Otázky v kategórii: Mzdy

počet otázok v kategórii: 249



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Vyplatenie podielu na zisku v s.r.o. za rok 2012 a odvody

ID1585 | | Ing. Dušan Dobšovič, Makro Konzult s.r.o.

Spoločnosť s ručením obmedzeným dosiahla v roku 2012 zisk, konateľ firmy sa rozhodol pre vyplatenie uvedeného zisku po vysporiadaní všetkých zákonných povinností (platba dane z príjmu, prevod do rezervného fondu).  Podlieha podiel na zisku vyplatený konateľovi, resp. spoločníkovi (ide o tú istú osobu) odvodom do Sociálnej a príslušnej zdravotnej poisťovne? Ako postupovať pri vyplácaní podielu na zisku spoločnosti s ručením obmedzeným za rok 2012 (podiel sa vypláca v roku 2013). Aké sú povinnosti spoločnosti s ručením obmedzeným pri vyplácaní podielu na zisku? Spoločník a konateľ je tá istá osoba, ktorá nie je zamestnaná v spoločnosti, ale chce si zobrať podiel na zisku. Treba sa zaregistrovať do Sociálnej poisťovne a do príslušnej zdravotnej poisťovni?

Príspevok na podporu zamestnancov podľa § 50a zákona o službách zamestnanosti

ID1552 | | Ing. Alena Benková

Príspevok na mzdu - na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov, podlieha odvodom poistného na zdravotné poistenie a na sociálne poistenie, resp. dani z príjmov zo závislej činnosti?

Náhrady zamestnancom

ID1525 | | Ing. Alena Benková

Zamestnancom pracujúcim v trvalom pracovnom pomere v priestoroch spoločnosti chce spoločnosť preplácať v roku 2013 náhrady, pravdepodobne paušálne vo výške cca 200 eur mesačné za používanie vlastného naradia (nástrojov), ktoré používajú v priestoroch firmy, a aj doma, ide o notebooky, internet, a pod. Spoločnosť prevádzkuje internetový obchod a títo zamestnanci pracujú aj doma, spracúvajú si objednávky, a pod. Ide z hľadiska spoločnosti o daňovo uznané výdavky, a z hľadiska  zamestnancov je ich príjem ako nezdaniteľná náhrada? Je tento príjem oslobodený aj od povinného sociálneho a zdravotného poistenia? Je rovnaká legislatíva v tejto oblasti, aj keď zamestnanci pracujú na dohodu o pracovnej činnosti?

Výkaz nedoplatkov zo zdravotnej poisťovne

ID1361 | | Ing. Iveta Kolenová

Spoločnosť v roku 2011 vyplatila zamestnancovi odmenu, ktorá v danom mesiaci prevýšila maximálny vymeriavací základ pre zdravotné poistenie. Nakoľko ročné zúčtovanie za rok 2011 robia zdravotné poisťovne za všetky subjekty, prišiel spoločnosti výkaz nedoplatkov, tak ako za zamestnanca, aj za zamestnávateľa. Ako postupovať pri zaúčtovaní v podvojnom účtovníctve tohto nedoplatku v roku 2012? Je to daňovo uznaný náklad v roku 2012? Ako postupovať pri zamestnancovi, ak zamestnanec má momentálne minimálnu mzdu a výška nedoplatku presahuje túto minimálnu mzdu?

Nárok na stravné

ID1345 | | JUDr. Marek Švec

Robotník na poľnohospodárskom družstve - pastier dobytka je vyslaný na pracovnú úlohu mimo trvalého bydliska (cca 10 km od obce, kde býva a má aj zamestnávateľ sídlo). Svoju prácu vykonáva na salaši, pasie a stráži dobytok. Na mieste výkonu práce - na salaši sa zdržiava 24 hodín denne po dobu dvoch mesiacov. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce obec, v ktorej má trvalé bydlisko a zamestnávateľ sídlo. Chcem sa opýtať, aký nárok na stravné a iné príplatky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len  „Zákonník práce“)  mu z tejto pracovnej činnosti vyplýva. Zamestnávateľ mu nijakým spôsobom stravu nezabezpečuje, tzn., nedostáva stravné lístky, ani mu strava nie je dovezená na pracovisko. Má možnosť si stravu kúpiť, ale tá sa vydáva len v mieste, kde má zamestnávateľ sídlo, a ten mu nie je ochotný stravu vyviesť na salaš. Stravné mu teda nie je poskytnuté ani kompenzované. Nie sú mu vyplácané ani iné príplatky

Sociálny fond a vstupenka na muzikál

ID1286 | | Ing. Dušan Dobšovič, Makro Konzult s.r.o.

