Otázky a odpovede

Spoločnosť s identifikačným číslom pre DPH v Slovenskej republike dováža tovar v kontajneroch z tretích krajín sveta. Nemecká spoločnosť s nemeckým identifikačným číslo pre DPH v Hamburgu zabezpečí pre slovenskú firmu pripravenie kontajnera na prevoz spolu s administratívnymi úkonmi. Na túto službu im pošle faktúru, kde je uvedený dátum poskytnutia služby a dátum vystavenia faktúry. Faktúru slovenská spoločnosť samozdaní a za dátum dodania služby považuje dátum poskytnutia služby. Na vrátenie kontajnera do Hamburgu má tri kalendárne dni a v prípade, že sa nestihne do troch dní vrátiť, tak firme je účtované tzv. detention – zdržanie kontajnera. Túto službu slovenskej firme asi po mesiaci fakturuje nemecká spoločnosť zabezpečujúca odbavenie kontajnera. Vo faktúre je uvedené, že služba je refakturovaná. Môže spoločnosť pri samozdanení tejto refakturovanej služby postupovať podľa § 19 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a za deň dodania služby považovať deň vyhotovenia faktúry?

Má zamestnanec nárok na alikvotnú časť zamestnaneckej prémie? V pracovnom pomere bol v spoločnosti od januára až do apríla (štyri mesiace). Potom pracoval cez Slovenskú pracovnú agentúru Materra s. r. o. ako ich zamestnanec. Táto agentúra ho zapožičala na dva mesiace na zaškolenie pracovníkov vo výrobe do Českej republiky. Mzdu dostával v eurách a diéty v českých korunách. Po ukončení zaškolenia (dva mesiace) bol s ním ukončený pracovný pomer. Do konca roka (šesť mesiacov) už bol evidovaný na úrade práce.

Poskytujeme na Slovensku službu pre českú firmu, ktorá má identifikačné číslo pre DPH na Slovensku. Uverejňujeme ich inzerát v zborníku vydanom k semináru. Zborník je vydaný na Slovensku aj seminár sa koná na Slovensku. Kto platí DPH?

Má samostatne zárobkovo činná osoba – živnostníčka nárok na daňový bonus na dieťa, ak za rok 2009 dosiahla príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. vo výške viac ako 6-násobku minimálnej mzdy a od júla 2009 je na materskej dovolenke? Dieťa sa narodilo v auguste 2009. Má nárok na uplatnenie daňového bonusu v daňovom priznaní za rok 2009, keď uvedené príjmy dosiahla pred narodením dieťaťa? Daňový bonus si môže uplatniť len od augusta 2009, keď sa dieťa narodilo alebo za celý rok 2009?

Fyzická osoba vedie jednoduché účtovníctvo a je platiteľ DPH. Už niekoľko rokov vedie pohľadávky, ktoré nemá dodnes uhradené. Pohľadávky nepresahujú sumu 332 € (10 000 Sk). Na základe § 19 ods. 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p,  možno tieto pohľadávky vyradiť? Ak áno, ako postupovať v účtovníctve? Musím tieto pohľadávky zdaniť? Pohľadávky sú evidované na 23 % DPH, môžem DPH žiadať späť?

Zamestnanec pracuje na skrátený pracovný čas 15 hod. týždenne. Je odmeňovaný mesačnou mzdou a zaradený do 1. stupňa náročnosti (administratívne práce), sviatky mu zamestnávateľ platí ako odpracované, nie priemernou hodinovou mzdou. Zamestnancovi vyšiel priemerný hodinový zárobok nižší ako zákonom stanovená mesačná sadzba na hodinu. Do zamestnania nastúpil v novembri 2009. Ako mu zamestnávateľ vypočíta (mzda, pracovný čas, zaradenie, stupeň náročnosti) priemerný hodinový zárobok, ak nastúpil v novembri 2009 a v decembri 2009 si zoberie dovolenku?

Ako postupovať pri výpočte priemerného hodinového zárobku pre účely dovolenky, ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný čas 15 hodín týždenne. Je odmeňovaný mesačnou mzdou, zaradený v 1. stupni náročnosti (administratívne práce), sviatky mu zamestnávateľ platí ako odpracované, nie priemernou hodinovou mzdou. Zamestnancovi vyšiel priemerný hodinový zárobok nižší ako zákonom stanovená mesačná sadzba na hodinu. Treba priemerný dopočítať na úroveň mesačnej sadzby na hodinu?

Zamestnanec pracuje na skrátený pracovný čas 15 hodín týždenne. Je odmeňovaný mesačnou mzdou a zaradený do 1. stupňa náročnosti (administratívne práce), sviatky mu zamestnávateľ platí ako odpracované, nie priemernou hodinovou mzdou. Zamestnancovi vyšiel priemerný hodinový zárobok nižší, ako zákonom stanovená mesačná sadzba na hodinu. Do zamestnania nastúpil v novembri 2009. Ako postupovať pri výpočte priemerného hodinového zárobku zamestnanca, ak si zoberie dovolenku v januári 2010?

Zahraničný kmeňový podnik, ktorý vysiela na Slovensko za prácou svojich českých zamestnancov, im vypláca cestovné náhrady podľa svojho domáceho predpisu, nie podľa slovenského zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. Mzdy týchto zamestnancov idú na ťarchu stálej prevádzkarne a podľa ustanovení „Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku" sa zdaňujú na Slovensku. Cestovné náhrady vyplácané podľa českého zákona o cestovných náhradách sú pre zahraničných zamestnancov na Slovensku predmetom dane z príjmu zo závislej činnosti a takisto sa zdaňujú. Možno tieto cestovné náhrady (ubytovanie, diéty), ktoré vypláca v zmysle domácich predpisov kmeňový podnik svojim vyslaným zamestnancom považovať za daňový výdavok stálej prevádzkarne podľa § 17 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., ktorý ustanovuje, že do daňových výdavkov sa môžu zahrnúť aj náklady preukázateľne vynaložené zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne?

Môže si nepočujúci podnikateľ v X. oddiele daňového priznania uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, keď poberá čiastočný invalidný dôchodok?