Otázky s vecným pojmom: Cestovné náhrady

Právnická osoba vlastní osobné motorové vozidlo, ktoré využíva v podnikaní, nie na súkromné účely. Na niekoľko dní v roku (v júli, v auguste, v novembri) by chcela toto vozidlo požičať inej právnickej osobe, ktorá ho takisto bude využívať na podnikateľské účely. Môže vlastník vozidla uhradiť celú daň z motorových vozidiel a v rámci nájomného alikvotnú časť prefaktúrovať podnikateľovi, ktorý si požičal na určité dni vozidlo? Opravy a údržby vozidla si bude vlastník hradiť sám. Môže PHL si dať do nákladov vlastník vozidla a v rámci nájomného prefaktúrovať podnikateľskému subjektu, ktorý si požičal auto, alebo je správnejšie, aby si ten, kto si auto požičal v rámci cestovných príkazov zúčtoval PHL ako aj paušálnu náhradu 0,193 € za km? Podotýkam, že v obidvoch s.r.o. je ten istý konateľ a aj spolumajiteľ a s.r.o.čky majú vypracovanú smernicu o transferovej dokumentácii.

Podľa zákona o cestovných náhradách je zamestnávateľ povinný poskytnúť preddavok na zahraničnú pracovnú cestu podľa § 36 zákona o cestovných náhradách. Zamestnanec však preddavok odmietol. Ako má spoločnosť postupovať pri riešení uvedenej skutočnosti?

Konateľ právnickej osoby má dve spoločnosti - s. r. o. a živnosť. Vykonával služobné cesty vo svojej s. r. o. na motorovom vozidle, ktorého vlastníctvom je jeho druhá firma - fyzická osoba SZČO. Daný automobil je zaradený do majetku SZČO a odpisuje sa. V technickom preukaze je písaný na IČO. Môže si konateľ vyúčtovať cestovné náhrady do svojej s. r. o. za daný automobil, ktorý je firemným majetkom živnosti?

Konateľ je zároveň aj jediným zamestnancom. Firma ma sídlo v meste Košice. V Poprade si kúpil spolu s manželkou byt a tento byt začal od oktobra prenajímať firme. Keďže je IT cestuje po celej SR. Robí si vyúčtovanie cestovného. Doteraz bol vždy začiatok cesty v Košiciach. Ako by malo teraz vyzerať jeho vyúčtovanie prac. cesty, keďže býva v Poprade. Sídlo je stále v Košiciach, prevádzku nemá zriadenú. Môžte mi konkrétne uviesť, ako by malo vyzerať vyúčtovanie + stravné, napr. 09.10 Košice 07:00 - Poprad 7:50 10.10 Poprad 08:00 - Trnava 10:55 10.10 Trnava 17:30 - Poprad 20:25 11.10 Poprad 05:00 - Bratislava 08:50 12.10 Bratislava 17:00 - Košice 21:40

1.) Ak začala pracovná cesta zamestnanca o 5.30 ráno v Košiciach a slovensko-rakúsku hranicu prekročil o 10.45, pričom v Rakúsku potom zostal nocovať do nasledujúceho dňa. Má zamestnanec nárok na stravné na Slovensku vo výške 4,5 € (5-12 hodín) a zároveň na plné stravné platné v Rakúsku 45 €, keďže tam bol viac ako 12 hodín?

2.) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v § 13 ods. 5 definuje rozhodujúci čas pre posúdenie stravného v jednotlivých krajinách pri zahraničnej pracovnej ceste v prípade leteckého spôsobu dopravy - odlet lietadla podľa letového poriadku. Správne tomu rozumiem, že zákon definuje túto podmienku rovnako pre všetky krajiny, bez ohľadu na to, či ide o členské štáty EÚ alebo tretie krajiny?

3.) Zamestnanec bol na zahraničnej pracovnej ceste na Ukrajine. K cestovnému príkazu bol priložený bloček zo zmenárne v UA, kde zmenil 50 € na 1 400 UAH. Počas pracovnej cesty mal spolu výdavky vo výške 5 000 UAH a všetky tieto výdavky boli v cestovnom príkaze prepočítané kurzom zo zmenárne, kde zmenil iba 50 € na 1 400 UAH. Je tento postup správny? Ak nie, akým kurzom by sa mali tieto výdavky (okrem 1 400 UAH) prepočítať? Je relevantné tvrdenie zamestnanca, že mal už zvyšné UAH z predchádzajúcej pracovnej cesty?

Zamestnanec spoločnosti si na zahraničnej služobnej ceste hradil stravu prostredníctvom firemnej kreditnej karty. Za predpokladu, že budú zamestnancovi ponížené cestovné náhrady za bezplatne poskytnutú stravu na služobnej ceste, môže spoločnosť predmetný náklad hradený kreditnou kartou spoločnosti považovať za daňový výdavok? Ak áno, je suma vynaloženého nákladu daňovo uznaná v plnej výške?

Sme občianske združenie. Chceme preplatiť cest. náhrady našim hráčom na zápasy. Je možné použiť základnú sadzbu náhrady a namiesto presných výpočtov podľa TP určiť paušálne, napr. 0,117 € na 1 km (tzn. zapracovať do výpočtu náhrady aj očakávanú spotrebu)? Tzn., rozhodnutím výboru oz limitovať výšku nákladov. Samozrejme, predpokladám súhlas druhej strany.

Ako správne zaúčtovať v jednoduchom účtovníctve nasledovné prípady: - preddavok 1 000,00 CZK pracovníkovi na pracovnú cestu (výmenný kurz banky v deň nákupu a vyplatenia preddavku 26,20) - vyúčtovanie pracovnej cesty, doplatok 800,00 CZK (vým. kurz banky v deň vyúčtovania 26,22).

Sme firma, ktorá vykonáva medzinárodnú kamiónovú dopravu. Chceli by sme sa opýtať, ako máme zaúčtovať v podvojnom účtovníctve diéty?

Zamestnanec bol na pracovnej ceste a pracoval blízko Maďarsko - Slovenských hraníc . Podľa údajov z cestovného príkazu zamestnanec prekročil hranice SR/HU o 23:45 a vrátil sa na druhý deň o 00:30 na územie SR. Má nárok na „ maďarské“ stravné za každý deň, t.j. 2 x 25% z 39 EUR, aj keď celková doba strávená v zahraničí je 45 minút? Zamestnanec bol na pracovnej ceste celkom v jeden deň 24 hodín z toho strávil 1 hodinu v zahraničí a ostatné v tuzemsku. Má nárok tuzemské celodenné stravné t. j. pre pásmo 18-24 hodín a zároveň na ¼ zahraničné stravné t. j. pre pásmo 0-6 hodín ?