Otázky s vecným pojmom: Daň z pridanej hodnoty

Škody spôsobené lesnou zverou fakturované poľovníckemu združenie  sa fakturujú s DPH alebo bez DPH?

Je možné pracovnú zdravotnú službu (PZS) vykonávanú lekárom s licenciou „pracovné lekárstvo" zahrnúť pod § 29 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p (ďalej len „zákon o DPH")   a chápať  PZS  ako  službu oslobodenú od DPH? Ust. § 29 zákona o  DPH ďalej uvádza, že od DPH sú oslobodené aj služby priamo spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V prípade, že spoločnosť poskytujúca PZS rozpočítava na jednej faktúre samostatné položky – preventívne prehliadky, výjazd lekára a dopravné náklady – ide  v tomto prípade o služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (výjazd lekára, dopravné náklady)?

V prípade, že slovenská spoločnosť bude poskytovať PZS aj do iného členského štátu EÚ, je povinná registrovať sa pre IČ DPH, podľa § 7a  zákon o DPH?

Spoločnosť vykonáva činnosť záložne, kde poskytuje za založenú vec peniaze a pri vyzdvihnutí založenej veci musí záložný dlžník zaplatiť úrok. Počíta sa tento úrok do obratu DPH, nakoľko je v § 4 ods. 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v z. n. p. uvedené, že tieto výnosy (príjmy) sa do obratu nezahŕňajú, ak tieto služby sú poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby?

Spoločnosť s ručením obmedzeným, platiteľ DPH kúpila stavebný pozemok od obce. Obec mu vystavila faktúru na predaj pozemku aj s vyčlenením DPH na faktúre. Faktúra obsahuje aj IČ DPH predávajúceho. Keďže spoločnosť, ktorá  kúpila pozemok a má daňový doklad, môže si uplatniť DPH naraz v daňovom priznaní v danom mesiaci, kedy nastane predaj? Má spoločnosť  nárok na vrátenie DPH?

Pre účely podnikania plánujeme kúpiť starší rekreačný objekt. K chate patria aj priľahlé pozemky mimo zastavaného územia obce (7 parciel). Spolu s dodávateľom nie sme si istí, aký postup je správny z hľadiska DPH vo veci zdanenia pozemkov. V prípade pozemku, na ktorom stojí chata sa môže dodávateľ v zmysle § 38 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") rozhodnúť, či daň uplatní alebo nie. Podotýkam, že obaja sme platitelia DPH. Problematické sú ďalšie, menšie pozemky. V  liste vlastníctva sú evidované ako "zastavané plochy a nádvoria", pričom v riadku spôsob využitia je uvedené, že ide o pozemok, na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba a jej súčasti. Podľa informácií dodávateľa ide o vodovodnú, kanalizačnú, káblovú, telefónnu prípojku, transformátor, prístupové cesty a vodojem s oplotením. Za túto kategóriu pozemkov dodávateľ platí aj daň z nehnuteľností. V Metodickom pokyne k zdaňovaniu dodania a nájmu nehnuteľností podľa § 38 zákona o DPH vydanom Daňovým riaditeľstvom SR sú uvedené  definície pojmov stavba a stavebný pozemok. Stavba na účely zákona o DPH nie je definovaná. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v .z n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník") v § 119 ustanovuje, že veci sú hnuteľné a nehnuteľné. Nehnuteľnosti definuje ako pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.  Stavebným pozemkom sa podľa § 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)  v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon") rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou. V územnom pláne zverejnenom na stránke obce je predmetná lokalita označená ako oblasť rekreácie a športu – súčasný stav. Na základe uvedených informácií vidno určitý nesúlad predpisov upravujúcich túto problematiku. Je zrejmé, že na pozemkoch umiestnené inžinierske stavby nespĺňajú podmienku pevných základov, možno len v prípade vodojemu. Podľa definície stavebného pozemku by mohlo ísť o stavebný pozemok, keďže je v územnom pláne zahrnutý v jestvujúcej oblasti rekreácie a športu (ale bez presného určenia parciel, v mierke 1:20000). Teda nič nebráni budúcej zástavbe. Možno na upresnenie by postačovalo vyjadrenie obce. A nakoniec, pojem stavebný pozemok nie je totožný pre účely dane z nehnuteľností, kde sadzby sú nepomerne vyššie.

Česká firma s českým DIČ si objednala u slovenskej spoločnosti jednorazový prenájom miestnosti. Ako sa má vystaviť odberateľská faktúra? Treba ju vystaviť so slovenskou DPH?

Ak fungujúca spoločnosť, platiteľ DPH vloží časť svojej spoločnosti formou nepeňažného vkladu do základného imania a tým vznikne spoločnosť (100% dcéra spoločnosti), považuje sa takáto transakcia za dodanie tovaru a služby, alebo je to oslobodené podľa §10 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH")?  Daňový úrad vzniknutú spoločnosť registroval pre DPH, nie však dňom vkladu. Prepáčte, ale nemám v tom úplne jasno, tak si to chcem ešte prekonzultovať. DR SR mi dalo stanovisko: "Predmet každého nepeňažného vkladu sa posudzuje samostatne. Podľa ustanovenia § 59 Obchodného zákonníka nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť, teda majetok, ktorý je oceniteľný peniazmi. Predmetom nepeňažného vkladu môžu byť hnuteľné veci, nehnuteľnosti, podnik alebo jeho časť, nehmotný majetok (práva k nehmotným statkom, ako aj záväzkové právo, pohľadávka, obchodné podiely, cenné papiere, a pod.). Poskytnutie nepeňažného vkladu vo forme nehnuteľnosti sa považuje za dodanie tovaru (§ 8 zákona o DPH) alebo dodanie služby (§ 9 napr. prevod práva k nehmotnému majetku) za protihodnotu, s výnimkou prípadov uvedených v § 10 zákona o DPH. V súvislosti s § 4 ods. 6 sa platiteľom DPH zo zákona stáva aj PO alebo FO, ktorá nadobudla v tuzemsku podnik alebo časť podniku a to v súlade s § 476 až 488 Obchodného zákonníka, dňom jeho nadobudnutia."

Je správny postup odpočítania DPH pri preprave tovaru z Európskej únie, ktorú zabezpečuje pre  slovenskú spoločnosť - platiteľa DPH, tuzemský prepravca a následne ju slovenskej spoločnosti fakturuje s DPH? Uvedený tovar sa používa na podnikateľské účely.

Spoločnosť vkladá časť podniku do novozaloženej spoločnosti (obe sú akciové spoločnosti). Z pohľadu DPH túto problematiku rieši § 10 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a nepovažuje sa to za dodanie. Spoločnosť, do ktorej bol vklad vložený,  sa stáva platiteľom dňom nadobudnutia časti podniku. Treba dávať oznámenie daňovému úradu,  resp. musia niečo doložiť obe spoločnosti?  Čo je najdôležitejšie pri takejto transakcii z pohľadu DPH a dane z príjmov?

Platiteľ DPH v 9/2010 dodal tovar, odberateľovi vystavil faktúru a daň odviedol v daňovom priznaní 9/2010. Chybou pri evidencii dodania došlo k tomu, že na tú istú dodávku tovaru bola vystavená ďalšia (duplicitná) faktúra a daň taktiež odvedená 9/2010. Odberateľ to reklamuje v 5/2011. Je storno duplicitnej faktúry predmetom dodatočného daňového priznania 9/2010?