Otázky s vecným pojmom: Daň z nehnuteľností

Obec obdržala dňa 4. 2. 2008 od daňovníka (právnická osoba) daňové priznanie k dani z nehnuteľností na rok 2008. Daňové priznanie bolo podané po lehote ustanovenej zákonom o miestnych daniach, preto sme uložili daňovníkovi pokutu 2 000 Sk. Daňovník podal odvolanie v ktorom uvádza, že uložená pokuta je nezákonná, pretože daňové priznanie podal v zákonom stanovenej lehote. Dôkazom jeho tvrdenia je podací lístok na pošte s dátumom 31. 1. 2008. Ako máme v danom prípade ďalej postupovať?

Majú daňovníci platiť daň z nehnuteľnosti aj za parcely registra E?

Obec daňovníkovi vyrubila daň z nehnuteľností na rok 2015 riadne rozhodnutím. Daňovník rozhodnutie prevzal bez odvolania. Rozhodnutie riadne prevzal dňa 11. 9. 2015 a až dňa 26. 2. 2016 zaplatil časť vyrubenej dane. Po zaslaní druhej výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku, daňovník podal podnet na okresnú prokuratúru s návrhom na podanie protestu proti VZN obce ako aj proti rozhodnutiu na zaplatenie dane. Prokuratúra listom v mesiaci október 2016 nás upozornila, resp. vydala protest, že časť VZN nie je v súlade so zákonom. Vo VZN v časti obce bola zvýšená sadzba dane o 5-násobok základnej sadzby, avšak časť netvorí ucelený pozemok, na tento rozpor so zákonom - § 17a zákona č. 582/2004 Z. z. - nás upozorňuje prokuratúra. Nás by zaujímalo, či na celý prípad nemá vplyv, že daňovník sa neodvolal v stanovenej lehote proti vydanému rozhodnutiu na zaplatenie dane? Poznamenávame, že obec každoročne prijíma a vydáva VZN na ďalší rok, resp. na ďalšie zdaňovacie obdobie. V prípade, keď daňovník podal podnet na prokuratúru, už VZN na rok 2015 bolo neplatné, nakoľko po vydaní nového VZN na rok 2016 toto bolo zrušené. Chceli by sme vedie, aký je postup obce pri riešení prípadu. Môže obec argumentovať s tým, že daňovník sa neodvolal proti rozhodnutiu o zaplatenie dane, rozhodnutie tým bolo prijaté a akceptovateľné?

Občania obce dlhodobo preukázateľne užívajú obecné pozemky (majú ich ohradené, využívajú ich ako záhrady), ktoré sa nachádzajú za ich nehnuteľnosťami. Obec vyrubuje týmto občanom daň z nehnuteľností (pozemkov). Občania teraz namietajú, že obec im neoprávnene vyrubuje daň (a tým sa na nich obohacuje). Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. daňovníkom je aj osoba, ktorá pozemok skutočne užíva. Je teda tento postup obce zákonný?

Ako mám postupovať pri výpočte dane z pozemkov ak bolo vydané stavebné povolenie, ktoré bolo spojené z územným konaním. Môžem to považovať za stavebný pozemok podľa § 6 ods. 4?

Daňovník bol k 1. januáru 2008 vlastníkom pozemku evidovaného na správe katastra ako vinica, parcelné č. 8880/1 vo výmere 1 152 m². Za tento pozemok správca dane vyrubil daň, ktorú daňovník aj zaplatil. V priebehu roka 2008 bolo správcovi dane doručené stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť v decembri 2007. Stavebným povolením bola povolená stavba na pozemku vedenom na liste vlastníctva ako vinica vo výmere 1 152 m². Obvodný pozemkový úrad vydal rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy o výmere 52 m², ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. decembra 2007. Na základe uvedeného správca dane predvolal daňovníka na podanie dodatočného daňového priznania. Dodatočné daňové priznanie daňovník podal v novembri 2008, kde uviedol stavebný pozemok vo výmere 1 152 m². Správca dane mu dodatočným platobným výmerom vyrubil na rok 2008 rozdiel dane, ktorý však daňovník odmieta zaplatiť a žiada, aby mu bola daň za stavebný pozemok vyrubená len za tú časť parcely, ktorá bola vyňatá z pôdneho fondu (t. j. 52 m², pretože parcela má pridelené samostatné číslo) a zostávajúcu časť pozemku na parcele č. 8880/1 žiada zdaňovať ako vinicu aj naďalej. Postupoval správca dane na rok 2008 správne?

