Otázky v kategórii: Mzdy

Spoločnosť (s. r. o. - platiteľ DPH) poskytuje svojim zamestnancom motorové vozidlo na služobné a súkromné účely, pričom sa predpokladá použitie na súkromné účely vo výške 20 % z celkových kilometrov. Automobily  sú vo vlastníctve spoločnosti, zakúpené boli v rokoch 2010 a 2011. Pri obstaraní vozidiel bola odpočítaná len časť dane z pridanej hodnoty vo výške 80 %, zostatok vo výške 20% bol zaúčtovaný do nákladov ako neodpočítateľná časť DPH v zmysle § 19 ods.3 písm. k) bodu 2 zákona č.595/2003 Z .z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Vstupnou cenou pre odpisovanie vozidiel je teda obstarávacia cena bez dane z pridanej hodnoty. Postupuje spoločnosť  správne, keď pri zdaňovaní príjmov zamestnancov, ktorí používajú vozidlá na služobné a súkromné účely, zahrňuje do základu dane 1 % zo vstupnej ceny vozidla podľa § 25 ZDP bez dane z pridanej hodnoty?

Som živnostník, účtujúci v systéme jednoduchého účtovníctva, a niektorým zamestnancom vyplácam mzdy v hotovosti.  Preberajú si ich na základne podpisu na výplatnej listine. Na výplatnej listine je uvedené len meno, priezvisko a podpis zamestnanca. Nie je tam uvádzaná suma. Stačí to ako podklad k celkovej sume vyplatených miezd v pokladnici, aby to bol výdavok daňovo uznaný? Tí, ktorým sú mzdy vyplácané na účet, tiež podpisujú prevzatie výplatnej pásky, tam je však výška kontrolovateľná s čiastkou, ktorá bola uhradená z účtu.

Pracovník pracuje na skrátený úväzok, t. j. 4 h denne. V akej výške má nárok na dovolenku ?  Má zamestnanec nárok na stravné lístky ? V prípade, že je týždenný pracovný  fond 5 x 8 h = 40 h, je  skrátený úväzok 20 h týždenne?

Zamestnanec bol zamestnaný v pracovnom pomere 8 mesiacov, potom bol nezamestnaný. Počas 2 mesiacov z obdobia, kedy bol nezamestnaný, pracoval na dohodu, z príjmu bol vybraný preddavok na daň. Za koľko mesiacov má nárok na zamestnaneckú prémiu? Budú mu vrátené zrazené preddavky na daň?

Zamestnávateľ  decembri 2011 poskytol svojim zamestnancom príspevok zo sociálneho fondu v súlade so zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení  zákona č. 286/1992 zb. o daniach z príjmov v z. n. p. Uvedený príspevok bol zamestnancom poskytnutý vo forme nepeňažného príjmu - kozmetického balíčka. Je toto nepeňažné plnenie zdaniteľným príjmom zamestnanca? Má zamestnávateľ povinnosť z tohto príjmu zraziť daň a odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne?

Pracujem ako matrikárka na skrátený pracovný úväzok a za  4 roky mi mzdová účtovníčka nevyplatila  tzv. ošatné. Podľa nej poskytnutá dotácia je použitá na moju mzdu. Mala som  písomne požiadať o tento príspevok?  Suma 99,58 €, t. j. príspevok na úhradu zvýšených výdavkov na ošatenie a na úpravu zovňajška podlieha zdaneniu?

Zamestnankyni po nástupe z materskej dovolenky zostala stará dovolenka 18 dní, ktorú si nestihne vyčerpať do konca roka 2011. Zároveň jej vznikol nárok na dovolenku 15 dní za rok 2011. V prípade, ak si nevyčerpá zostatok starej dovolenky, prepadne jej a do nového roku sa prenáša len zostatok 15 dní za rok 2011?

Obchodná spoločnosť si chce najať odborníka, aby sa so zástupcami spoločnosti zúčastnil jednodenného obchodného jednania v zahraničí ako konzultant. Tento odborník je zamestnaný v inej spoločnosti a má príjem zo závislej činnosti. Konzultačnú činnosť plánuje vykonať v čase čerpania dovolenky a išlo by u neho o príležitostný  jednorazový príjem. Okrem dohodnutej odmeny vo výške cca 300 eur, vzniknú aj cestovné náklady spojené s vycestovaním na toto jednanie (letenka, ubytovanie, víza, poistenie, a pod.). Aký je najvhodnejší právny titul na vykonanie týchto služieb?

Ako určiť pracovný týždenný pracovný čas čašníkom v trvalom pracovnom pomere, nakoľko pracujú 12 h denne. O aký týždenný pracovný fond ide, a ako vypočítať nárok na dovolenku počas roka? Kedy vzniká nárok zamestnancovi nárok na dovolenku? Až po ukončení skúšobnej doby?

Spoločnosť má zavedený pružný pracovný čas a zároveň zamestnávateľ po dohode so zamestnaneckou radou stanovil základný pracovný čas od 8.00 h. do 13.00 h.  V zmysle § 88 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce") zamestnávateľ môže určiť základný pracovný čas, ale nemusí. Ako však potom postupovať pri preplatení náhrady mzdy v zmysle § 143 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. prekážky v práci pri pružnom pracovnom čase, podľa ktorého náhrada mzdy patrí zamestnancovi len v rozsahu, v ktorom prekážka zasiahla do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahla do voliteľného pracovného času sa posudzuje len ako ospravedlnené voľno a neposkytuje sa náhrada mzdy. Okrem toho, podľa § 143  ods. 4 cit. zákona  je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu túto časť nadpracovať, tak aby mal odpracovaný celý prevádzkový čas. Možno to chápať tak, že ak zamestnávateľ neurčí základný pracovný čas, zamestnanec vôbec nemá nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnanca (okrem § 143 ods. 2 citovaného zákona)? Alebo si môže zamestnávateľ v internom predpise stanoviť, za akú dobu budú mať zamestnanci nárok na náhradu mzdy? V zmysle § 141 ods. 2. písm. a) a c) Zákonníka práce má predsa nárok na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 + 7 dní v kalendárnom roku.