Otázky a odpovede

Prijímateľ (nezisková organizácia alebo OZ), ktorý v roku 2018 dostal na svoj účet z 2 % podielu zaplatenej dane viac ako 3 320 € (za zdaňovacie obdobie 2017), musí použiť tieto finančné prostriedky do konca roka 2019 a do 31. 5. 2020 musí už ZVEREJNIŤ špecifikáciu použitia tohto podielu v OBCHODNOM VESTNÍKU. Mohli by ste poskytnúť podrobnejší návod k tomuto zverejneniu použitia daňových asignácií. (Kde a ako sa zaregistrovať- www. stránka, aké údaje budú potrebné, ako zverejniť …atď.)

Hlavnou činnosťou občianskeho združenia- útulok psíkov je: pomoc opusteným, týraným a inak znevýhodneným zvieratám, vybudovanie depozitu pre tieto zvieratá, hľadanie domova a dočasnej opatery, združovanie členov a dobrovoľníkov stotožnených s našimi myšlienkami a organizovanie dobročinných akcií a verejných zbierok na tieto účely. OZ teraz dostala daňové asignácie (1, 2 %), ktoré chce použiť na nasledujúce účely – veci: veterinárne náklady, nákup krmiva pre psíkov, klietky pre psíkov, prepravky pre psíkov, spotrebný materiál (napr. pelechy, čistiace prostriedky, podložky...atď.), okno na budovu útulku. Samozrejme na všetky tieto výdavky má OZ faktúry alebo bločky. Otázkou je, či OZ môže použiť podiely zaplatenej dane (prijaté daňové asignácie) na úhradu hore uvedených faktúr (nákladov)?

Osoba poberajúca invalidný dôchodok sa stane komplementárom v komanditnej spoločnosti (nevznikne zamestnanecký právny vzťah a ani iný obchodný vzťah). Táto osoba bude iba komplementárom s podielom na zisku spoločnosti. Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. spadá tento pod Príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, a to ako príjem podľa § 6 ods. 1 písm. d). Ako sa zmení postavenie tejto osoby poberajúcej invalidný dôchodok ak jej vznikne príjem komplementára, ktorý zdaňuje v daňovom priznaní? Stratí nárok na invalidný dôchodok a vznikne jej povinnosť voči Sociálnej poisťovni platiť nejaký druh poistného? Navyše, za takúto osobu platí štát zdravotné poistenie. Ak áno, aké poistne konkrétne by mala platiť táto osoba, ak poberá už invalidný dôchodok.

Môžu byť obsahom jednej dohody o zrážkach zo mzdy zamestnanca v prospech zamestnávateľa podľa § 131 ods. 3 Zákonníka práce aj viaceré zrážky, nielen jedna? A to na rôzne účely? Napríklad príspevok zamestnanca na poskytnuté stravné lístky a tiež nájomné za prenájom bytu (nájomná zmluva so zamestnávateľom)? Alebo musia byť uzatvorené dve samostatné dohody (§ 131 ods. 3 ZP), každá len na jeden typ zrážok? Je takáto dohoda povinne zverejňovanou zmluvou, resp. musia sa takéto dohody o zrážkach zo mzdy zamestnancov zverejňovať v Centrálnom registri zmlúv? Zamestnávateľ je štátna príspevková organizácia.

Ako má postupovať zamestnávateľ, ak sa zamestnanec oneskorene dostaví na pracovisko (mešká 1,5 hodiny) bez ospravedlnenia, bez vážneho dôvodu, s tým, že zaspal. Ak chce zamestnávateľ dať takémuto zamestnancovi písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny (s možnosťou výpovede), musí najskôr požiadať zástupcov zamestnancov (odbory) o prerokovanie zameškania práce (časti pracovnej zmeny) a následne po doručení ich stanoviska rozhodnúť, že sa jedná o neospravedlnené zameškanie časti pracovnej zmeny? Až po týchto krokoch môže zamestnancovi doručiť písomné upozornenie na porušenie PD? Alebo to tak nie je a zamestnávateľ v tomto prípade nie je povinný prerokovať a rozhodnúť o absencii? Aké má zamestnávateľ možnosti vzhľadom na to, že sa nejedná o zameškanie celej pracovnej zmeny, ale len jej časti, pričom ide o prvé takéto zameškanie (neskorý príchod zamestnanca do práce)? Nahlasuje sa necelodenná absencia zamestnanca v práci Sociálnej a zdravotnej poisťovni?

