Otázky v kategórii: Obchodné právo

Slovenská s. r. o. vlastní v účtovej triede 0 nehmotný majetok - Priemyselné práva (patenty, vynálezy) v hodnote 150 000 €. Tá istá s. r. o. má tiež vysoký zostatok na účte 211- pokladnica. Spoločnosť daňové nedoplatky nemá, tiež už dávnejšie zrušila svoj bankový účet. Táto slovenská s. r. o. teraz chce vstúpiť do likvidácie. Bráni uvedený majetok v procese - ukončení likvidácie a výmazu spoločnosti z obchodného registra?

5 živnostníci začali spoločne podnikať na základe Zmluvy o združení osôb bez právnej subjektivity na základe § 829-841 OZ. Na 1 z nich je zriadený účet, na ktorý majú všetci účastníci združenia prístup a na ktorý budú chodiť príjmy z podnikateľskej činnosti a hradiť spoločné výdavky na predmetnú činnosť. Samostatne bude vedená daňová evidencia združenia a na konci roka každý sa bude podieľať 1/5 na príjmoch a výdavkoch združenia v rámci svojho daňového priznania. Zahraničný odberateľ, pre ktorého budú vykonávať činnosť však neakceptuje vo svojej evidencii faktúry v hlavičke ktorých by boli všetci účastníci združenia. Je možné akceptovať vystavovanie faktúr vždy na jedného účastníka združenia, vždy iného- ako dodávateľa s tým, že účet na úhradu faktúr by bol spoločný ako aj evidencia združenia.

Klient si obstaral s.r.o. nasledovným spôsobom: Pôvodný majiteľ sročky s názvom ABC je 1 právnická osoba s názvom XY. Majiteľ XY rozdelil 100 % podiel v sročke ABC na dva podiely (50 % a 50 %). Tieto rozdelené obchodné podiely previedol na dvoch spoločníkov (dve fyzické osoby, každý má 50 %). Noví spoločníci sročku premenovali na CDF (IČO, DIČ zostávajú pôvodné). Pôvodná sročka ABC eviduje jednu faktúru za poradenstvo od právnickej osoby XY .Túto faktúru uhradil môj klient. Mojim klientom je spoločnosť CDF. Ako správne zaúčtovať otváraciu súvahu ? A ako zaúčtovať tú jednu faktúru? 

V nadväznosti na odpoveď otázky č. 3793 od JUDr. Tatiany Mičudovej, ktorá navrhla riešiť rozdelenie spoločnosti predajom jej časti mám ďalšiu otázku. V prípade predaja časti spoločnosti jednému zo spoločníkov by išlo o predaj za symbolickú cenu. Je takýto spôsob v súlade z Obchodným zákonníkom? Ak áno, aké by boli prípadné daňové dopady na predávajúceho a kupujúceho? Pre úplnosť dodávam, že by išlo o kúpnu zmluvu medzi právnickými subjektmi, pričom kupujúci spoločník bude mať aj po predaji majetkovú účasť v pôvodnej spoločnosti.

Rozdelenie spoločnosti s ručením obmedzeným. Prosím o právny názor, ako je možné rozdeliť spoločnosť s ručením obmedzeným tak, aby časť spoločnosti sa oddelila zlúčením do novovzniknutej s. r. o. a pôvodná spoločnosť ostala zachovaná. Teda, nevznikli by dve nové spoločnosti, ale iba jedna. Podotýkam, že oddeliť majetok od súčasnej spoločnosti účtovne je jednoduché, nakoľko sú to dve strediská s oddelenými bankovými účtami, skladovým hospodárstvom, pokladnicou a saldokontnými účtami.

Pozemkové spoločenstvo chce uzatvoriť zmluvu o vykonaní prác na poľnohospodárske činnosti, pričom spoločenstvo je na strane zhotoviteľa. Ide o platbu od objednávateľa, ktorý ju spoločenstvu poskytne na základe rozhodnutia okresného úradu, odbor životného prostredia, pod dohľadom Štátnej ochrany prírody. Zmluva bude uzatvorená na obdobie 10 rokov. Uvedenú každoročnú platbu použije spoločenstvo na úhradu nákladov, spojených s udržiavaním pozemkov (kosenie a pod.). Je to považované za podnikanie zo strany spoločenstva?