Daňovníkovi obec zaslala výzvu podľa ustanovenia § 58a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p., aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy zaplatil daň z nehnuteľností. Na základe tejto výzvy daňovník písomne oznámil, že sa nepovažuje za daňového dlžníka a daň nemohol uhradiť, pretože mu nebol doručený platobný výmer na daň z nehnuteľností. Platobný výmer obec považovala za doručený, nakoľko si ho daňovník v úložnej dobe nevyzdvihol na pošte. Postupovala obec správne?

V roku 2007 správca dane vyrubil daňovníkovi daň z nehnuteľností na rok 2007, ktorú daňovník uhradil po lehote splatnosti. V dôsledku oneskorenej úhrady dane správca dane v roku 2009 vyrubil sankčný úrok rozhodnutím, ktorý zaslal daňovníkovi doručenkou, ale nie do vlastných rúk. Je možné toto rozhodnutie považovať za doručené?

Hospodársky rok spoločnosti s ručením obmedzeným  začína 1. 10. 2011 a končí 30. 9. 2012. V roku v marci 2012 poslala obec podnikateľskému subjektu  daň z nehnuteľnosti na rok 2012 v sume 1 100 EUR.Treba túto daň časovo rozlíšiť, alebo je celú zaúčtovať do nákladov?

Som starostom obce Lechnica, na ktorej katastrálnom území je okrem domov v správe obce postavených 11 rodinných domov, ktoré spravuje susedná obec Červený Kláštor. Deje sa tak od r. 1976, nakoľko v tom období bolo spoločné MNV a lokalita, kde je postavených týchto 11 domov bola bližšie k obci Červený Kláštor a taktiež sa do tejto lokality dalo prejsť po ceste len cez obec Červený Kláštor. Ako som uviedol územie, kde sa nachádza týchto 11 domov je kataster našej obce Lechnica, ale spravuje to obec Červený Kláštor a zároveň Červený Kláštor poberá z tohto územia všetky miestne dane, poplatky a taktiež podielové dane za občanov. V mojom záujme je, nakoľko som od novembra novozvolený starosta, uviesť túto situáciu do správnych koľají, avšak vzhľadom na to, že obec Červený Kláštor spravovala toto územie už dlhšiu dobu starosta obce "nechce pustiť" túto lokalitu. Totiž obidve obce sme malé obce a príjem cca 5 000 €/rok z daní atď. je značným percentom v našich rozpočtov. Naviac ani ľudia sa nechcú prehlásiť k nám do obce Lechnica napriek tomu, že bývajú v našom katastrálnom území. Čerešničkou na torte je to, že obec Červený Kláštor vydávala stavebníkom v tejto lokalite súpisné čísla a tak sa na katastrálnom úrade objavujú pod jedným súpisným číslom v katastri Lechnica dvaja rôzny majitelia. A moja otázka teda znie:

1. Keď odhliadneme od podielových daní - má obec Červený Kláštor právo vyberať miestne dane, poplatky, daň za psa atď. z katastrálneho územia našej obce? Pre príklad kúpim si byt v BA a dane predsa musím platiť BA, nakoľko je byt v k.ú. BA nie do iného mesta či obce.

2. Je možné pozastaviť výkon správy obci Červený Kláštor na danú lokalitu?

3. Môžem odňať súpisné čísla, vydané obcou Červený Kláštor stavbám na našom území, aby som tak dal do poriadku zdvojené súpisné čísla v jednom katastri?

4. Má obec Červený Kláštor právo si označiť naše územie svojimi značkami začiatok a koniec obce? Pre pozornosť len uvediem, že zástupcovia Červeného Kláštora stále hovoria o tomto území ako o svojom území, ale ak je niečo moje prečo si to chcem od niekoho iného kúpiť? - lebo obec Č. Kláštor nám zasielala viacero návrhov na odkúpenie tohto územia, čo viem aj podložiť písomnými žiadosťami od obce Č. Kláštor. Taktiež hneď vedľa týchto domov je rekreačný areál, ktorého stavby majú pridelené súpisné čísla našej obce a platia nám aj miestne dane.