Zamestnanca, ktorého vysielame na služobnú cestu do zahraničia a do tuzemska a ubytuje sa v hoteli, ktorý má v cene ubytovania napr. wellness , sauna, raňajky a iné služby. Na fa nie sú rozpísané tieto služby ale len cena za ubytovanie. Na ich webovej stránke je uvedené, že cena je vrátane wellness, sauna, raňajky a iné. Vyplýva zamestnávateľovi povinnosť krátiť tieto služby ako nedaňový náklad a prípadne zamestnancovi ako benefit? Môže si zamestnávateľ sám určiť , že 10 % uzná ako nedaňový náklad a benefit zamestnanca?

Spoločnosť zaoberajúca sa predajom tovaru akceptovala od zákazníka reklamáciu a bude zákazníkovi dobropisovať tovar, ktorý zákazník aj vráti. Tento tovar sa spoločnosť pokúsi znova predať. Tovar bol predaný v rámci bežného roka a reklamácia a vrátenie tovaru je uskutočnené až v nasledujúcom roku. Akým spôsobom je potrebné sa v rámci uzávierkových operácií postaviť k tejto skutočnosti? Ak je potrené vytvoriť rezervu na celú predajnú cenu v zmysle § 19 ods. 8 Postupov účtovania v PÚ, akým spôsobom sa docieli aj anulovanie nákladov na predaný tovar, ktoré vznikli v bežnom období?

Maďarská firma prenajíma slovenskej s.r.o. stavebné stroje. Stavebné stroje sa používajú fyzicky na území SR. Vlastníkom stavebných strojov je maďarská firma. Maďarská firma má na slovenskú stavebnú stálu prevádzkareň podľa zákona o dani z príjmov. Podľa § 49a ods. 5 zákona o dani z príjmov sme aj oznámili vznik takejto stálej prevádzkarne podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Otázkou je, či v súlade s §16 ods.1, písm. e) bod 4, Zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, podlieha príjem daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (Maďarská firma), plynúci zo zdrojov na území SR z prenájmu hnuteľného majetku, zrážkovej dani? Tj. slovenská firma má vykonať zrazenie dane, alebo keďže maďarská firma tu má stálu prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov nie je možné zrazenie dane v súlade s §43/2 zákona o dani z príjmov?

Spoločnosť s r. o., mesačný platiteľ DPH fakturuje služby do zahraničia v dôsledku čoho má každý mesiac nadmerný odpočet DPH. Za mesiac 11/2019 mala s. r. o. tiež odpočet DPH (cca 200 000 €), ale žiadala naspäť o približne o 160 000 € menej, než mala nárok. Tento rozdiel vznikol v dôsledku toho, že niektoré faktúry boli zaúčtované s nesprávnym typom DPH, a tak neboli obsiahnuté v DPH priznaní a kontrolnom výkaze. Teraz, keď sa na to prišlo, firma by chcela vyžiadať naspať DPH aj z týchto faktúr. Ako má firma v tomto prípade postupovať? Firma disponovala faktúrami už v novembri, takže právo na odpočet DPH vznikol už v novembri – teda by mohla podať dodatočné DPH priznanie za november. Na druhej strane sa chyba sa zistila až teraz, takže by spoločnosť mohla žiadať naspať DPH až za aktuálny mesiac – lenže spoločnosť faktúrami disponovala už minulý rok, takže by podľa zákona o DPH nemala mať právo preniesť odpočet DPH do nasledujúceho roka. Aké je v tomto prípade správne riešenie?

Maďarská spoločnosť vykonáva na území Slovenska výstavbu rozvodov pre plyn, je registrovaná pre DPH podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). V rámci stavebných prác poskytuje aj stavebné stroje a zariadenia s obsluhou slovenskej spoločnosti registrovanej podľa § 4 zákona o DPH. Pretože stroje a zariadenia sú prenajaté v súvislosti s výkonom stavebných prác, prenájom klasifikujeme spolu so súvisiacou stavebnou prácou, t. j. je službou vzťahujúcou sa k nehnuteľnosti a miesto dodania služby sa určuje podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH. Otázkou je, či aj takéto poskytnutie strojov s obsluhou považujeme za prenájom hnuteľného majetku podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) a príjem daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (maďarskej spoločnosti) plynúci zo zdrojov na území SR podlieha zrážkovej dani na Slovensku? Teda odberateľ je povinný uskutočniť zrážku dane pri úhrade faktúry dodávateľovi vo výške uvedenej v Zmluve o zamedzení dvojitého zdanenie?