Maďarská firma začala zamestnávať dvoch slovenských zamestnancov na území SR. CZ firma DIČ číslo (zo závislej činnosti) už samozrejme vyžiadala. Maďarská firma má fyzicky na území SK kanceláriu. Službová stála prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov jej vzniká na území SR (pracovná zmluva je na dobu neurčitú). Na účely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky (pozri § 21 ods. 3 cit. zákona). Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri (§ 21 ods. 4 Obchodného zákonníka). Za podnikanie v zmysle § 21 ods. 3 sa v zásade nepovažuje uzavieranie obchodných zmlúv s tuzemskými alebo inými podnikateľmi na našom území, uverejňovanie inzerátov v tlači, ostatné podporné činnosti a pod. Maďarská firma má nasledovnú činnosť: Vyvinula a vlastní databázový softvér, ktorá eviduje a hodnotí samotných vodičov kamiónov. Je to vlastne listina- databáza spoľahlivých (solventných) vodičov kamiónov. Každý vodič kamióna má vytvorený vlastný profil, kde vidieť napr. najazdené kilometre vodiča, spoľahlivosť vodiča, dopravné nehody vodiča, hodnotenie vodiča, prípadné priestupky vodiča. S týmto systémom sa vlastne znižuje riziko zadávateľa (objednávateľa) prepravy spojené s vodičmi kamiónov. Slovenskí zamestnanci vykonávajú nasledovné činnosti v SK kancelárii: Registrácia vodičov do systému, uzatvorenie zmlúv s vodičmi, udržiavanie kontaktov so zákazníkmi. Skutočnosť, že zahraničnej osobe vznikne na účely zákona o dani z príjmov stála prevádzkareň, neznamená, že automaticky jej vznikla aj organizačná zložka na účely Obchodného zákonníka. Otázka je, či v tomto konkrétnom prípade vzniká povinnosť maďarskej firme zriadiť na území SK aj organizačnú zložku?

CZ firma začala zamestnávať slovenského zamestnanca na území SR. CZ firma DIČ číslo (zo závislej činnosti) už samozrejme vyžiadala. Podľa prvej verzie CZ firma bude mať na území SK sklad (vzorkový sklad - výstavnú miestnosť). Podľa druhej verzie CZ firma bude mať na území SK namiesto skladu predajňu. Službová stála prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov jej vzniká na území SR (pracovná zmluva je na dobu neurčitú). Na účely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky (pozri § 21 ods. 3 cit. zákona). Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri (§ 21 ods. 4 Obchodného zákonníka). Za podnikanie v zmysle § 21 ods. 3 sa v zásade nepovažuje uzavieranie obchodných zmlúv s tuzemskými alebo inými podnikateľmi na našom území, uverejňovanie inzerátov v tlači a pod. Skutočnosť, že zahraničnej osobe vznikne na účely zákona o dani z príjmov stála prevádzkareň, neznamená, že automaticky jej vznikla aj organizačná zložka na účely Obchodného zákonníka. Otázka je, či vzorkový sklad alebo predajňa zakladá povinnosť CZ firme zriadiť na území SK organizačnú zložku? 

Možno vziať odstúpenie od zmluvy späť, keby si to kupujúci rozmyslel? Ide o odstúpenie kupujúceho od kúpnej zmluvy (auta), uzavretej medzi kupujúcim (spotrebiteľom) a predávajúcim (podnikateľom) podľa Obchodného zákonníka, ktoré bolo doručené predávajúcemu. 

Môže spoločenstvo vlastníkov bytov zakázať jednému z majiteľov bytov podnikateľskú činnosť (ubytovacie služby) v byte, ktorý je súčasťou bytového domu? Byt je v osobnom vlastníctve podnikateľa, ktorý chce prevádzkovať ubytovacie služby. A ako by to bolo, keby byt bol vo vlastníctve s.r.o.?