Otázky a odpovede

Na akú podpoložku rozpočtovej klasifikácie účtovať výdavky vynaložené na ročný prístup k vzdelávacím materiálom, ktoré sú umiestnené na webe?

V zmysle zákona č. 257/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela"), platného  od 1. 9. 2011 sa mení znenie § 88 - pružný pracovný čas. Základný a voliteľný pracovný čas zamestnávateľ nemusí stanoviť. Prevádzkový čas je celkový čas, ktorý musí zamestnanec odpracovať v pružnom pracovnom období (v našej firme je to mesiac). Okrem toho, nové znenie § 97 v ods. 3 Zákonníka práce stanovuje, že práca nadčas pri pružnom pracovnom čase je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom, nad rozsah prevádzkového času, v určenom pružnom pracovnom období. Z toho vyplýva, že ak zamestnanec odpracuje so súhlasom zamestnávateľa viac hodín, ako je prevádzkový čas, považuje sa to za prácu nadčas, za ktorú si možno napr. vyčerpať náhradné voľno. Môže  si zamestnanec náhradné voľno čerpať aj pred ukončením mesiaca alebo až v nasledujúcom mesiaci? Treba k tomu nejaké doklady, ktoré preukazujú, že hodiny boli odpracované na príkaz, resp. so súhlasom zamestnávateľa? Alebo je postačujúci výkaz dochádzky, podpísaný vedúcim zamestnancom?

Spoločnosť má zavedený pružný pracovný čas a zároveň zamestnávateľ po dohode so zamestnaneckou radou stanovil základný pracovný čas od 8.00 h. do 13.00 h.  V zmysle § 88 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce") zamestnávateľ môže určiť základný pracovný čas, ale nemusí. Ako však potom postupovať pri preplatení náhrady mzdy v zmysle § 143 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. prekážky v práci pri pružnom pracovnom čase, podľa ktorého náhrada mzdy patrí zamestnancovi len v rozsahu, v ktorom prekážka zasiahla do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahla do voliteľného pracovného času sa posudzuje len ako ospravedlnené voľno a neposkytuje sa náhrada mzdy. Okrem toho, podľa § 143  ods. 4 cit. zákona  je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu túto časť nadpracovať, tak aby mal odpracovaný celý prevádzkový čas. Možno to chápať tak, že ak zamestnávateľ neurčí základný pracovný čas, zamestnanec vôbec nemá nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnanca (okrem § 143 ods. 2 citovaného zákona)? Alebo si môže zamestnávateľ v internom predpise stanoviť, za akú dobu budú mať zamestnanci nárok na náhradu mzdy? V zmysle § 141 ods. 2. písm. a) a c) Zákonníka práce má predsa nárok na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 + 7 dní v kalendárnom roku.

Za akých podmienok môžem stornovať pokladničný doklad, napr. zákazník si kúpi tovar, ktorý  chce vymeniť za iný rozmer.  Možno urobiť storno na pôvodný tovar a nablokovať nový? Obchodník nemá iný rozmer na zámenu za pôvodný - možno stornovať a vrátiť peniaze?  Zákazník kúpil paletu cementu a ostali mu 4 vrecia – možno tovar stornovať a vrátiť peniaze? Je nutné, ak stornujem tovar, aby bol zaevidovaný k stornovanému dokladu aj doklad o kúpe tovaru?  Musím uvádzať dôvod storna (reklamácia, zámena...)?

SZČO vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v mieste trvalého bydliska, pričom má k výkonu činnosti vyčlenenú jednu izbu v družstevnom byte. Môže si SZČO uplatniť ako daňový výdavok nájomné a platby za energie? Je daňovým výdavkom aj rekonštrukcia tejto izby?

V obci je zavedený 37 a ½ hod. týždenný rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Podľa pracovného poriadku máme zavedený pevný čas, ktorý je rozvrhnutý vrátane prestávky v práci na odpočinok a jedenie, nasledovne:

• pondelok, utorok, štvrtok od 7.00 hod. do 15.00 hod.,
• streda od 7.00 hod. do 16.00 hod,
• piatok od 7.00 hod. do 14.00 hod.

V prípade, ak zamestnanec má v stredu návštevu u lekára, ktorá trvá celý deň, akú náhradu mzdy za tento deň máme zamestnancovi poskytnúť?

Starostke našej obce bol od 1. 10. 2011 priznaný starobný dôchodok. Nie sme si istí, či jej z uvedeného dôvodu vznikne od obce nárok na odchodné, keď naďalej (nateraz) zostáva vo funkcii starostky. Ak áno, v akej výške a kedy jej ho máme vyplatiť?

Otázka sa týka odmeňovania starostov obcí a primátorov miest za obdobie január až máj 2011, t. j. ešte pred prijatím zákona č. 154/2011 Z. z, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov. Zákonom č. 154/2011 Z. z. bolo odmeňovanie starostov obcí a primátorov miest zrušené a ustanovenie o právnych podmienkach poskytovania odmien týmto verejným funkcionárom za obdobie január až máj 2011, či už štvrťročne alebo polročne, citovaný zákon neobsahuje. Tiež hľadám odpoveď na otázku, či môžu poslanci rozhodnúť o poskytnutí odmeny starostovi obce za druhý štvrťrok 2011 (za apríl až máj) na júlovom zasadnutí obecného zastupiteľstva, keď v zmysle platného uznesenia OZ bolo poskytovanie odmien starostovi schválené štvrťročne (po jeho uplynutí).

Blíži sa koniec roka, kedy sa bude schvaľovať rozpočet obce na budúci rok. Poslanci obecného zastupiteľstva chcú spolupracovať na tvorbe rozpočtu obce, chcú spracovávať rozpočet obce. Je to možné z hľadiska zákona o obecnom zriadení?

Pri výmene krovu na staršom rodinnom dome sa museli vymeniť aj nosné trámy. Bolo potrebné takéto stavebné úpravy (udržiavacie práce) vopred ohlásiť obci ako stavebnému úradu alebo nie? Vlastníkovi rodinného domu bolo totiž na spoločnom stavebnom úrade povedané, že mal podať aspoň ohlásenie.