Otázky a odpovede

Podnikateľ – fyzická osoba mal vo svojom hmotnom majetku zaradený sklad materiálu so vstupnou cenou 40 000 €. Zostatková cena k 1. 1. 2011 bola vo výške 32 000 €. V máji 2011 došlo k požiaru, pri ktorom vyhorela budova a zhorel všetok skladovaný materiál (rezivo) v obstarávacej cene 10 000 €, ktorý nakúpil vo februári 2011. Podnikateľ vedie jednoduché účtovníctvo. Polícia uzavrela vyšetrovanie so záverom, že išlo o nezavinený požiar, ktorý vznikol po údere blesku. Daňovník sa rozhodol, že sklad nebude opravovať a vyradí ho z evidencie dlhodobého hmotného majetku.

Podnikateľ – fyzická osoba mal vo svojom hmotnom majetku zaradený sklad materiálu so vstupnou cenou 40 000 €. Zostatková cena k 1. 1. 2011 bola vo výške 32 000 €. S poisťovňou mal uzatvorenú poistnú zmluvu pre prípad poškodenia alebo zničenia vecí hnuteľných a nehnuteľných požiarom a úderom blesku. V máji 2011 došlo k požiaru, pri ktorom vyhorela budova a zhorel všetok skladovaný materiál (rezivo) v obstarávacej cene 10 000 €, ktorý nakúpil vo februári 2011. Podnikateľ vedie jednoduché účtovníctvo. Polícia uzavrela vyšetrovanie so záverom, že išlo o nezavinený požiar, ktorý vznikol po údere blesku. Poisťovňa vyčíslila škodu vo výške 40 000 € (30 000 € za budovu a 10 000 € za skladovaný materiál) a vyplatila daňovníkovi v júni 2011 sumu 40 000 €. Daňovník sa rozhodol, že sklad nebude opravovať a vyradí ho z evidencie dlhodobého hmotného majetku.

Podnikateľ – fyzická osoba kúpil v roku 2010 počítač v obstarávacej cene 1 740 € a zaradil ho do majetku na podnikanie. Počas silnej búrky začala na administratívnej budove pretekať strecha, pričom voda poškodila počítač tak, že bol neopraviteľný. V dôsledku škody došlo v roku 2011 k vyradeniu počítača z evidencie. Počítač bol odpisovaný rovnomerne a jeho daňová zostatková cena k 1. 1. 2011 bola vo výške 1 305 €. Majetok bol poistený a poisťovňa uhradila škodu vo výške 1 100 €. Ako má podnikateľ postupovať, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva?

Konateľ firmy havaroval s firemným automobilom tak, že automobil bol podľa vyjadrenia autoopravovne neopraviteľný. Autorizovaná autoopravovňa bola však ochotná automobil vykúpiť za cenu vyzískaných náhradných dielov v cene 3 000 €. Automobil nebol poistený. Obstarávacia cena havarovaného automobilu bola 30 000 €, jeho daňová zostatková cena 15 000 € a účtovná zostatková cena bola 20 625 €.

Konateľ spoločnosti havaroval s firemným automobilom tak, že automobil je podľa vyjadrenia autoopravovne neopraviteľný a podľa predajcu autobazáru je nepredajný ani na náhradné diely. Havarovaný automobil je preto vyradený z účtovnej evidencie, odvezený k zošrotovaniu a trvale odhlásený z evidencie vozidiel. Automobil bol poistený a poisťovňa vyplatila náhradu vo výške 15 000 €. Obstarávacia cena automobilu bola 24 000 € a jeho daňová zostatková cena 18 000 €. Účtovná zostatková cena bola 16 500 €.

Stavebná firma zistila pri inventúre, že v sklade stavebného materiálu chýba stavebný materiál v celkovej obstarávacej cene 3 000 €. V účtovníctve je teda v porovnaní so stavom skutočným, stav zásob stavebného materiálu vyšší o 3 000 € (bolo teda zistené manko). Konkrétny vinník nebol zistený, polícii tento prípad nebol nahlásený, inventarizačná komisia rozhodla manko zaúčtovať do nákladov.

Podnikateľ má obchod s nápojmi a liehovinami. Do skladu sa vo februári 2011 vlámali dvaja páchatelia, ktorí sa tu podnapili a časť zásob v celkovej hodnote 2 000 € rozbili. Na mieste boli zadržaní políciou. Poisťovňa uhradila podnikateľovi škodu na tovare v marci 2011 vo výške 1 850 €.

Podnikateľ prevádzkuje predajňu s mäsom a mäsovými výrobkami. V predajni došlo k poškodeniu chladiarenského zariadenia (agregátu), čo spôsobilo výpadok elektrického prúdu. Následkom toho sa skazilo mäso a mäsové výrobky v celkovej hodnote 1 500 €. Oprava zariadenia bola vo výške 300 €. Poisťovňa uhradila v tom istom roku podľa poistnej zmluvy podnikateľovi čiastku 300 €, ktorá zodpovedala oprave chladiarenského zariadenia. Ako by v tomto prípade postupoval v jednoduchom, resp. podvojnom účtovníctve?

Platiteľ dane nakupuje a predáva tovar a súčasne sa zaoberá poskytovaním niektorých finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane bez možnosti odpočítania vstupnej dane. V máji 2010 obstaral budovu, v ktorej zriadil svoje sídlo, v kúpnej cene 42 000 € + DPH 7 980 €. Ako má postupovať z hľadiska DPH, keď je povinný krátiť odpočet dane na vstupe?

Podnikateľ prenajíma skladové priestory. V poslednom kalendárnom štvrťroku sa stal platiteľom DPH a prvé daňové priznanie bude podávať za 4. štvrťrok daného roku. Bude povinný vykonať ročné zúčtovanie odpočítanej dane za kalendárny rok, ak prenajíma priestory aj nepodnikateľovi?