Je možné čerpať cez sociálny fond - preplatiť zamestnancovi vstupenku na muzikáli v Českej republike ?

Ubytovanie zamestnanca

ID1314 | | Ing. Dušan Dobšovič, Makro Konzult s.r.o.

Spoločnosť so sídlom v Žiline má zamestnanca na pozícii obchodný zástupca. V pracovnej zmluve má uvedené miesto výkonu práce Žilina. Zamestnanec má trvalý pobyt v Trnave. Môže zamestnávateľ preplatiť ubytovanie v Žiline tomuto zamestnancovi, keďže sídlo firmy je v Žiline? Ak nie a zamestnávateľ mu ubytovanie preplatil, aj napriek tomu, že zamestnanec nemá nárok na preplatenie tohto ubytovania, považuje sa to za nepeňažný príjem zamestnanca? Ak áno, akým odvodom by podliehal tento nepeňažný príjem? Na aký účet sa má zaúčtovať tento výdavok za ubytovanie?

Využívanie automobilu spoločníkom s. r. o.

ID1282 | | Ing. Jozef Pohlod

Spoločník s. r. o. nie je zamestnancom tejto spoločnosti. Firma kúpila dva automobily a zaradila ich do obchodného majetku (jeden automobil pre konateľa a spoločníka, ktorý je zamestnancom). Môže druhý automobil využívať spoločník pre činnosť danej s. r. o., aj keď nie je zamestnancom?

Mzdové nároky zamestnanca

ID1278 | | Ing. Jozef Pohlod

Pár dní po výplatnom termíne za mesiac marec, oznámila spoločnosť svojej externej účtovníčke, že jediný zamestnanec ukončil k 31. 3. 2012 pracovný pomer a vybavuje si dôchodok. Účtovníčka zaúčtovala v mesiaci apríl 2012 záväzok voči zamestnancovi za odstupné, odchodné a odmenu, ktorá mu prislúchala. Kvôli platobnej neschopnosti však nemohol byť poukázaný na účet a zrejme väčšia  časť nároku nikdy vyplatená nebude. Treba účtovať záväzok voči daňovému úradu, alebo nechať sumu v hrubej mzde (záväzok voči zamestnancovi by bol týmto skreslený)?

Výpočet náhrady platu počas dovolenky

ID1295 | | Mgr. Ladislav Briestenský

Starostovi počas výkonu funkcie patrí dovolenka na zotavenie. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 253/1994 Z. z.") priemerným mesačným platom na účely ods. 1 a § 2 ods. 2 je jedna dvanástina súčtu platu podľa § 3 alebo podľa § 4 ods. 2 cit. zákona za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. Priemerný mesačný plat sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Na základe uvedeného postupujeme pri výpočte nasledovne:

  • Ako príklad použijem reálny výpočet pre výpočet náhrady príjmu za dovolenku čerpanú v mesiaci máj 2012.
  • Súčet platov starostu za predchádzajúcich 12 kalendárnych mesiacov (5/2011 - 4/2012) = 1854 + (7 x 1669) + (4 x 1706) = 20 361 eur.
  • Priemerný mesačný plat = 20 361 / 12 = 1 696,75 eur.
  • Náhrada za 3 dni dovolenky čerpanej v mesiaci máj 2012 = (1 696,75 / 23) x 3 = 221,32 eur, resp. (1696,75 / 172,5) x 22,5 = 221,32 eur.
  • Plat za odpracované dni = (1 706 / 23) x 20 = 1 483,48 eur.
  • Hrubý príjem starostu za máj 2012 = 1 483,48 + 221,32 = 1 704,80 eur

Je takýto postup pri výpočte správny a je v súlade s platnou legislativou? Pri tomto výpočte hrubý príjem starostu v mesiaci, v ktorom čerpal dovolenku je nižší, ako plat starostu, ktorý mu patrí na základe § 3 ods. 1 cit. zákona o 1,20 eur. Poznamenávam, že v príklade je prepočet urobený na plný úväzok, pri základnom plate starostu bez zvýšenia.