor pre realizáciu celej investičnej akcie. Ako postupovať v prípade, že materská spoločnosť má iný názor, ako je uvedený v IFRS?

Ako treba podľa IFRS zaobchádzať s premlčanými dividendami z akcií (ktoré si nikto nevyzdvihol a spoločnosť nemá kontakt na akcionárov), príp. premlčanými záväzkami (istina + úroky) z vlastných dlhopisov? Zákonná premlčacia doba je 4 roky v prípade dividend a 10 rokov u záväzkov z dlhopisov. Spoločnosť sa rozhodla, že z dôvodov „reputačného" rizika obidve lehoty predĺži o ďalších 6 rokov, t. j. do 6 rokov po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty vyplatí nároky akcionárom / veriteľom v plnej výške, po jej uplynutí nevyplatí nič. Bolo odhadnuté, že po uplynutí zákonnej premlčacej doby dôjde k vyplateniu 10 % z pôvodných záväzkov. Je z hľadiska IFRS tento prístup správny? Záväzok voči akcionárom / veriteľom je evidovaný v plnej výške po dobu zákonnej premlčacej lehoty + obdobie, za ktoré sa spoločnosť rozhodla plniť navyše. Po uplynutí tejto doby sú záväzky z vlastných dlhopisov odúčtované do prevádzkových výnosov, záväzky z dividend do nerozdeleného zisku. Je tento prístup z hľadiska IFRS správny?

Existuje pre IFRS a US GAAP nejaký návod, ktorý by sa zaoberal fakturáciou služieb medzi priaznenými osobami?

Spoločnosť má niekoľko divízií, z ktorých niektoré sú stratové. Ku dňu účtovnej závierky chce ukončiť ich činnosť a zaúčtovať rezervy na straty z predaja majetku, odstupné zamestnancom a podobne. Môžeme to pre účely IFRS uznať ako rezervu, alebo musíme postupovať podľa IFRS 5? Čo potom s odstupným?